Tileuberdi o bezjadrovej politike Kazachstanu

V predvečer Medzinárodného dňa proti jadrovým testom, ktorý sa podľa rozhodnutia OSN každoročne od roku 2010 oslavuje 29. augusta, zverejnil podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Kazašskej republiky Muchtar Tileuberdi článok v americkom časopise The National Interest

Tvrdí v ňom , že treba zintenzívniť globálne úsilie v oblasti jadrového odzbrojenia. Ponúkame preklad tohto článku do slovenského jazyka
do pozornosti čitateľov.

Pokrok v pandémii dokazuje, že svet môže zastaviť šírenie jadrových zbraní. Potrebujeme odhodlanie a múdrosť, aby sme spoločné záujmy ľudstva mohli postaviť nad krátkodobé politické úvahy. Spoločne nie je žiadna výzva príliš veľká na to, aby sme ju nezvládli. Keď sa svet začína postupne zotavovať z pandémie koronavírusu, pripomína sa nám, čo môže ľudstvo dosiahnuť, ak je motivované spoločným cieľom – a extrémnymi okolnosťami.

Neúnavným úsilím vedcov, zdravotníckych pracovníkov, tvorcov politík a mnohých ďalších zvrátime priebeh pandémie. Pred tridsiatimi rokmi stál svet pred inou existenčnou hrozbou: rozpad Sovietskeho zväzu a osud jeho tisícov jadrových zbraní. Len jedno z týchto zariadení – ak sa niekedy dostalo do nesprávnych rúk – mohlo zdecimovať celé mesto.

Keď si každá z bývalých sovietskych republík vytýčila vlastnú cestu k nezávislosti, vynorili sa otázky ohľadom bezpečnosti jadrového arzenálu ZSSR. Svetoví lídri, experti na nešírenie zbraní, medzinárodné orgány a dávni protivníci sa spoločne spojili, aby zaistili alebo rozobrali opustený arzenál.

Na prekvapenie mnohých bol rozpad Sovietskeho zväzu relatívne nekrvavý a na úľavu všetkým neboli odpálené žiadne jadrové zbrane ani sa nedostali do nesprávnych rúk. Obyvatelia Kazachstanu si zaslúžia uznanie za svoju úlohu v post-sovietskom jadrovom odzbrojení, ako aj za súčasné úsilie o nešírenie zbraní. Našim prvým krokom k dosiahnutiu tohto cieľa bolo zatvorenie neslávne známeho jadrového testovacieho miesta Semipalatinsk v roku 1991.

Práve tu Sovietsky zväz viac ako štyri desaťročia vykonal 456 jadrových testov, pri ktorých bolo až 1,5 milióna ľudí žijúcich v okolí vystavených jadrovému žiareniu a životnému prostrediu boli spôsobené obrovské škody.

Len o štyri roky neskôr v roku 1995 Kazachstan dokončil dobrovoľné zrieknutie sa štvrtého najsilnejšieho arzenálu jadrových rakiet na svete, ktorý zdedil po rozpade ZSSR. Toto smrtiace dedičstvo vtedy prekonalo jadrové sily Francúzska, Veľkej Británie a Číny dohromady.

Skutočne sme sa rozhodli krajinu zbaviť týchto zbraní v presvedčení, že svet by bol bez nich bezpečnejším miestom. V spolupráci s Ruskom a USA sme odstránili všetky hlavice a rozobrali ich infraštruktúru. Prízrak jadrovej deštrukcie však stále pretrváva – Pandorina skrinka sa otvorila v roku
1945.

Súčasná expanzia jadrových zbraní je alarmujúca z hľadiska veľkosti aj
rozmanitosti. Nové technológie – od miniaturizácie hlavíc po hypersonické rakety – menia spôsob, akým štáty uvažujú o jadrovej vojne. Jadrové zbrane, ktoré boli kedysi nástrojom globálneho odstrašovania medzi superveľmocami, sú dnes považované za taktické alebo regionálne aktíva.

Toto je nebezpečné myslenie, s ktorým bohužiaľ súhlasí časť svetových vojenských plánovačov. Kazachstan preto považuje za nevyhnutné podporovať opatrenia na budovanie dôvery medzi národnými štátmi – najmä vo vzťahu k jadrovým zbraniam – tak, ako to robil počas svojho nestáleho miesta v Bezpečnostnej rade OSN v rokoch 2017-2018.

