Komentár pre denník Pravda: Krištáľová guľa

BRATISLAAVA – Jedným z ústavných práv občanov SR, podľa článku 39 Ústavy SR, je právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu.

Aj preto každý kto pracuje má platiť peňažné odvody Sociálnej poisťovni. To čo jej platí  sa vypláca ľuďom občanom, ktorí sú na starobnom, alebo invalidnom dôchodku. Čím je viac ľudí, ktorí nepracujú pre starobu a teda sú na dôchodku, a menej čo pracujú tak vzniká rozdiel medzí príjmami od pracujúcich a výdavkami pre nepracujúcich podľa čl.39 Ústavy SR.

Existuje len niekoľko spôsobov riešenia tohto problému. Prvým je zvýšenie množstva peňazí, ktoré zaplatia pracujúci pre tých, ktorí odišli na dôchodok. Druhým je to, že sa nezvýšia platby pracujúcich a zníženia sa dôchodky. Tretím spôsobom, je to, že sa zvýši vek odchodu do dôchodku. Tým sa zvýši množstvo peňazí, ktoré sa dostanú dôchodcov. Je to len vyriešenie finančných tokov v čase. Je to komplexná bilančná rovnica s niekoľkými premennými v čase. Túto bilanciu je  možné matematicky modelovať, pričom rozdelenie zdrojov na primerané výdavky súvisí s množstvom vonkajších a vnútorných vplyvov a ich vzájomných interakcií vo vývoji nielen hospodárstva, ale aj životných štandardov občanov, kvality ich života.

Tento typ dôchodkového zabezpečenia sa v anglosaskom ekonomickom pojmosloví nazýva pay-as-you-go. Veľmi zjednodušene povedané to čo prišlo, to aj odišlo.

Svetové finančné inštitúcie vymysleli model, podľa ktorého by si mali ľudia sporiť na dôchodok, aby mohli dostávať po odchode z práce nasporené a v čase zhodnotené peniaze. Peniaze sa počas šetrenia investujú do finančných nástrojov. Sú to akcie, alebo dlhopisy, s ktorými sa obchoduje na burzách. Pravidlá pre investovanie sú prísne a regulované.

O investovanie peňazí sa starajú niekedy súkromné firmy a inokedy štátne, alebo ak chcete verejné firmy. Za správu dostávajú poplatok.

Pripomeňme si, že štátom zabezpečovaný dôchodok sa nazýva prvý pilier a povinné sporenie na dôchodok druhý pilier. Okrem toho existuje aj dobrovoľné sporenie označované ako tretí pilier.

Pri porovnaní týchto dvoch modelov sa človek môže medzi dvomi verziami. Môžem si vybrať len dôchodok vďaka štátnemu kvázi poisteniu. Alebo si kombináciu aj štátne poistenie, ale aj sporenie.

Pri zavádzaní systému súkromného sporenia na dôchodok vznikla ilúzia švajčiarskeho dôchodku. Na Slovensku sa objavila analýza z pera niekdajšieho vysokého predstaviteľa Národnej banky Slovenska. Tvrdil, že finančné nástroje v súkromnom sporení budú ročne prinášať zisk 10 %. Lenže čo? Realita zmietla túto nekvalifikovanú prognózu. Úroky klesali. Radikálne poklesol výkon svetovej ekonomiky. Bol to dôsledok riešenia finančnej krízy v rokoch 2007 – 2009. Problémy v svetovej ekonomike sa riešili znížením úrokov, emisiou inflačnej peňažnej masy.

Treba  pripomenúť, že ak si ľudia začínajú šetriť na dôchodky, ich peniaze chýbajú v systéme platenia dôchodkov „čo prišlo, to odišlo“. Autori jednej z prvých analýz dopadov zavedenia šetrenia tvrdili, že mínus bude len 1 % percento verejných financií. Len čo sa stalo? Bolo to medzi 6 % až 7 %.

To vzniklo preto, lebo do štátneho dôchodkového zabezpečenia typu to, čo príde to odíde sa mohlo dať 10 % zo mzdy a do súkromného sporenia tiež 10 %.

