Svet ešte nie je pripravený úplne opustiť uhlie – v niektorých krajinách sa dopyt po ňom zvyšuje

Vývoz uhlia z USA neustále rastie, aby uspokojil rastúci globálny dopyt po najšpinavšom fosílnom palive na svete, aj keď domáca spotreba klesla.

„Globálny prechod od uhlia zostáva náročný, z veľkej časti poháňaný rastúcim dopytom v Ázii, aj keď Európa a USA zaznamenávajú výrazný pokles spotreby uhlia.

FIG.2

Svetová produkcia uhlia v priebehu času. Uhoľná energia (GW)

Svet nebude môcť v blízkej budúcnosti úplne opustiť používanie uhlia. „Nič nemôže zničiť uhlie,“ povedal americký prezident Donald Trump na nedávnom ekonomickom fóre. “Ani počasie, ani bomba.” Vývoz uhlia z USA naďalej rastie, aby uspokojil rastúci globálny dopyt po najšpinavšom fosílnom palive. Aj keď domáca spotreba uhlia v Spojených štátoch klesá, export naďalej rastie. Podľa Global Energy Monitor zo 6. februára má celosvetová kapacita energie zo spaľovania uhlia dosiahnuť v roku 2024 nový rekord takmer 2 175 gigawattov. Ide o celkový výkon elektriny, ktorý je možné získať z uhoľných elektrární.

Globálny prechod od uhlia zostáva výzvou, ktorá je z veľkej časti spôsobená rastúcim dopytom v Ázii, aj keď Európa a USA zaznamenávajú výrazný pokles spotreby uhlia,“ povedala Dorothy Mayová, projektová manažérka Global Energy Monitor’s Global Coal Mine Tracker. Očakáva sa, že globálny dopyt po uhlí prekročí v roku 2024 ďalší rekord 8,77 miliardy ton a zostane na podobnej úrovni až do roku 2027, predpovedá Medzinárodná agentúra pre energiu. Hlavní vinníci? Čína nedávno oznámila, že jej dovoz uhlia vzrástol o 14,4 % na rekordné maximum v roku 2024 a dosiahol 542,7 milióna ton, oproti 474,42 milióna ton rok predtým. Druhá najväčšia svetová ekonomika je zároveň najväčším svetovým spotrebiteľom uhlia a podľa najnovších údajov IEA predstavuje v roku 2023 viac ako 56 % celosvetového dopytu. Čínska stratégia budovania rekordne vysokých zásob uhlia je do značnej miery zameraná na prípravu krajiny na potenciálny nedostatok elektriny spôsobený extrémnymi poveternostnými javmi, uviedla Mayová.

 

 

vFIG.1

Svetová spotreba uhlia. Čína India ASEAN USA EÚ Zvyšok sveta. Zdroj: Medzinárodná energetická agentúra.

Vodná, veterná a solárna energia budú podľa IEA v roku 2023 predstavovať takmer 30 % čínskeho energetického mixu. Keď produkcia vodnej energie klesne v dôsledku nedostatočných zrážok, čínska vláda sa často spolieha na energiu z uhlia, aby zabezpečila energetickú bezpečnosť. Ďalšou veľkou prekážkou je podľa Mayovej nielen dostupnosť infraštruktúry obnoviteľných zdrojov energie, ale aj náročnosť prepravy solárnej a veternej energie medzi provinciami. „Okrem toho ďalšou veľkou prekážkou nie je len dostupnosť infraštruktúry pre obnoviteľné zdroje energie, ale aj ťažkosti s prenosom slnečnej a veternej energie medzi provinciami,“ povedala a dodala, že uhlie bude aj naďalej „najdôležitejšou energetickou chrbticou“ v Číne, kým sa v celej krajine úplne nerozvinie integrácia a riadenie siete. V Indii viedli extrémne horúčavy spôsobené klimatickými zmenami k prudkému nárastu dopytu po chladiacej energii a čisté zdroje energie sa nevyvíjajú dostatočne rýchlo, aby pokryli rastúci dopyt krajiny po elektrine, povedala Mayová.

Zameranie Indie na rozvoj ekonomiky a infraštruktúry tiež viedlo k nárastu spotreby cementu a ocele, čo sú odvetvia, ktoré sa vo veľkej miere spoliehajú na uhlie, podľa analytikov CNBC. Očakáva sa, že dopyt po oceli v juhoázijskej krajine vzrastie v roku 2025 o 8 – 9 %, čím prekoná dopyt v iných ekonomikách, a to vďaka zvýšenej výstavbe náročnej na oceľ v sektoroch infraštruktúry a bývania, uvádza poradenská spoločnosť Crisil. V decembri minulého roka India predĺžila platnosť smernice, ktorá umožňuje elektrárňam poháňaným dovážaným uhlím fungovať na plný výkon do 28. februára. To však neznamená, že India zanedbáva svoje ciele v oblasti obnoviteľnej energie. Krajina si stanovila ambiciózny cieľ pokryť do roku 2030 50 % svojich potrieb elektriny z obnoviteľných zdrojov. A urobila pokrok. Podľa indického ministerstva pre novú a obnoviteľnú energiu predstavovali k októbru minulého roka obnoviteľné zdroje energie viac ako 46,3 % kapacity výroby elektrickej energie v krajine.

