Stredná a južná Ázia oživenie zabudnutých väzieb
Od 19. do 21. mája 2025 v uzbeckom meste Termez prebieha prvé stretnutie Termezského dialógu o interakcii medzi Strednou a Južnou Áziou, ktoré je venované téme „Budovanie spoločného priestoru mieru, priateľstva a prosperity“.
Na tomto stretnutí sa okrem zástupcov zahraničnopolitických rezortov krajín Strednej a Južnej Ázie, ktoré sa stávajú stredobodom pozornosti svetovej politiky, očakáva účasť aj zástupcov špecializovaných organizácií OSN, medzinárodných a regionálnych organizácií ako SNŠ, ŠOS, CICA, ako aj popredných špecialistov a expertov v príslušných oblastiach. Stredná a južná Ázia sú už dlho prepojené spoľahlivými obchodnými cestami a slúžia ako most pre krajiny Blízkeho východu, Európy a Číny.
Národy tohto regiónu majú historické a civilizačné spoločenstvo, ktoré v minulosti opakovane pôsobilo v rámci spoločných štátnych združení, ako aj jednotný politický, ekonomický a humanitárny priestor. V priebehu storočí sa vzťah medzi týmito dvoma regiónmi posilňoval početnými migračnými tokmi, intenzívnou obchodnou výmenou, rýchlym šírením vedeckých myšlienok a kultúrnou interakciou. V dôsledku šírenia zoroastrizmu, hinduizmu, budhizmu a islamu v týchto regiónoch vznikli jedinečné etnokultúrne združenia, ktoré zanechali hlbokú stopu v dejinách ľudstva. Zahrnutie obyvateľov tohto regiónu do krajín, ako sú Baktrijské a Kušánske kráľovstvá, Turkický chanát, Chorasan a Movárunnahr, štáty Gaznavidov, Timuridov a Baburidov, malo obrovský vplyv na ich historický, kultúrny a politický vývoj. Vznikli spoločné zvyky, tradície a životný štýl obyvateľstva, vznikli sviatky a ustálili sa duchovné hodnoty v perzštine, turečtine a arabčine. Stredoveké mestá ako Buchara, Samarkand, Termez, Balch, Herat, Gazna, Agra, Dillí boli bežnými centrami vedy.
Vzájomná konkurencia medzi koloniálnymi štátmi mala negatívny vplyv na tradičné väzby, obchod a kultúrnu výmenu medzi národmi Strednej a Južnej Ázie. Obchodné a hospodárske väzby v južnej Ázii sa zmenili a miestne dodávateľské reťazce, kľúčové priemyselné odvetvia a ekonomiky sa stali závislými od dodávok z iných regiónov. Táto udalosť oslabila tradičné kultúrne väzby medzi južnou Áziou a Strednou Áziou. Spoločné riešenie existujúcich problémov, ktoré ohrozujú mier a stabilitu v regióne, je dnes jedným z dôležitých faktorov sociálneho, kultúrneho a hospodárskeho rozvoja krajín. Preto je obnovenie ich úzkych historických väzieb čoraz dôležitejšie. Vzhľadom na uvedené sa organizuje Termezský dialóg o vzťahoch medzi Strednou a Južnou Áziou. Miesto zvolené pre dialóg súvisí s geostrategickou polohou tohto mesta, ktoré sa nachádza na križovatke Strednej a Južnej Ázie, respektíve na priesečníku ciest medziregionálneho prepojenia. Termez bol od staroveku centrom obchodu, hospodárstva, remesiel a spojnicou medzi rozsiahlymi regiónmi Strednej a Južnej Ázie.
Z geopolitického hľadiska možno preto mesto považovať za „prirodzený most“ spájajúci Strednú a Južnú Áziu, najvhodnejšie miesto na spájanie národov regiónu prostredníctvom jeho historickej polohy a kultúrneho dedičstva. V súčasnosti sú krajiny Strednej a Južnej Ázie územím globálneho významu s populáciou viac ako 2 miliardy ľudí. a veľký vzdelávací potenciál. Región má vysoký demografický rast, veľkú časť populácie tvoria mladí ľudia a existujú obrovské príležitosti na realizáciu intelektuálneho potenciálu. Zatiaľ čo populácia krajín južnej Ázie je približne 2 miliardy ľudí, počet ľudí žijúcich v Strednej Ázii je približne 82 miliónov ľudí a populácia štátov strednej Ázie rok čo rok rastie. Medzi jednotlivými krajinami existuje „rozdiel v gramotnosti“. Napríklad medzi poprednými krajinami Strednej Ázie je priemerná gramotnosť dospelých 99 percent, v Južnej Ázii 74 percent. Jedným z naliehavých problémov je nerovnomerná kvalita vzdelávania, nedostatočné pokrytie predškolským a vysokoškolským vzdelávaním, najmä medzi dievčatami a obyvateľmi odľahlých oblastí. V južnej Ázii zostáva nezamestnanosť mladých ľudí vysoká, v niektorých krajinách presahuje 40 percent. Zároveň je miera zamestnanosti žien jedna z najnižších na svete. Okrem toho je infraštruktúra vzdelávacích systémov nedostatočne rozvinutá a nedostatok špecialistov a kvalifikácií učiteľov tiež vytvára množstvo problémov. V tejto súvislosti sa spolupráca v oblasti vedy a vzdelávania stáva relevantnou. Vedecká spolupráca v kontexte digitalizácie a geopolitickej nestability pomôže udržiavať dialóg medzi akademickými kruhmi.
