Ukrajina a Rusko cítia informačné ohrozenia
KYJEV / MOSKVA – Ruská federácia a Ukrajina sa obávajú informačných hrozieb.
Vyplýva to z účtov v sociálnych sieťach ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a vedúcej informačného odboru Ministerstva zahraničných vecí Márie Zacharovej. Tá v sociálnej sieti, že spoločný zväzový štát Ruskej federácie a Bieloruska má právo obrany pred informačnými hrozbami zo strany iných šatov.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyy pred časom uviedol do platnosti rozhodnutie NSDC z 15. októbra 2021 „O stratégii informačnej bezpečnosti“. Informovala o tom webová stránka prezidenta.
Účelom Stratégie je posilnenie kapacít na zabezpečenie informačnej bezpečnosti štátu, jeho informačného priestoru, podpora informačnými prostriedkami a opatreniami sociálnej a politickej stability, obrana štátu, ochrana suverenity štátu, územná celistvosť Ukrajiny, demokratická a politická stabilita štátu, ako aj jeho sociálna a politická podpora. ústavný poriadok, zabezpečujúci práva a slobody občanov. Ukrajina tvrdí, že informačná politika Ruskej federácie je hrozbou nielen pre Ukrajinu, ale aj pre ostatné demokratické štáty.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyy a minister zahraničných vecí Spojených štátov amerických Anthony Blinken majú za sebou telefonický rozhovor. Počas neho sa dohodli na pokračovaní konzultácií s cieľom dohodnúť sa na pozíciách a koordinovať diplomatické úsilie o dosiahnutie mieru.
“Mal som telefonický rozhovor s Blinkenom. Dohodli sme sa, že budeme pokračovať v konzultáciách s cieľom koordinovať pozície a koordinovať diplomatické úsilie v záujme dosiahnutia mieru. Dostal som ubezpečenie o plnej podpore Ukrajiny od Spojených štátov v boji proti ruskej agresii,” povedal prezident.
Ruská federácia a NATO, USA a Ruská federácia pripravujú rokovania o zvýšení bezpečnosti v Európe a zníženiu rizík bezpečnosti. Ukrajina chce vstúpiť do NATO. Ruská federácia je proti. Má jediný dôvod. Možnosť rozmiestenia rakiet malého a stredného doletu v blízkosti svojich hraníc. Do Moskvy z Ukrajiny by mohli doletieť za 5 minút. Ruská federácia presadzuje to, aby v Európe neboli rozmiestnené žiadne rakety s atómovými zbraňami.
Podobná kríza bola začiatkom šesťdesiatych rokov medzi USA a Zväzom sovietskych socialistických republík. Kubánska raketová kríza, iné názvy Kubánska kríza, Karibská kríza, je jedna z podstatných kapitol studenej vojny. Išlo o medzinárodný konflikt medzi Sovietskym zväzom a USA v roku 1962 týkajúci sa rozmiestnenia jadrových rakiet na Kube. Rakety boli na Kubu umiestnené za účelom ochrany Kuby pred prípadnými útokmi zo strany USA a zároveň bola ich prítomnosť odôvodnená Sovietskym zväzom ako protiopatrenie za umiestnenie amerických rakiet vo Veľkej Británii, Taliansku a hlavne v Turecku. Kríza začala 16. októbra 1962 odhalením raketových základní na ostrove americkým prieskumom a skončila o 12 dní neskôr 28. októbra 1962 oznámením Sovietskej strany o rozobratí raketových základní. Kubánska kríza je považovaná za moment, keď sa studená vojna dostala najbližšie k vyústeniu do jadrovej vojny. Menej sa v médiách píše o tom, že USA stiahli rakety z Turecka.
