Ukrajina si kupuje svoje vlastné uhlie z Ruska
Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou trvá od roku 2014. Vzťahy oboch krajín sa postupne narovnávajú. V obchodoch znejú tie isté mená ako pred dvadsiatimi rokmi. Odborník na obchody s Ruskom Rinat Acjmetov, kyjevský „kremeľský klebetník“ Viktor Medvedčuk, bývalý požiarnik Viktor Firtaš, ktorý zarobil na obchodoch s ruským plynom a zať bývalého prezidenta Leonida Kučmu Viktor Pinčuk. Na Ruskom plyne v minulosti zarobili skoro všetci.
V tejto súvislosti je zaujímavý výskum vedcov z Ústavu medzinárodných vzťahov vo Fínsku (UPI) Arkadija Mošesa a Grigorija Nižnikova o vývoji vzťahov medzi Ruskom a Ukrajinou v uplynulom roku. Moshes i Nizhnikov poznamenali zjavné oslabenie protiruských nálad na Ukrajine. Nie je to len nálada. Podľa štatistických údajov na Ukrajine, posledný rok sa vývoz do Ruska zvýšil o 11,6%, zatiaľ čo dovoz z Ruska stúpol takmer o 38,2%. Ako sa očakávalo, významným podielom dovozov sú energetické nosiče ako plyn a ropa, ktoré doviezli do Ukrajiny počas obdobia sankcií prostredníctvom tretích krajín.
A ako ináč, najznámejším tovarom je samozrejme, uhlie. V minulom roku sa dovozy uhlia z Ruska zvýšili o polovicu. Viac ako polovica uhlia spotrebovaného Ukrajinou sa nakupuje v Rusku a ide o najkvalitnejšiu uhlie – antracit. Kde sa toto uhlia ťaží? Správna odpoveď znie. Áno, je to v Donbase, na území samozvaných, nikým nepriznaných “ľudových republík”, ktoré sú v rukách separatistov. Zdá sa, že Ukrajina kupuje si Ruska kupuje svoje vlastné uhlie.
Najzaujímavejšou vecou je spolupráca pri výrobe zbraní, ktoré Ukrajina bezpodmienečne zakázala. Podľa Mošesa a Nižnikova, ukrajinské a ruské spoločnosti otvorili nové fiktívne firmy, aby pokračovali v spolupráci podľa starého systému. V centre nového otepľovania vzájomných vzťahov Ukrajiny a Ruska leží politika oligarchov, ktorej pozícia po revolúcii v roku 2014 sa nezdá, že sa zmenila. Napriek sankciám a vojenskému konfliktu na východe Ukrajiny, dcérska spoločnosť ruského koncernu “Rosatom” pokračuje robiť kryty pre jadrové reaktory v Kramatorsku, v tesnej blízkosti sídla protiteroristické operácie na Ukrajine. Aj pobočky štátnej banky Ruska “Sberbank” naďalej pracujú na Ukrajine.
Autori fínskeho Ústavu medzinárodných vzťahov tvrdia, že ak chce Petro Porošenko vyhrať budúcoročné prezidentské voľby musí požiadať o podporu proruské strany. “Frustrácia a nenávisť spoločnosti k elite môže viesť k víťazstvu proruskej politickej strany vo voľbách – rovnako ako tomu bolo v susednom Moldavsku,“ napísali Mošes a Nižnikov a dodali, že by to bola by to vážna rana snahe Ukrajiny integrovať sa do európskej spoločnosti”.
