Svetová ekonomika je v celkom novom stave reality
NEW YORK – Ekonomickú situáciu vo svete je možné zhrnúť do niekoľkých téz.
Nová menová realita
Prebieha inflácia aktív je bez inflácie tovarov vo vyspelých ekonomikách. A zase naopak inflácia zasiahla komodity v zaostávajúcich ekonomikách, v ktorých neprebieha žiadna inflácia aktív. Lacné peniaze sa natlačili vo vyspelých ekonomikách a prebieha rast cien peňazí v zaostávajúcich ekonomikách.
USA hrali celý cyklus perfektne. Po trojnásobnom zvýšení ponuky peňazí držali dolár o 20 – 30% drahší ako v iných svetových menách v porovnaní s obdobím pred rokom 2008. Vďaka veľkému množstvu peňazí v obehu bolo dlhé prežitie zlých obchodov, či zlého podnikania – o to (ne)očakávanejšie prichádza ich koniec.
Nová výrobná realita
Produkcia smeruje do relatívne malých krajín juhovýchodnej Ázie z Číny. To znamená, že bude existovať väčšia konkurencia a pomalší rast nákladov.
Čína prestáva vymieňať výskum a vývoj za komodity a začína podporovať vlastný výskum a vývoj. Západný trh s výskumom a vývojom bude čeliť izolácii a vojne o producentské krajiny alebo stagnácii.
Čína sa chce štrukturálne zapojiť do západnej ekonomiky bez toho, aby sa stala demokratickou. Zatiaľ žiadna z nedemokratických krajín neprekonala bariéru 15 000 dolárov (2021) na osobu HDP (okrem zdrojov). Bude Čína prvá?
Čína bude stále aktívne zvyšovať spotrebu starého typu energie – nové nemožno podporovať tak rýchlo.
Éra po imidži zvýši lokalizáciu a diverzifikáciu dodávateľov, v ktorej bude priestor pre mnoho nových krajín a lokalít – ale nie v tých, kde je drahá pracovná sila, nízka efektivita a vysoké bariéry.
Nová technologická realita
Hodnota sa vytvárala zväčša „ďalej v reťazci“; V 20. storočí prešla hodnota od výroby k vývoju a na konci 20. storočia – v súčasnosti k marketingu a distribúcii – k distribučným platformám. Všetko, čo sa uberizuje, sa stáva úspešným; všetko, čo je uberizované, dáva svojmu Uberu väčšinu pridanej hodnoty.
Nová regulačná realita
Sloboda už nie je kľúčovou hodnotou v rozvinutých ekonomikách, alebo zaostávajúcich krajinách. Bezpečnosť sa stáva hlavnou hodnotou. V rozvinutých ekonomikách je dôležitou bezpečnosť občanov a v zaostávajúcich zabezpečenie systému. Oba spôsobujú prudký nárast regulácií a obmedzení, ktoré včera neboli ani len možné. To vedie k prenosu pridanej hodnoty do spoločností zabezpečujúcich súlad s bezpečnosťou do firiem poverených vládou.
Nová etická realita
Vo vojne medzi rozvinutými ekonomikami s veľkými nákladmi a lacnými rozvojovými ekonomikami o pridanú hodnotu nastal obrat smerom k rozvinutým ekonomikám na úkor nových zbraní – etiky a ekológie. Čistejšia výroba a nová energia sú hitmi súčasného diskurzu o ekonomickom raste. „Zhora“ ich podporujú korporácie rozvinutých krajín, ktoré získavajú výhodu, a politici, ktorí tak vytvárajú výhodu pre vyspelé krajiny, a „zdola“ – sociálnymi hnutiami.
Toto je dôležitý signál pre podnikanie. Dodržiavanie etických predpisov zníži náklady a zvýši ich počet. Kombinácia nových technologických, regulačných a etických skutočností vytvára pre oligopolistov obrovské výhody. Budú v neustálej vojne s regulačnými orgánmi, kŕmiť rozpočty pokutami a stále vyhrávať.
Nová realita na trhu
Kombinácia novej menovej reality a príchod mnohých neprofesionálnych hráčov na investičné kapitálové trhy spôsobili, že trh stratil formu konsenzu a zmenil sa na akýsi komoditný trh s iba pozitívnou spätnou väzbou namiesto bežnej negatívnej pre komoditné trhy.
Prvým dôsledkom toho je dominancia faktora likvidity (skutočnej aj očakávanej) v raste trhov. Teraz sa zhoršujúcu ekonomiku vnímame ako priestor pre rastu, pretože spôsobí ďalšiu injekciu likvidity – a naopak.
Druhým dôsledkom je vytváranie „hodnotových obchodov“, ako sú kryptomeny. Proces formovania takýchto skladovacích zariadení bude pokračovať. Všetky z nich sú mimoriadne nespoľahlivé a navzájom sa nahradia. Banky sa do tejto doby nestihli zmeniť, a preto nemôžu ponúkať takéto nástroje. Banky sú najzaostalejším odvetvím z hľadiska efektívnosti a platforiem. Musia sa ešte horizontálne segmentovať a uberizovať. Ale blockchain pre nich nie je alternatíva a ani cesta.
Tretím dôsledkom je zmena základných zásad tvorby cien. Hodnota akcie začína viac závisieť od slávy firmy či zainteresovanej strany ako od výkonnosti firmy, od inzerovaných vyhliadok viac ako od aktuálnych výsledkov. To vedie k preorientovaniu riadenia, ktorého úlohou je zvyšovať hodnotu vlastného imania od rozvoja podnikania po rozvoj imidžu a súlad s módou v stratégii. To je pre mnohé podniky nebezpečné.
Nová komoditná realita
Šírenie peňazí v ekonomikách s neuspokojeným dopytom, vo forme investícií od investorov, ktorých hodnota na rozvinutých trhoch sa zvýšila na hodnote, povedie k zvýšeniu monetizovaného dopytu po tovaroch a službách, ktoré budú predovšetkým surovinami. To odďaľuje energetický prechod a pokles cien komodít, ktoré dnes, zdá sa, dosiahli ceny roku 2008 okrem ropy a zemného plynu, ale po zohľadnení inflácie sú odvtedy stále o 30% lacnejšie.
Všeobecný rast cien komodít vo svete nie je také ľahké kompenzovať nárastom ponuky. Preto stúpnu aj náklady na veľké množstvo tovarov pre vyspelé krajiny. Nízke úrokové sadzby pôžičiek a vysoká úroveň podpory pre triedy s nízkym príjmom povedú k rigidnému dopytu a vyšším cenám po veľkom počte tovarov, čo na istý čas podporí infláciu na rozvinutých trhoch.
Na pozadí pretrvávajúcej vysokej (nadpriemernej) inflácie rast rovnovážnej sadzby nezmení základný stav ekonomík a trhov. Sme v novej realite dlho. A aj budeme.