Ak by tento pomer zostal, spôsobovalo by to veľkú dieru vo verejných financiách a čoraz väčšie dlhy. Preto sa podiel sumy prevádzanej na účty súkromných úspor znižovala. Hovoriť o politických motívoch je úplný nezmysel. Ak by sme hľadali len politiku, tak by sme už dávno mali krachonomiku.

Ďalším problémom sporenia na dôchodok je to do čoho sa vkladajú peniaze, ako efektívne sa investujú. Sú to akcie a dlhopisy. Nikto a nikdy nevie presne predpokladať čo prinesú. Dlhopisy sú závislé od úrokov. Úroky závisia od toho, v akom štádiu na nachádza ekonomický cyklus. Ten má fázy rastu, alebo poklesu. Práve od toho závisia úroky. Raz sú hore raz dole. Podľa ekonomického cyklu závisia aj zisky firiem, do ktorých sa investujú dôchodkové úspory. Vplyvy na hospodárske cykly závisia od množstva činiteľov a ich hĺbka a dĺžka sa zatiaľ nevie predpovedať. Zisky  z akcií, či dlhopisov sa nedajú predpovedať ani len pomocou krištáľovej gule.

Tvrdenia politických činiteľov, že budú garantovať súkromné dôchodkové úspory sú preto len prázdnym marketingovým klamom. Vývoj celej a nielen slovenskej ekonomiky je neurčitý.

A prídeme k poslednému bodu súkromných dôchodkových úspor. Človek si našetrí. Potom by mu mal niekto usporené a zhodnotené peniaze vyplácať. Mal by dostávať rentu. Keď sa zavádzal systém súkromných dôchodkových úspor nebolo jasne učené ako bude vyzerať mechanizmus vyplácania renty. To znamená, že nebolo jasné kto a ako bude spravovať peniaze našetrené človekom čo si ich nasporil Aký poplatok sa bude za ich správu splatiť? Ako sa budú ďalej spravovať? Do čoho sa budú môcť investovať?

Odpoveďou na tieto a aj iné s tým spojené otázky je  poistná matematika a matematika úmrtnostných tabuliek spracovanou  pravdepodobnostným  vývojom kľúčových vplyvov .  Poistná matematika sú a osobitné metódy štatistiky a počtu pravdepodobnosti, slúžiace na výpočet poistných sadzieb, platieb, úmrtnostných tabuliek a rezerv poistného. Tie sú v čase výrazne ovplyvnené hospodárskym a sociálnym vývojom v spoločnosti.

Najkvalitnejšiu matematiku pre súkromné dôchodkové úspory vytvorilo Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR v rokoch 1998 až 2002. Matematické modely výpočtov spracované spolu s univerzitnými pracoviskami v SR boli verifikované vo Švajčiarsku, Kanade a Švédsku. Podľa nich v horizonte do roku 2030 až 2035 by mal byť optimálny  maximálny podiel vkladov na súkromné dôchodkové sporenie úspor 3 – 4 % vyplatených miezd. Nevytváral riziká ani pre zamestnanca, ba ani pre štátny a verejný rozpočet, ale vytváral by podmienky  aj pre  zabezpečenie primeraných starobných a invalidných dôchodkov  súčasných dôchodcov.

Preto by mali súčasní politici načrieť do archívu. A poučiť sa…Netreba vymýšľať bicykel.

V oblasti súkromných úspor na dôchodky si treba pripomenúť výrok z jedného českého filmu: „Soudruzi z NDR (Nemecká demokratická republika) udělali někde chybu…

Netreba hľadať politiku tam, kde je exaktná matematika, aj v praktickom uplatňovaní ústavného práva občanov SR podľa čl.39.

(Napísané pre denník Pravda)

 

Vladimír Bačišin

Vladimír Bačišin

Ekonóm, zaujímam sa o najnovšie teórie a výskumy doma a v zahraničí. Mám vlastnú firmu, ktorá sa zaoberá výskumami.