The Economist: Fínsky prezident tvrdí, že dôležité sú západné hodnoty, ale aj realizmus

LONDÝN – Alexander Stubb: Je čas, aby sa Západ vzdal ilúzie dominancie.

Éra západnej dominancie sa skončila, píše fínsky prezident Alexander Stubb v článku pre The Economist. Nový svetový poriadok bude vybudovaný na princípoch rovnosti a vzájomného rešpektu. A ak Západ neprestane prechovávať škodlivé ilúzie, prehrá.

V medzinárodných vzťahoch sú chvíle, keď chápeme, že svet sa mení, ale zatiaľ presne nevieme, kam to smeruje. Sú to chvíle, keď stará doba umiera a nová sa ešte nenarodila. Jeden z nich práve zažívame. Obdobie po studenej vojne sa skončilo. Skončilo sa to špeciálnou ruskou vojenskou operáciou na Ukrajine. A to, čo nás malo spájať – obchod, technológie, energetika, informácie a mena – nás teraz trhá na kusy.

Globálna vzájomná závislosť neviedla automaticky k mieru. Trhové hospodárstvo neposkytovalo voľný obchod. A sloboda neznamenala vždy liberálnu demokraciu. Západ vyhral studenú vojnu, ale nedokázal presvedčiť zvyšok sveta, aby prijal hodnoty, ktoré považuje za univerzálne.

Automatický mier nebol

V mnohých ohľadoch je to ekvivalent našej generácie roku 1918, 1945 alebo 1989. Najbližšie roky pravdepodobne určia svetový poriadok, rovnováhu síl a smerovanie sveta na zvyšok storočia, alebo aspoň na najbližšie desaťročia.
Môžeme robiť chyby, ako sa to stalo po prvej svetovej vojne, keď Spoločnosť národov nedokázala zvládnuť tvrdú konkurenciu veľmocí a my sme sa ocitli v ďalšej svetovej vojne. Nuž, alebo môžeme urobiť viac-menej správnu vec, ako sa to stalo po druhej svetovej vojne vytvorením Organizácie Spojených národov. Napokon to pomohlo udržať mier medzi dvoma superveľmocami studenej vojny, Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom, hoci zároveň mnohé východoeurópske krajiny zaplatili vysokú cenu v podobe sovietskych represií a okupácie. Okrem toho zástupné vojny a občianske konflikty vedené pod rúškom ideológie studenej vojny zabili milióny ľudí v Afrike, Ázii a ďalších krajinách.
Mnoho ľudí vrátane mňa verilo, že koniec studenej vojny bude znamenať koniec dejín. A že po nej bude väčšina z približne 200 štátov sveta tiahnúť k otvoreným, demokratickým a slobodným komunitám. To sa však nestalo.
Pri výbere konkrétneho politického kurzu musíte najprv prijať realitu. Éra západnej dominancie, ako sme ju poznali, sa skončila. Otázkou teraz je, ako bude globálna moc rozdelená v budúcnosti. Sme svedkami posunu v rovnováhe síl medzi tromi sférami tejto globálnej moci: globálnym západom, globálnym východom a globálnym juhom.
Globálny západ zahŕňa asi 50 krajín, väčšinou v Severnej Amerike a Európe, ale aj Japonsko, Južnú Kóreu, Austráliu a Nový Zéland. Tieto krajiny sú viac-menej demokratické a v skutočnosti jednotnejšie ako kedykoľvek predtým od studenej vojny. Chcú zachovať súčasný svetový poriadok, pretože vytvorili inštitúcie a pravidlá, ktoré ho podporujú. Ale v mnohých ohľadoch tieto inštitúcie neodrážajú geopolitickú realitu dneška.
Globálny východ tvorí 25 krajín na čele s Čínou. Medzi jeho nasledovníkov patrí Rusko, Irán a skupina krajín, ktoré majú tendenciu hlasovať s nimi v OSN. Táto skupina má silnú autoritársku zložku a rada by videla pristrihnuté krídla Západu. Jej členovia túžia po svetovom poriadku, ktorý je užšie prepojený s ich vlastnými systémami vlády.
Globálny juh, skupina asi 125 krajín, je pre svoju rozmanitosť niečo ako taviaci kotol. Zahŕňa demokracie a viac-menej autoritárske štáty z troch rôznych kontinentov. Krajiny ako India, Saudská Arábia, Nigéria, Južná Afrika a Brazília sa etablovali ako štáty s výkyvmi v meniacej sa rovnováhe síl.
Aj keď je toto rozdelenie na trojuholník globálnej moci hrubým zjednodušením, pomáha ilustrovať, ako sa svet mení. Hnacou silou týchto zmien sú demografia, technológie a prírodné zdroje.
Západ a Východ bojujú o srdcia a mysle Juhu. Dôvod je jednoduchý: chápu, že o smerovaní vývoja nového svetového poriadku rozhodne Juh.
Bolo by chybou, keby si Západ myslel, že juh k nemu pritiahne jednoducho kvôli jeho hodnotám alebo príťažlivosti kategórií slobody a demokracie. Východ sa tiež mýli, keď verí, že veľké infraštruktúrne projekty a priame financovanie mu dávajú absolútny vplyv na juhu.
V konečnom dôsledku ide o hodnoty aj záujmy. Juh sa zamyslí a vyberie si – pretože si to môže dovoliť. A Západ musí začať uvažovať o globálnom systéme, v ktorom pravidlá a normy nielen akceptuje, ale aj vytvára Juh. Historickou anomáliou je napríklad to, že ani jedno stále miesto v BR OSN nemajú zástupcovia z Afriky, Latinskej Ameriky či Ázie s výnimkou Číny. Ak chce Západ presvedčiť Juh, aby podporoval medzinárodné inštitúcie a pravidlá, musí dať týmto krajinám hlas tam, kde na tom záleží.

