Stratená peňaženka: zisky vedú k snahe podvádzať

Americkí a švajčiarski vedci “stratili” 17 000 peňaženiek v 40 krajinách, aby otestovali svet na  nezištnosť a zistili, kde by ľudia radšej vrátili peňaženku. A zároveň objasniť charakter sociálneho altruizmu.

Výsledky štúdie publikovali v časopise Science. “Keď bezohľadné správanie sľubuje vážny zisk pre človeka, tendencia podvádzať sa zvyšuje. Zároveň sa však zvyšuje aj psychologické nepohodlie z účasti na krádeži. A niekedy druhá prevyšuje prvé,” uzavreli vedci z univerzít v Michigane, Zürichu a Utahu.

A je potenciálny zisk nízky, ľudia sú ešte ochotnejší starať sa o iných ako o seba – v rôznych krajinách sa však toto nadšenie prejavuje v rôznej miere. Vedci poslali poslov do 335 miest a dali im peňaženky, do ktorých vložili vizitku majiteľa, kľúč, malé množstvo peňazí a nákupný zoznam štyroch pozícií: mlieko, chlieb, rezance, banány.

V niektorých peňaženkách neboli žiadne peniaze, v iných boli malé sumy v miestnej mene. Peňaženky vedci poskytli zamestnancom verejných inštitúcií, kde náhodný občan, ktorý nechcel začať hľadať majiteľa, zvyčajne vráti nájdenú peňaženku. V dôsledku toho na súcit testovali  17 000 zamestnancov bánk, divadiel, múzeí, poštových úradov a hotelov.

Presne polovicu peňaženiek s peniazmi vrátili. Ale kvôli kľúču a zoznamu výrobkov sa obťažovalo len 40% ľudí. Ak bolo peňazí málo, vedci sa rozhodli a uskutočnili ďalšie experimenty v USA, Veľkej Británii a Poľsku. V peňaženkách bolo takmer 100 dolárov. Začali sa vracať častejšie – 72%. Prečo? Vedci predložili tri hypotézy a otestovali ich rozhovormi s ľuďmi.

Prvou hypotézou bol strach. Strach s kamier a paragrafov trestného zákonníka. Vedci neobjavili vplyv strachu na mieru toho ako ľudia vrátili peňaženky.

Druhou hypotézou bolo to, že si vezmú peniaze a vrátia peňaženku. Ani táto hypotéza sa nepotvrdila. V 98% prípadov ľudia vrátili peňaženky s hotovosťou,

Treťou hypotézou bolo to, že čím je hrubšia je peňaženka, tým skôr nálezca počíta s odmenou a tým skôr sa snaží hľadať majiteľa? Ani táto hypotéza nebola pravdivá.

Ani obyčajní pozorovatelia, ani profesionálni ekonómovia, neočakávali tieto výsledky. Dodatočné výskumy ukázali, že závery výskumu sa dajú vysvetliť verejným altruizmom.  Altruizmus je  je mravný princíp spočívajúci na nezištnej službe iným ľuďom, v ochote obetovať pre ich dobro osobné záujmy. Ide napríklad o osoby, ktoré sa angažujú v nemocniciach alebo v detských domovoch, pričom neočakávajú žiadnu protislužbu. Forma protislužby je tá, že ich práca je dobrovoľná a že sú v kontakte s ľuďmi. Altruistické správanie znamená obojstranné obohacovanie.

Ak uveríme meraniam vedcov peňaženka sa určite vráti majiteľovi v Dánsku a Švédsku. V Mexiku, Keni a Peru to bude horšie.