Mimo Číny a Indie Okrem Indie a Číny sú najväčšími krajinami, ktoré budujú nové uhoľné elektrárne, Bangladéš, Indonézia a Vietnam, uvádza Global Energy Monitor. Očakáva sa, že Vietnam predbehne Taiwan a stane sa piatym najväčším dovozcom uhlia na svete po tom, čo vlani dovoz uhlia do krajiny dosiahol rekordnú úroveň za viac ako desať rokov. Produkcia uhlia v Indonézii vlani vzrástla na približne 831 miliónov ton a podľa tamojšieho ministerstva energetiky a nerastných zdrojov dosiahla nové maximum. Podiel Filipín uhlia v mixe elektrickej energie prekoná v roku 2023 podiel Číny, čím sa podľa Ember Energy stane krajinou juhovýchodnej Ázie, ktorá je najviac závislá od uhlia.

„Keď je uhlie také lacné, málo sa zameriavame na energetickú účinnosť,“ hovorí Dave Jones, energetický analytik v think-tanku Ember Energy. V Ázii je celoplošne vysoký dopyt po uhlí. Čiastočne za to môže prudký nárast cien plynu od začiatku konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. Niekoľko hlavných krajín dovážajúcich uhlie, ako je Čína, India a Vietnam, obmedzilo plány na výstavbu plynových elektrární kvôli vysokým cenám plynu, ktoré nasledovali, poznamenáva Ian Roper, komoditný stratég zo spoločnosti Astris Advisory Japan KK. Podľa predpovedí Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) bude celosvetová spotreba elektriny v roku 2025 naďalej rásť. „Svet potrebuje viac energie a potrebuje ju teraz,“ hovorí Rob Tummel, senior portfólio manažér v Tortoise Capital. “Globálna ekonomika potrebuje efektívne, nákladovo efektívne a spoľahlivé dodávky energie, aby mohla rásť,” dodal v rozhovore pre CNBC.

 

FIG.3

Nové a vyradené uhoľné elektrárne v roku 2024 (v gigawattoch). Pridaná kapacita uhoľnej elektrárne. Kapacita uhoľnej elektrárne odstavená z prevádzky. Zdroj: Global Energy Monitor.

K rastu dopytu po energii prispieva aj umelá inteligencia. Správy ukazujú, že dopyt po energii z dátových centier na celom svete poháňa aj dopyt po uhlí. „USA, Čína a svet súperia o vedúce postavenie v oblasti umelej inteligencie,“ hovorí Tim Winter, portfólio manažér Gabelli Funds. Dátové centrá AI sú veľkými spotrebiteľmi energie, takže je ťažké vzdialiť sa od spoľahlivého a dostupného zdroja energie, akým je uhlie, vysvetľuje. Dopyt po energii dátových centier by mohol do roku 2030 prekročiť 35 GW, čo je viac ako dvojnásobok oproti 17 GW zaznamenaným v roku 2022, podľa hodnotenia Moody’s. Je ešte možné prejsť na iné zdroje energie? Keďže globálny dopyt po elektrine rastie rýchlejšie, iní experti začínajú zdieľať predpoveď IEA, že dopyt po uhlí zostane rekordne vysoký.

„Nemôže nastať žiadna zmena, pokiaľ bude dopyt po rope, zemnom plyne a uhlí naďalej dosahovať rekordné úrovne,“ hovorí Eric Nuttall, senior portfólio manažér spoločnosti Ninepoint Partners. V parížskej klimatickej dohode z roku 2015 sa vlády dohodli, že obmedzia globálne otepľovanie výrazne pod 2 stupne Celzia a budú pracovať na obmedzení zvýšenia teploty na 1,5 stupňa Celzia. Aby sa zabránilo tomu, že globálne otepľovanie presiahne 1,5 stupňa Celzia, očakáva sa, že do roku 2030 bude potrebné znížiť emisie o 45 % a do roku 2050 dosiahnuť čistú nulu. Iní experti sú menej pesimistickí, aj keď uznávajú ťažkosti pri dosahovaní týchto cieľov včas.

Pokračujúce záväzky týkajúce sa prechodu na obnoviteľné zdroje energie, ako aj očakávaný rast globálnych dodávok skvapalneného zemného plynu by mohli viesť k ďalšiemu poklesu dovozu uhlia na niektorých trhoch dovážajúcich uhlie, povedal Roper. Treba tiež poznamenať, že spotreba uhlia v Európe a severovýchodnej Ázii v posledných rokoch klesá. Navyše, ak krajiny splnia svoje sľuby strojnásobiť využívanie obnoviteľnej energie do roku 2030, dopyt po uhlí by mohol v tomto desaťročí výrazne klesnúť, hovorí Jones zo spoločnosti Ember Energy.