TREXIMA: ľudské zdroje v kreatívnom priemysle
BRATISLAVA – Pracovníci a pracovníčky v kultúre a kreatívnom priemysle (KKP) patria medzi najviac ohrozené skupiny na dnešnom trhu práce. O stave v tomto sektore ekonomiky informuje analytická firma Trexima Bratislava, s. r. o.
Je to najmä preto, že kultúrne odvetvia, predovšetkým živá kultúra, patria k najviac zasiahnutým sektorom hospodárstva v dôsledku pandémie COVID-19. Zároveň platí, že kultúra je významným fenoménom pri kultivácii spoločnosti, ako aj dôležitým mobilizátorom európskeho hospodárstva, ktorý stimuluje inovácie, kreativitu a hospodársky rozmach. Kreatívne odvetvia boli dlhodobo schopné vytvárať nové pracovné miesta nielen v sektore KKP, ale aj v ďalších sektoroch. Podľa údajov Európskej komisie kultúrne a kreatívne odvetvia prispievajú k až 3,95 % pridanej hodnoty EÚ (477 miliárd EUR), zamestnávajú 8,02 milióna ľudí a zahŕňajú 1,2 milióna podnikov, z ktorých 99,9 % sú malé a stredné podniky.
Inovačné zmeny
Udržateľnosť a ďalší rozvoj sektora KKP mimoriadne závisí od toho, ako sa dokážu kľúčoví aktéri vysporiadať s aktuálnymi aj budúcimi výzvami a trendmi, ktoré ho ovplyvňujú. Z nich ide predovšetkým o potrebu profesionálnej a kvalitnej digitalizácie, podporu inovatívnych foriem umeleckej a kreatívnej produkcie, interdisciplinárnosť aj v rámci klasických kultúrnych odvetví a celkovú schopnosť pohotovej reakcie na zmeny v očakávaniach verejnosti. V post-covidovej dobe ešte viac stúpne potreba mäkkých zručností z oblasti marketingu a podnikania pre všetky cieľové skupiny umelcov, kreatívcov a kultúrnych inštitúcií.
Týmto trendom sa venuje Stratégia rozvoja ľudských zdrojov v sektore kultúry a kreatívneho priemyslu v horizonte 2030, ktorú finalizovala Sektorová rada pre kultúru a kreatívny priemysel koncom roka 2021. Stratégia vychádza z vnútornej i vonkajšej analýzy sektora KKP, pričom zahŕňa dátové zhodnotenie budúceho vývoja ľudských zdrojov v sektore a načrtáva predikciu vývoja s ohľadom na inovácie a kľúčové trendy. Ide o unikátny strategický dokument, keďže doposiaľ nebola v sektore KKP vypracovaná stratégia, ktorá by sa zameriavala špecificky na ľudské zdroje. Medzi hlavné témy stratégie patria inkorporácia vzdelávania v oblasti identifikovaných technologických fenoménov do vzdelávacej ponuky stredných a vysokých škôl či dôraz na medziodborové riešenia rozvoja ľudských zdrojov v sektore. Za pridanú hodnotu stratégie možno považovať komplexne spracovaný prehľad kľúčových inovačných zmien v sektore.
Sektorové opatrenia a aktivity
Stratégia predostiera desiatky sektorových opatrení a viac než 160 aktivít na ich splnenie. Týkajú sa jednotlivých oblastí KKP, vrátane fungovania tradičných kultúrnych inštitúcií a umeleckých aktivít, ochrany a udržateľného využitia kultúrneho dedičstva, médií, audiovízie a vydavateľstiev, ale aj umelcov a kreatívnych profesionálov pôsobiacich na voľnej nohe. Spoločným menovateľom navrhovaných opatrení je vzájomné prepájanie kľúčových aktérov na všetkých úrovniach a ich spoločný postup v otázke budovania rozvoja KKP, najmä pokiaľ ide o akcentovanie témy kreatívnej ekonomiky a jej dosahovania prostredníctvom zabezpečenia kvalifikovaných pracovníkov.
Stratégia poukazuje na mnohé časti mozaiky, bez ktorých nebude možné sa priblížiť cieľu prosperujúceho sektora KKP založeného na ľudskom kapitáli, ako sú zavádzanie efektívneho systému riadenia ľudských zdrojov a personálneho marketingu, vrátane vzdelávania riadiacich pracovníkov, etablovanie systému celoživotného vzdelávania pracovníkov v oblasti KKP či v neposlednom rade zvýšenie investícií do rozvoja ľudských zdrojov, vrátane podpory zavádzania vzdelávania na pracovisku.
