Stretnutie po mnohých rokoch v neverejných listoch: Merab Mamardašvili – Louis Althusser

MOSKVA / PARÍŽ – Vyšli listy, ktoré sí písali sovietsky a gruzínsky filozof a metodológ vedy s francúzskym mysliteľom Louisom Althuserom. Písali si tak, že listy posielal oficálnou poštou, ale cez známych. Preto sú o to otvorenejšie. Knihu vydala nadácia Meraba Mamardašviliho.

Merab Mamardašvili sa narodil 15. septemra 1930 v Gruzískom mestečku Gori. Zomrel 25. novembra 1990 v Moskve. Merab Manardašvili sa predovśetkým zaoberal analýzou, myslenia, vedomia, ich foriem a obsahu. Bol členom Moskovského logického krúžku, ktorého členmi boli Boris Gruśin, Alexander Zinoviev a Viktor Ščedrovickij. Otec bol profesionálny vojak. Mama Xénia Platonovová pochádzala zo starého gruzínskeho šľachtického roku Garsevanišvili. Merab Mamardašvili vedel agnlicky, rusky, gruzínsky, franúzsky, taliansky a španielsky, vedel sa dohovoriť grécky a česky. V roku 1967 Merab Mamardšvili opustil sovietsku delegáciu, ktorá bola v Ríme na filozofickej konferencii. Dvadsať rokov mal zakázané cestovať do zahraničia.

Louis Pierre Althusser sa narodil 16. októbra 1918, Birmandreis, Alžírsku a zomerel 22. október 1990, Paríž, Francúzsko bol francúzsky filozof, ktorý v 60. rokoch prišiel s programom nového čítania Marxa. Považuje sa za jedného z najvplyvnejších európskych marxistických filozofov 60. a 70. rokov 20. storočia. Bol učiteľom osobností ako Michel Foucault, Jacques Derrida a Nicos Poulantzas. Člen Komunistickej strany Francúzska.

Podľa Althussera treba ostro oddeliť ideológiu a vedu. Vedecké poznanie predpokladá radikálny rozchod s ideologickým svetom zážitkov. Althusser sa svojím pojmom tohto teoreticko-vedného rozchodu či zlomu, ktorý vypracoval v nadväznosti na G. Bachelarda, stavia proti fenomenologicko-dialektickej tradícii modernej francúzskej filozofie (Kojeve, Merleau-Ponty, Sartre), chápajúceho Marxovo myslenie ako humanizmus.

Althusser tvrdí, že už u Marxa samého došlo teoretickovednému zlomu, a to medzi raným humanistickým Marxom poznačeným nemeckým idealizmom a neskorým Marxom, ktorý založil vedu o dejinách, čiže historický materializmus.