Trump zvažuje oneskorené pripojenie sa k mierovým rokovaniam medzi Ukrajinou a Ruskom
LONDÝN – Zelenskyj dúfa, že Trump príde na summit s Putinom do Istanbulu.
Donald Trump si nie je istý, či bude môcť odletieť do Turecka na summit Rusko-Ukrajina 15. mája, píše The Telegraph.
Donald Trump povedal, že by sa vo štvrtok mohol zúčastniť mierových rokovaní medzi Volodymyrom Zelenským a Vladimirom Putinom v Istanbule. Americký prezident predpovedal „dobrý výsledok“ stretnutia, ale zdôraznil, že má nabitý program.
Verím, že na stretnutí medzi Ruskom a Ukrajinou v Turecku vo štvrtok uvidíme dobrý výsledok,“ povedal v pondelok na tlačovej konferencii. „Myslím si, že tam budú obaja lídri. Dokonca som uvažoval o tom, že priletím aj ja – ale nie som si istý, kde budem vo štvrtok, mám toľko stretnutí,“ dodal americký prezident. Zelenskyj v pondelok privítal Trumpovu možnú účasť v Istanbule a vyjadril nádej, že Rusi stretnutie neodmietnu. Toto by mohlo byť prvé osobné stretnutie medzi ukrajinským prezidentom a Putinom od decembra 2019. Zelenskyj povedal, že odcestuje do Turecka na rokovania s Putinom po tom, čo mu Trump povedal, aby sa so svojím ruským kolegom stretol „okamžite“. Zároveň sa vyvinuli nezhody ohľadom 30-dňového prímeria, ktoré Kyjev a jeho západní spojenci vrátane Washingtonu presadzujú s cieľom vytvoriť diplomatický priestor pre mierové rozhovory. V reakcii na požiadavky na prímerie Putin navrhol priame rokovania so Zelenským, čo neskôr podporil aj Trump.
Verím, že na stretnutí medzi Ruskom a Ukrajinou v Turecku vo štvrtok uvidíme dobrý výsledok,“ povedal v pondelok na tlačovej konferencii. „Myslím si, že tam budú obaja lídri. Dokonca som uvažoval o tom, že priletím aj ja – ale nie som si istý, kde budem vo štvrtok, mám toľko stretnutí,“ dodal americký prezident. Zelenskyj v pondelok privítal Trumpovu možnú účasť v Istanbule a vyjadril nádej, že Rusi stretnutie neodmietnu. Toto by mohlo byť prvé osobné stretnutie medzi ukrajinským prezidentom a Putinom od decembra 2019. Zelenskyj povedal, že odcestuje do Turecka na rokovania s Putinom po tom, čo mu Trump povedal, aby sa so svojím ruským kolegom stretol „okamžite“.
Zároveň sa vyvinuli nezhody ohľadom 30-dňového prímeria, ktoré Kyjev a jeho západní spojenci vrátane Washingtonu presadzujú s cieľom vytvoriť diplomatický priestor pre mierové rozhovory. V reakcii na požiadavky na prímerie Putin navrhol priame rokovania so Zelenským, čo neskôr podporil aj Trump. Ukrajinský prezident v pondelok na sociálnych sieťach napísal, že „podporuje“ Trumpovu „myšlienku úplného a bezpodmienečného prímeria – dostatočne dlhého na to, aby poskytol základ pre diplomaciu“. „Ruské ostreľovanie a útoky pokračujú,“ povedal Zelenskyj v neskorom nočnom videohovore. „Moskva celý deň mlčala o návrhu na priame stretnutie. Veľmi zvláštne mlčanie.“ Lídri Británie, Francúzska, Nemecka a Poľska oznámili, že sa s Američanmi dohodli na prísnejších sankciách voči Moskve, ak odmietne ponuku bezpodmienečného prímeria. Nemecko v pondelok vyhlásilo, že Rusko má čas do konca dňa, aby súhlasilo s prímerím, inak bude čeliť ďalším trestným opatreniam. „Hodiny tikajú – do konca dňa nám zostáva ešte 12 hodín,“ povedal hovorca nemeckej vlády Stefan Cornelius. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tieto podmienky odmietol ako „neprijateľné“ ultimátum. Zároveň Putinov tlačový tajomník ubezpečil, že jeho šéf je „vážne“ odhodlaný presadzovať mierový proces.
Rusko už predtým trvalo na tom, že mierové rozhovory s Kyjevom by mali byť založené na dohode, ktorá stroskotala v prvých dňoch bojov a v ktorej Moskva požadovala prísne obmedzenia ukrajinských ozbrojených síl a zákaz vstupu do EÚ a NATO. Zdroje blízke Zelenskému v pondelok uviedli, že stále čakajú na to, či Putin súhlasí s prímerím. Európska dohoda o nových sankciách voči Rusku sa však ukázala ako krehká, keďže vlády bloku sa nedokázali dohodnúť na nových opatreniach.
Elyzejský palác predtým uviedol, že EÚ zváži nové sankcie voči ruskému bankovému a energetickému sektoru, ale tento sľub sa v pondelok v diskusiách medzi veľvyslancami bloku ani nespomenul. Brusel stále rokuje o týždeň starom balíku opatrení kvôli oneskoreniu rokovaní, uviedli zdroje pre The Telegraph. „Veľvyslanci diskutovali iba o 17. balíku sankcií, ktorý bol predložený pred niekoľkými dňami a týždňami – a o ničom inom,“ povedal diplomat EÚ. Akékoľvek sankcie EÚ by museli schváliť všetky 27 členské štáty, čo by mimoriadne sťažilo rýchle zavedenie nových opatrení. Byrokratická byrokracia riskuje podkopanie akéhokoľvek ultimátuma, ktoré by Putina priviedlo k rokovaciemu stolu. Medzitým Británia a jej európski spojenci po rozšírenom stretnutí Weimarskej skupiny v Londýne sľúbili zintenzívniť podporu Ukrajine. „Diskutovali sme o ďalšom posilnení európskeho úsilia na podporu Ukrajiny v jej obrane proti ruskej agresii,“ uviedla skupina v spoločnom vyhlásení. „Ukrajina si musí byť istá, že s našou podporou dokáže aj naďalej úspešne odolávať ruskej agresii.“