Vyzývame na oživenie politického dialógu a rokovaní o jadrových zbraniach.
29. augusta, na tridsiate výročie zatvorenia jadrového testovacieho poligónu
Semipalatinsk, si svet pripomína Medzinárodný deň proti jadrovým testom, ktorý z našej iniciatívy vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN v decembri 2009.
Je to príležitosť pripomenúť svetu, že musíme zvážiť konkrétne kroky na dosiahnutie pokroku v úsilí o globálne jadrové odzbrojenie a nešírenie zbraní.

Po prvé, je nutné zriadiť a rozšíriť zóny bez jadrových zbraní v čo najväčšom počte regiónov. V roku 2009 Kazachstan spolu so svojimi susedmi vytvoril v Strednej Ázii zónu bez jadrových zbraní, prvú, ktorá sa nachádza úplne na severnej pologuli. V tejto súvislosti je pre medzinárodné spoločenstvo nanajvýš dôležité preskúmať všetky príležitosti na zachovanie jadrovej dohody s Iránom, ku ktorej došlo v roku 2015 so skromným prispením Kazachstanu, v ktorom sa uskutočnili dve kolá rozhovorov.

Po druhé, začiatkom tohto roka nadobudla platnosť Zmluva o zákaze jadrových zbraní (TPNW), prvá mnohostranná a právne záväzná dohoda o zákaze ich vývoja, hromadenia a používania. Dohoda, ktorú podporuje 122 štátov, posilňuje kolektívnu nádej na svet bez jadrových zbraní do storočnice OSN v roku 2045.

Po tretie, musíme tiež raz a navždy ukončiť testovanie jadrových zbraní. To sa môže stať iba podpisom, úplnou ratifikáciou a dodržiavaním Zmluvy o komplexnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) zvyšnými ôsmimi štátmi, od ktorých činnosti závisí jej nadobudnutie účinnosti. Bez ich jednomyseľnej podpory je zmluva úplne zmarená.

Nakoniec by mal svet pokračovať v mierovom využívaní jadrovej energie. Ako sa globálna energetická transformácia vyvíja, dopyt po čistej a cenovo dostupnej energii pre základné zaťaženie sa zvyšuje. Významným nedávnym úspechom na tejto ceste bolo založenie nízko obohatenej uránovej banky Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v Kazachstane.

Jej hlavným cieľom je v prípade prerušenia komerčných dodávok poskytnúť krajinám zaistené zásoby jadrového paliva. My v Kazachstane si nerobíme ilúzie, že je nereálne vyzývať jadrové veľmoci, aby sa okamžite vzdali všetkých svojich zbraní kvôli mysleniu na vzájomne zaistenú deštrukciu (Mutually Assured Destruction).

Napriek tomu by ako východiskový bod malo byť vynaložené všetko úsilie na podstatné zníženie stále obrovskej globálnej zásoby.

Vítame nedávne rozhodnutie Spojených štátov a Ruskej federácie o predĺžení
platnosti novej zmluvy START, ktoré je predzvesťou budúcich dohôd. Spoločné vyhlásenie prezidentov USA a Ruska o strategickej stabilite po prezidentskom samite v Ženeve jednoznačne potvrdilo, že „jadrovú vojnu nemožno vyhrať a nikdy sa nesmie viesť“.

Kritici by zrejme mohli povedať, že ašpirácia na svet bez jadrových zbraní je
zbožným prianím. Prípad Kazachstanu dokazuje opak.

Naša krajina si zachovala nezávislosť bez toho, aby sa pri svojej bezpečnosti
spoliehala na jadrové zbrane, aj keď naši susedia sú dve jadrové veľmoci. Sme
zástancami zodpovednej zahraničnej politiky a spravodlivého a udržateľného
hospodárskeho rozvoja. Usilujeme sa o vzájomnú dôveru vo svetové spoločenstvo.

Dnes v tejto politike pokračuje prezident Kasym-Žomart Tokajev, ktorý v minulosti ako náš minister zahraničných vecí a ako generálny tajomník Konferencie OSN o odzbrojení prispel k vytvoreniu budúceho sveta bez jadrových zbraní.

Počas studenej vojny sa Spojené štáty a Sovietsky zväz napriek prevládajúcej
nedôvere rozhodli výrazne obmedziť zásoby jadrového arzenálu. Vďaka odhodlaniu ich lídrov bola nukleárna katastrofa odvrátená a hrozba jadrovej vojny ustúpila.

Dnešní štátnici by mali napodobňovať ich žiarivý príklad. Dnes potrebujeme odhodlanie a múdrosť, aby sme spoločné záujmy ľudstva mohli postaviť nad krátkodobé politické úvahy. Spoločne nie je žiadna výzva príliš veľká na
to, aby sme ju nezvládli.

Muchtar Tileuberdi je podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Kazachstanu.