Pripomíname si sedemdesiate narodeniny NATO

NATO, alebo Organizácia severoatlantickej dohody, Alebo Severoatlantická aliancia vznikla 4. apríla 1949, niekedy sa nazýva aj  Severoatlanatická Aliancia. Od svojho vzniku bolo cieľom NATO vytvárať  protiklad Sovietskemu  zväzu a vznikajúcemu svetovému socialistickému systému. Sovietsky zväz nevidel pri vzniku NATO antagonizmus s USA a inými krajinami. Boli spojencami v čase II, svetovej vojny.  Zakladatelia NATO o tom presviedčali Sovietsky zväz na porade ministrov zahraničných vecí. Preto Sovietsky zväz požiadal NATO, aby mohol vstúpiť do NATO. Sovietsky zväz dostal odpoveď, že jeho členstvo protirečí princípom NATO.

Reakciou odmietnutia členstva Sovietskeho zväzu v NATO bolo vytvorenie  Varšavskej zmluvy v roku 1955. Jej členmi sa stali okrem Sovietskeho zväzu všetky krajiny strednej a východnej Európy kde existoval socialistický spoločenský systém-

V rokoch 1995 – 1990 oba vojenské pakty pôsobili ako konkurujúce si vojenské spoločenstvá. Jeden aj druhý pakt zbrojili kvôli tomu, aby akýmkoľvek spôsobom oddialili hrozbu vojenského konfliktu v Európe. Táto politika sa dá nazvať politika vzájomného sa zastrašovania. Jeden aj druhý pakt zbrojili. Ich základnými cieľmi boli oddialenie konfliktu. Vzájomné zastrašovanie malo aj nepríjemné chvíle. Prvou vážnou krízou medzi vojenskými paktmi, bola Karibská kríza. Vznikla ako vzájomná reakcia, alebo . symetrická reakcia. USA rozmiestnili v Turecku, Veľkej Británii a Taliansku rakety krátkeho a stredného doletu. Nikomu netreba hovoriť, že to bolo za plotom Sovietskeho zväzu. Za plotom Spojených štátov amerických, Sovietsky zväz chcel rozmiestniť rakety podobného typu na Kube. Kríza sa začala 16. októbra 1962. Kríza sa skončila o 12 dní. Rakety rozobrali a odviezli. Kubánska kríza bola momentom, keď studená voja medzi USA a Sovietskym zväzom bola na hrane jej premeny na horúcu jadrovú vojnu. Nikdy viac sa konflikt toho typu neopakoval. NATO a Varšavská zmluva sa v šesťdesiatych až osemdesiatych rokoch správali ako vojenské pakty dvoch spoločenských systémov – kapitalizmu a socializmu.

USA, Sovietsky zväz, ale aj NATO a Varšavská zmluva mali za sebou aj mnohé zmluvy, ktoré viedli k znižovaniu vojenského potenciálu. Prvými krokom k vzájomnému pochopeniu pozícií oboch paktov bolo stretnutie Prvého tajomníka ÚV KSSZ Nikity Chruščova a prezidenta Spojených štátov amerických Johna Kennedy vo Viedni. Nikita Chruščov nocoval na zámku Smolenice na Slovensku. John Kennedy vtedy povedal, že jeho cieľom je zabezpečiť taký stav, aby obe krajiny žili v mieri.

Niekoľko dohôd o znížení počtu strategických jadrových zbraní uzavreli Sovietsky zväz a Spojené štáty  Leonid Brežnev. V roku 1971 sa podpísala predbežná dohoda o protiraketovej obrane. V roku 1972 bola podpísaná Dočasná dohoda medzi ZSSR a USA o opatreniach obmedzenia strategických útočných zbraní (OSV-1). Dohoda podobného typu (OSV-2) bola podpísaná  v Viedni 18. júna 1979.  Okrem nich boli podpísané ďalšie dohody v rokoch 1991 až 2010.

V rokoch 1989 a 1990 sa Varšavská zmluva rozpadla. Počas rozhovorov medzi prvým a posledným prezidentom Sovietskeho zväzu Michailom Gorbačovom a predstaviteľmi západných krajín zazneli prísľuby, že NATO sa nerozšíri smerom na východ.  To, že sa NATO nerozšíri na východ povedal Hans Dietrich Genscher 31. januára 1990 povedal, že NATO treba nedvojzmyselne vyzvať, aby „čo by sa nedialo v krajinách Varšavskej zmluvy, rozšírenie NATO smerom na východ, teda bližšie k hraniciam Sovietskeho zväzu, nebude…”

Treba poznamenať, že spojenie Nemeckej spolkovej republiky a Nemeckej demokratickej republiky mnohí politici spájali s nerozširovaním NATO smerom na východ. Prísľuby boli ústne. Ústne prísľuby sa považujú za záväzné.

Zmeny vo vzťahoch medzi USA a Ruskou federáciou sa zmenili po bombardovaní Juhoslávie.  Mnohým ruským politikom sa nepáčil režim Slobodana Mikoševiča. Tvrdili, že s ním treba rokovať diplomaticky. Vadilo im bombardovanie civilného letectva. Agenti NATO urobili pred bombardovaním chybu. Budovu miestnej televízie, ktorá mala byť cieľom náletu si zmýlili s budovou veľvyslanectva Čínskej ľudovej republiky. NATO Ruskí politici dnes spomínajú, že Jegor Gajdar otec ekonomických reforiem v Rusku sa na druhý deň po bombardovaní Belehradu vybral do Budapešti a odtiaľ sa s kolegami dostali do Belehradu. Ako sa nedávno hovorilo v rozhlasovej relácii Licom k sobytiam (Tvárou k udalostiam) v rozhlasovej stanici Svoboda v ruskom jazyku Slobodan Miloševič zakázal novinaŕom strenúť sa s Jegorom Gajdarom a ďalšími novinármi. Strentutie im vybavil biskup srbskej pravoslávnej cirkvi

Situácia dnes sa opakuje. NATO sa čoraz viac približuje k hraniciam Ruskej federácie. Zopakujme si princíp Karibskej krízy. Ak by neexistoval potenciál vstupu Ukrajiny do NATO, neexistoval by princíp zmeny postavenia Krymu. Ak by niekto neuvažoval o tom, že Krym bude územím NATO, tak by nevznikol konflikt.

Kvôli nevyriešenému postaveniu Krymu môže dnes NATO ako sa kedysi hovorilo rozširovať, prehlbovať a zdokonaľovať svoju prítomnosť v strednej a východnej Európe. Riešenie tejto situácie by malo byť výsledkom rokovaní. Nie je možné, aby diskusia prebiehala tak, že nikto s nikým nechce hovoriť.

Dnes sa vedie na Slovensku diskusia o tom, či Slovenská republika má uzavrieť zmluvu z USA o tom, že Slovenská republika prijme peniaze určené na obnovenie letísk Kuchyňa a Sliač. Politické spektrum je rozdelené na dve časti. Jedna súhlasí, druhá nie.

Kedysi naša rodina bývala v Martine. V Turčianskych strojárňach sa na základe sovietskej licencie vyrábali tanky T 72. Otca som raz opýtal na to aký je rozdiel medzi tankami NATO a takami Varšavskej zmluvy. Otec mi povedal: “Tie naše sú obranné a tie ich sú útočné.”