Svetová banka sa vyjadrila k zmene povahy trhu práce
Globálna agenda o chudobe a spoločnej prosperite závisí z veľkej časti od počtu a kvality pracovných miest, ktoré ľudia majú. Myslí si to Svetová banka.
“Podľa nej ešte pred narušením spôsobeným prebiehajúcou pandémiou COVID-19 sa svet rýchlo menil, a to platí pre povahu práce a to, ako získavame zručnosti v zamestnaní aj mimo neho. Technologické zmeny a globalizácia vytvorili jedinečné ekonomické príležitosti a výzvy a zároveň formovali novú geografiu pracovných miest. Menia spôsob odmeňovania zručností a vytvárajú veľkú neistotu, pokiaľ ide o to, ktoré schopnosti zostanú relevantné v strednodobom až dlhodobom horizonte. Podobne aj zmena klímy už spôsobuje značné narušenie, ohrozuje živobytie a podporuje vysídľovanie, pričom zároveň otvára nové príležitosti v ekologickejších hospodárskych činnostiach pre tých, ktorí majú potrebné zručnosti a vstupy na ich potlačenie.”
“Vyvíja sa nové demografické prostredie – starnutím v niektorých častiach sveta alebo pribúdaním mládeže v iných. Vytvára to nový súbor príležitostí pre rast a lepšie pracovné miesta prostredníctvom politík v oblasti práce a zručností, ale aj obavy, ako tvorcovia politík budú reagovať na demografické zmeny. Tie zároveň vyvolávajú obavy súvisiace s dôsledkom úbytku pracovnej sily, so znehodnocovaním zručností (starnutie) a otázky týkajúce sa zachovania sociálnej súdržnosti (napr. v krajinách s vysokým podielom nezamestnanej mládeže). Súbežne s tým rýchla urbanizácia prináša nové výhody, ale aj nové výzvy identifikácie a spájania miliónov zraniteľných ľudí, žien a mládeže s pracovnými miestami v anonymnejších mestských centrách, ” konštatuje Svetová banka.
Okrem týchto príležitostí a výziev spojených s globálnymi trendmi, na trhoch práce sú prítomné na celom svete významné štrukturálne problémy, najmä nerovnosť a neformálnosť. Pretrvávajú značné rozdiely v prístupe k práci a jej kvalite. Patrí medzi ne segmentácia pracovníkov podľa formy zamestnania, pohlavia, veku alebo miesta, a to medzi krajinami, ale aj v rámci mestských a vidieckych oblastí krajín. Mnoho žien nemá možnosť pracovať; keď už robia, často tak sú zamestanané v povolaniach s nízkou mzda a možnosti na postup mizivé. Mnoho mladých ľudí je nečinných: nie sú zamestnaní alebo sa vzdelávajú či školia, čo narúša ich ambície. Rovnako znepokojujúce je, že mnohí z tých, ktorí pracujú, tak robia pri činnostiach s veľmi nízkou produktivitou, často neformálne, bez prístupu k sociálnej alebo legislatívnej ochrane a s malými možnosťami posunúť sa po rebríčku trhu práce alebo sa vzdelávať. Výsledkom je, že mnoho dnešných pracovníkov je chudobných alebo sú ohrození pádom do chudoby.
Dopady na COVID-19 by mohli ovplyvniť celú generáciu. Prax ukazuje, že pracovníci, ktorí si začnú hľadať prácu počas recesie, majú v porovnaní s tými, ktorí majú lepšie načasovanie, nižší príjem. Táto „generácia COVID-19“ zahŕňa čerstvých absolventov – uchádzačov o zamestnanie a pracovníkov, ktorí prišli o prácu v dôsledku pandémie. Je pravdepodobné, že budú kvôli kríze dlhodobo bez práce alebo podzamestnaní. Rušivý vplyv krízy COVID-19 na pracovníkov, trhy práce, rozvoj zručností a živobytie, ako aj jej pravdepodobný dlhodobý vplyv na svet práce, posilnili dôležitosť politík a programov v oblasti práce a zručností. Keď sa pozrieme za krízu, je nevyhnutné zamyslieť sa nad mnohými vplyvmi COVID-19 na trhy práce a pochopiť jeho budúce dôsledky na program, najmä v rozvojových krajinách. Toto meniace sa prostredie v oblasti pracovnoprávnych vzťahov sa prekrýva s ďalšími faktormi, ktoré sú tradične dôvodom na verejné zásahy, vrátane zlyhaní trhu a vykorisťovania pracovníkov. Zásahy verejnej politiky v oblasti práce a zručností môžu pomôcť zmierniť tieto výzvy. Môžu napríklad obmedziť nerovnomernú vyjednávaciu silu, znížiť informačnú asymetriu alebo diskrimináciu, zlepšiť prístup, kvalitu, efektívnosť, ale aj relevantnosť vzdelávania v oblasti zručností a poskytnúť ochranu pred rizikami, akými sú strata zamestnania a invalidita.
Ako sa uvádza v Správe o svetovom rozvoji Svetovej banky z roku 2013 , okrem politík, ktoré uľahčujú investície a rast, si pokrok v globálnej agende zamestnanosti vyžaduje správne investície do ľudí – správne zručnosti pre ľudí, aby si zabezpečili dobré pracovné miesta, správnu ochranu ľudí pred rizikami vyplývajúcimi z nestabilné ekonomiky a správne mechanizmy, ktoré ľuďom pomôžu hladko prejsť z nečinnosti a nezamestnanosti do zamestnania a od zamestnania s nízkou produktivitou k zamestnaniu s vyššou produktivitou.
Politiky a programy práce tieto ciele podporujú. Pracovné predpisy a programy poistenia chránia pracovníkov pred rizikami a ak sú dobre navrhnuté, môžu uľahčiť prechod na trhu práce, čím umožnia jednotlivcom zapojiť sa do činností s vyšším rizikom a vyšším výnosom. Aktívne programy trhu práce, ako je odborná príprava, pomoc pri hľadaní zamestnania alebo podpora samostatnej zárobkovej činnosti alebo mikropodnikov, môžu tiež pomôcť pracovníkom získať zručnosti, ktoré potrebujú, a spojiť ich s prácou. Pre mnohých môžu tieto programy uľahčiť vnútornú alebo medzinárodnú mobilitu pracovnej sily a zlepšiť prístup k lepším ekonomickým príležitostiam.
(Svetová banka)