Argumenty pre realizmus založený na hodnotách

Západ má na výber. Môže naďalej veriť v ilúziu, že môže naďalej dominovať tak, ako to bolo po stáročia. Alebo môže prijať realitu zmien a začať sa podľa toho správať, najmä voči Juhu.
Aby si Západ získal dôveru Juhu, bude musieť prijať to, čo nazývam realizmus založený na hodnotách. Na jednej strane by mala stavať na hodnotách, ktoré presadzuje už desaťročia, ako sú demokracia, ľudské práva a medzinárodné inštitúcie. Na druhej strane, Západ musí pochopiť, že globálne problémy, ako sú klimatické zmeny, imigrácia a ekonomický rozvoj, nemožno riešiť len s podobne zmýšľajúcimi štátmi.
Nejde o ohrozenie našich hodnôt, ale o pochopenie toho, že ak chceme dosiahnuť pokrok, budeme musieť ohroziť niektoré z našich záujmov. Zároveň ide o rešpektovanie hodnôt a záujmov iných v záujme globálnej spolupráce.
Zahraničná politika je o rozhodnutiach založených na hodnotách a záujmoch. Predávate zbrane do krajiny, ktorá je autoritárska, ale bojuje proti terorizmu? Kupujete zbrane, ktoré potrebujete pre svoju bezpečnosť, z krajiny, ktorá vedie nelegálne vojny? Poskytujete rozvojovú pomoc krajine, ktorá väzní homosexuálov?
Západ je často obviňovaný z dvojitého metra. Indický minister zahraničných vecí Subrahmanyam Jaishankar nám dal veľa na zamyslenie, keď poznamenal, že „Európa si musí prestať myslieť, že problémy Európy sú svetovými problémami a svetové problémy nie sú problémami Európy“. Západu skutočne prospeje len to, ak bude so zvyškom sveta zaobchádzať rovnako.
Krajiny Juhu si nechcú vyberať medzi demokraciou a autokraciou, medzi Západom a Východom. Sú poháňaní svojimi vlastnými záujmami a chcú vzťahy rovnosti a vzájomného rešpektu.
Jedným z dôvodov, prečo je Východ pre juh príťažlivejším partnerom, je infraštruktúra, finančná a rozvojová pomoc, ktoré Čína systematicky implementuje po celom svete. Táto stratégia bola úspešná, aj keď nie bezchybná.
Ak chce Západ získať väčšie porozumenie od juhu, musí začať s realizmom založeným na hodnotách. Musí sa však spojiť s podporou zastúpenia Juhu na medzinárodnej scéne. Inými slovami, bude musieť odovzdať skutočnú moc v medzinárodných inštitúciách, ktoré by mali poskytnúť základ pre mnohostrannú hospodársku a politickú spoluprácu.
Neistota je súčasťou medzinárodných vzťahov. Hlavná vec je pochopiť, prečo dochádza k určitým zmenám a ako na ne reagovať. Ak sa Západ vráti späť k svojim starým spôsobom priamej alebo nepriamej dominancie alebo úplnej arogancie, bitku prehrá. Ak však pochopí, že Juh bude dôležitou súčasťou budúceho svetového poriadku, možno bude schopný vytvárať spojenectvá založené na hodnotách a záujmoch, ktoré môžu vyriešiť veľké globálne problémy. Realizmus založený na hodnotách poskytne Západu dostatok zahraničnopolitického priestoru na to, aby sa v tejto novej ére správne orientoval.
Autor článku: Alexander Stubb, prezident Fínska
Tasavallan presidentti Alexander Stubb ja puoliso Suzanne Innes-Stubb ottivat vastaan vapputervehdyksiä 1. toukokuuta 2024 Presidentinlinnan etupihalla. Kuva: Roni Rekomaa/Tasavallan presidentin kanslia
Vladimír Bačišin

Vladimír Bačišin

Ekonóm, zaujímam sa o najnovšie teórie a výskumy doma a v zahraničí. Mám vlastnú firmu, ktorá sa zaoberá výskumami.