Tridsať rokov hospodárstva južného Slovenska
BRATISLAVA – Vedec a pedagóg Katedry ekonomickej teórie Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave Zsolt Horbulák vydal monografiu o ekonomike južného Slovenska.
Na monografii je veľmi podnetné, že sa zaoberá najnovšou, relatívne novou históriou slovenskej ekonomiky, ktorú ešte nikto neanalyzoval.
Jej presný názov znie Hospodárstvo južného Slovenska v období normalizácie (1969 – 1989). Vydalo vydavateľstvo Grafis Media, s. r. o. v Dunajskej Strede v tomto roku.
Monografia má desať kapitol.
V prvej kapitole autor poskytuje čitateľovi, ktorý má hlbší záujem o problematiku vyčerpávajúci prehľad doteraz vydanej literatúry.
V druhej kapitole autor začína s opisom ekonomických reforiem v 60. rokoch minulého storočia. Čitateľom prináša pohľad na makroekonomické údaje v rokoch 1969 – 1989.
Normalizácia je v dejinách Česko-Slovenska: v širšom zmysle historické obdobie od augusta 1968 od 1068 do konca roka 1989. V tomto období došlo najprv k zastaveniu demokratizačných procesov Pražskej jari a návratu k takzvanému reálnemu socializmu. Termín normalizácia pochádza z Moskovského protokolu, podpísaného 27. augusta 1968. Poučenie z krízového vývoja vydané v decembri 1970 sumarizuje obsah protokolu a normalizácie nasledovne: „Česko-slovenskí predstavitelia v tomto dokumente vyjadrili svoje odhodlanie dosiahnuť normalizáciu pomerov v našej krajine na základe marxizmu-leninizmu, obnoviť vedúcu úlohu strany a autoritu štátnej moci robotníckej triedy, vyradiť kontrarevolučné organizácie z politického života a upevniť medzinárodné zväzky ČSSR so Sovietskym zväzom a ďalšími socialistickými spojencami. (…) V kapitole autor prináša základné údaje o vývoji spoločnosti a ekonomiky
Tretia kapitola vymedzuje a definuje čo sám o sebe predstavuje región južného Slovenska. Autor považuje najlepšiu za východiskovú definíciu regiónu, ktorú v ekonomickej literatúre priniesol ekonóm Gejza Mihály v roku 1975. Južnú časť Slovenska vymedzil ako súbor okresov. V nich v roku 1970 bývalo 43,5 percenta Maďarov. V kapitole Zsolt Horbulák porovnáva Južné Slovensko s regiónmi v iných krajinách, v ktorých bývajú Maďari.
V nadväznosti autor v štvrtej kapitole analyzuje demografickú situáciu na južnom Slovensku. Ilustruje ju štatistickými údajmi týkajúcimi sa analyzovaného obdobia.
Piata kapitola monografie sa zaoberá sídelnou štruktúrou na južnom Slovensku. Proces urbanizácie prebiehal na Slovensku dvomi spôsobmi. Povedzme si čo je to urbanizácia?
Urbanizácia je sociálny proces formovania a rozvoja mestského spôsobu života a/alebo rastu počtu obyvateľstva žijúceho mestským spôsobom života (bez ohľadu na to, či žijú v meste) resp. proces sústreďovania života do miest a rast počtu obyvateľstva žijúceho v mestách. Môže ísť aj všeobecne o prenikanie mestských prvkov do celého sledovaného osídlenia.
Podiel obyvateľov žijúcich v mestách sa označuje ako miera urbanizácie. Je úzko spojená s priemyselnou revolúciou.
Prvým spôsobom urbanizácie na Slovensku, a samozrejme aj na južnom Slovensku bolo zväčšovanie mestského množstva obyvateľov.Druhým spôsobom bolo pričleňovanie obcí k mestám.
V šiestej kapitole Zsolt Horbulák poskytuje čitateľom prehľad o hospodárstve južného Slovenska. Venuje sa veľkosti priemyselných regiónov v tejto časti štátu. Viac ako 500 zamestnancov bolo celkom na Slovensku v 168 priemyselných centrách. Z nich bolo 13 v južných okresoch. Tendencie rozvoja priemyslu v južnej časti Slovenska autor ilustruje najvýznamnejšími podnikmi.
Štátne podniky existovali v Česko-Slovensku/prvej slovenskej republike do konca druhej svetovej vojny, od roku 1945 sa z nich postupne utvorili takzvané národné podniky, ktorá mali skratku n. p. ;Od roku 1951 sa pojem “štátny podnik” nepoužíval. Národný podnik bol hlavným typom hospodárskej organizácie v Česko-Slovensku v nasledujúcom období. Od roku 1988, v rámci prestavby hospodárskeho mechanizmu, boli národné podniky postupne späť premieňané na štátne podniky (štátne podniky boli zavedené zákonom č. 88/1988 Zb. o štátnom podniku, obsahovým predchodcom dnešného zákona). Tesne po roku 1989) bol prijatý súčasný zákon o štátnom podniku.
Siedma kapitola približuje spoločenské procesy v rokoch 1968 až 1989. Autor v nej hovorí aj o riešení národnostnej otázky na južnom Slovensku.
Ôsma kapitola sa venuje novým podnikom, ktoré vznikli v sledovanom období. Nie sú to len všeobecné úvahy, ale konkrétne informácie o podnikoch a inštitúciách, ktoré ich zriaďovali.
Deviata kapitola analyzuje hospodárstvo južného Slovenska z hľadiska rozmanitých štatistických indikátorov. Záverečná desiata kapitola hovorí v vzťahoch Maďarov žijúcich na juhu Slovenka a Maďarska.