Jedným z naliehavých problémov je nerovnomerná kvalita vzdelávania, nedostatočné pokrytie predškolským a vysokoškolským vzdelávaním, najmä medzi dievčatami a obyvateľmi odľahlých oblastí. V južnej Ázii zostáva nezamestnanosť mladých ľudí vysoká, v niektorých krajinách presahuje 40 percent. Zároveň je miera zamestnanosti žien jedna z najnižších na svete. Okrem toho je infraštruktúra vzdelávacích systémov nedostatočne rozvinutá a nedostatok špecialistov a kvalifikácií učiteľov tiež vytvára množstvo problémov. V tejto súvislosti sa spolupráca v oblasti vedy a vzdelávania stáva relevantnou. Vedecká spolupráca v kontexte digitalizácie a geopolitickej nestability pomôže udržiavať dialóg medzi akademickými kruhmi. Zároveň obmedzená akademická mobilita a slabá koordinácia medzi vedeckými komunitami výrazne brzdia rozvoj potenciálu štátov v oblasti vedy, inovácií a technológií. V tejto súvislosti je potrebné podporovať spoločnú výskumnú a inovačnú prácu, organizovanie vedeckých a vzdelávacích stáží, programy výmeny skúseností, rozvoj startupov a organizovanie súťaží. Prijatie spoločného programu akademických a výskumných výmen pod záštitou UNESCO sa stáva relevantným.
Taktiež je potrebné spustiť online platformu medzi univerzitami a výskumnými inštitúciami v krajinách Strednej a Južnej Ázie. To prispeje k vytvoreniu udržateľnej regionálnej siete vedeckej diplomacie, formovaniu spoločnej agendy v oblasti vzdelávania a technológií a vzniku jednotného vedeckého priestoru. Vyššie uvedené kroky budú slúžiť ako silný nástroj na rozvoj vedeckej diplomacie, ktorý umožní nadviazanie interakcie medzi krajinami oboch regiónov. Z tohto hľadiska má integrácia intelektuálnych zdrojov v Strednej a Južnej Ázii, posilnenie spolupráce v oblasti vzdelávania a rozvoj platforiem spolupráce s cieľom zlepšiť kvalitu vzdelávania veľký význam pre budúcnosť regiónu. Transformácia demografického potenciálu na ľudský kapitál je kľúčom k trvalo udržateľnému rozvoju, hospodárskemu rastu a dôstojnému miestu v globálnej konkurencii pre oba regióny.
V tejto súvislosti je najrelevantnejší rozvoj vzdelávania ako jednej z prioritných oblastí regionálnej spolupráce, rozvoj partnerstiev pre výmenu skúseností a odbornú prípravu personálu v rôznych krajinách. Krajiny v regióne, najmä India a ďalšie krajiny južnej Ázie, sa v posledných desaťročiach stali čoraz významnejšími v globálnom spoločenstve v oblasti vedy, techniky a inovácií. India má dynamicky sa rozvíjajúce oblasti ako informačné technológie, letectvo, farmaceutický priemysel a umelá inteligencia. Napríklad v roku 2014 sa Indická organizácia pre výskum vesmíru (ISRO) zapísala do histórie ako prvá ázijská krajina, ktorá vypustila umelú družicu na obežnú dráhu Marsu. V roku 2023 projekt Chandrayaan-3 úspešne pristál na povrchu Mesiaca. Tieto výsledky demonštrujú nezávislé a inovatívne schopnosti krajiny vo vedeckej oblasti.
V oblasti informačných technológií sa India stala jedným z najväčších svetových centier outsourcingu IT. Mestá ako Bangalore, Hajdarábád, Puné a Čennai sa stali hlavnými centrami spoločností Google, Microsoft, Amazon, IBM, Oracle a mnohých ďalších nadnárodných spoločností. Každý rok krajina vyškolí milióny špecialistov v technických a technologických oblastiach. Medzi inštitúciami vyššieho vzdelávania v Indii existujú také renomované vedecké centrá ako Indické technologické inštitúty (IIT) a Indické vedecké inštitúty (IISc), ktoré tiež obsadzujú vysoké miesta vo svetových rebríčkoch. Za zmienku stojí, že krajina má rozsiahly vedecký výskum v oblastiach umelej inteligencie, bioinžinierstva, kvantových výpočtov a kybernetickej bezpečnosti. Pakistan zaznamenal aj pokrok vo vede, najmä v jadrovej energii a vojenských technológiách. Dôležitú úlohu v rozvoji vedy v krajine zohrávajú centrá ako Univerzita COMSATS a Pakistanský inštitút inžinierstva a aplikovaných vied (PIEAS). Prijímajú sa najmä štátne programy s cieľom posilniť medzinárodnú spoluprácu v oblasti IT a kybernetickej bezpečnosti. V Bangladéši sa spolu s textilným a ľahkým priemyslom rozvíjajú aj informačné technológie. V
krajine sa na základe stratégie „Digitálny Bangladéš“ vo veľkej miere zavádzajú služby elektronickej verejnej správy, digitálneho a dištančného vzdelávania. V roku 2021 bolo v Bangladéši zriadených viac ako 120 IT parkov, čo odráža záväzok krajiny k digitalizácii hospodárstva. Vedecký a technologický potenciál Afganistanu je stále obmedzený a problémy spojené s politickou stabilitou brzdia jeho rozvoj. Napriek tomu sa niektoré univerzity a vzdelávacie inštitúcie v krajine, najmä Kábulská univerzita, zapájajú do vedeckých projektov vďaka pomoci rôznych medzinárodných vzdelávacích organizácií. V tejto súvislosti má veľký význam vypracovanie spoločnej stratégie pre digitálne prepojenie medzi Strednou a Južnou Áziou. Prijatie tohto dokumentu vytvorí skvelé príležitosti na stimuláciu obchodu a investícií, zlepšenie prístupu k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti, posilnenie regionálnej spolupráce a zvýšenie konkurencieschopnosti na globálnej scéne. Koordinácia úsilia krajín Strednej a Južnej Ázie o zavedenie digitálnej ekonomiky všade pomôže zlepšiť postupy digitalizácie vo všetkých sférach života. Okrem toho sa tým urýchli implementácia iniciatívy SDG na zabezpečenie bezpečného prístupu obyvateľstva k internetu a otvoria sa väčšie príležitosti na získanie vzdelávania a zdravotníckych služieb. Celkovo prehĺbenie digitálnej prepojenosti medzi Strednou a Južnou Áziou prinesie obom regiónom významné hospodárske a sociálne výhody, vytvorí pevný základ pre rozširovanie obchodných, hospodárskych, energetických a dopravných prepojení a zvýši konkurencieschopnosť štátov regiónu na globálnej scéne.
Termezský dialóg je vo všeobecnosti dôležitou iniciatívou, ktorá pomáha posunúť interakciu štátov Strednej a Južnej Ázie na novú úroveň v procese dnešných geopolitických a civilizačných transformácií. Tento dialóg, najmä v oblastiach vzdelávania, vedy a nových technológií, bude stimulovať, konsolidovať a rozširovať intelektuálny potenciál oboch regiónov. Pretože v oboch regiónoch tvoria väčšinu populácie mladí ľudia, ktorí prejavujú vysoký záujem o vzdelávanie, sú schopní vedeckého výskumu a rýchlo sa prispôsobujú digitálnym technológiám. Krajiny ako India, Pakistan a Bangladéš dnes dosiahli úspech na globálnej úrovni v oblastiach informačných technológií, biotechnológií, jadrovej fyziky, medicíny a umelej inteligencie, zatiaľ čo Uzbekistan, Kazachstan a ďalšie krajiny Strednej Ázie tiež prijímajú aktívne opatrenia na modernizáciu vedeckej infraštruktúry, rozšírenie medzinárodnej spolupráce a realizáciu moderných vzdelávacích projektov. Termezský dialóg je jedinečnou príležitosťou na spojenie týchto skúseností a úspechov, nadviazanie výmeny študentov a vedcov, vytvorenie spoločných výskumných centier, založenie startupov a inovatívnych platforiem v oblasti IT a STEM. Tento dialóg má veľký historický význam pre zabezpečenie regionálnej stability, vytváranie základu pre mier, pokrok a intelektuálny rozvoj prostredníctvom vedy a vzdelávania. Štáty Strednej a Južnej Ázie majú potenciál stať sa popredným intelektuálnym centrom v celom euroázijskom priestore založenom na princípe vzájomnej dôvery a spoločnej budúcnosti, integrácie v oblasti vzdelávania a vedy.
