Stanislav Lem: budúcnosť je úplne nepredvídateľná, nič nestarne tak rýchlo ako samotná budúcnosť
VARŠAVA – Dnes 12. septembra 2021 si pripomíname 100. výročie narodenia Stanislava Lema, jedného z hlavných spisovateľov sci -fi dvadsiateho storočia, ktorý dal tomuto žánru nový rozmer a hĺbku.
Stanisław Herman Lem (* 12. september 1921 – † 27. marec 2006) bol poľský filozof a spisovateľ sci-fi literatúry, futurológ, prekladaný do 41 jazykov.
Od lyrickej poézie a realistickej prózy sa jeho dielo prenieslo k filozoficky a vedecky orientovanej fantastiky, zameranej na problematiku poznania a komunikácie a na základné otázky ľudskej existencie.
Písal aj televízne a divadelné hry, eseje, odborné štúdie a publicistiku. V Lemovej tvorbe sa opakuje niekoľko hlavných špecifických tém, jeho beletristické dielo sa často delí na dve hlavné skupiny. Do prvej patrí tradičnejšia vedecká fantastika s jej špekuláciami o technickom pokroku, cestách do kozmu a cudzích svetoch, ako Eden (1959), Návrat z hviezd (1961), Solaris (1961), Nepremožiteľný (1964), Pánov hlas (1968), Príbehy pilota Pirxa (1968). Druhú skupinu tvoria jeho alegorické príbehy, bájky a rozprávky, a bizarné príbehy, ako napr. príbehy Ijona Tichého, Denník nájdený vo vani (1961) a Kyberiáda (1965).
Jednou z jeho primárnych tém bolo jeho presvedčenie o nemožnosti komunikácie medzi ľuďmi a zásadne cudzími mimozemskými civilizáciami. Jeho mimozemšťania sú často pre ľudskú myseľ nepochopiteľní, nech už je to roj mechanického hmyzu (v Nepremožiteľnom) a živý oceán (v Solarise), alebo nepochopiteľne organizované spoločnosti ľuďom podobnejších bytostí vo Fiasku a Edene, ktoré popisujú neúspešné pokusy o nadviazanie kontaktu. V knihe Návrat z hviezd sleduje autor bolestné prispôsobovanie sa astronauta radikálne zmenenej ľudskej spoločnosti potom, čo strávil sto rokov vo vesmíre. V novele Pánov hlas sa naplno prejavuje Lemov skepticizmus vo vzťahu k schopnosti ľudskej inteligencie dešifrovať a pochopiť údajnú správu z vesmíru.
Lem často používa ostrú satiru a prenikavý zmysel pre humor ako napríklad vo Futurologickom kongrese a Denníku nájdenom vo vani, ako aj v alegorických cykloch o neohrozenom cestovateľovi, kozmickom barónovi Prášilovi, Ijonovi Tichom a o robotických konštruktoroch Trurlovi a Klapauciusovi, hrdinoch Kyberiády. Jeho štýl sa tu prirovnáva ku Kurtovi Vonnegutovi alebo Franzovi Kafkovi. Jeho humoristické texty prekypujú mnohovýznamovou komikou, neuveriteľne vynaliezavými slovnými hračkami, pod hravým povrchom však ukrývajú hlboké myšlienky.
Prečítajme si opäť listy a eseje Stanislava Lema a zistíme, čo si myslí o budúcnosti a či sa to dá predpovedať.
1.
Nie je nič dôležitejšie, ako pokúsiť sa pochopiť, kam náš svet smeruje a či by sme sa mu mali brániť alebo prijatím tohto pohybu sa ho aktívne zúčastniť.
2.
Pre niektorých spisovateľov je sci -fi niečo ako hra či intelektuálna krížovka. Zaujíma ma niečo iné – samotní ľudia a problémy, ktoré sa týkajú človeka našich dní.
3.
Máme pocit, že civilizácia sa v svojom postupujúcom pohybe odtrháva od svojich tradičných historických koreňov. Spoločnosť musí uvažovať nad svojou budúcnosť, a to dnes. Dôsledky našich rozhodnutí zachránia alebo zničia naše deti a vnúčatá. Tento stav vecí sa niekedy nazýva šok z budúcnosti, šok z videnia nepochopiteľného, rozorvaného rozpormi, ale zároveň a neodvratne sa blížiacej budúcnosti.
4.
Človek je schopný pochopiť iba to, čomu rozumie, a rozumie iba tomu, čo je vyjadrené slovami. Čo nie je vyjadrené slovami, je pre neho nedostupné.
5.
Literatúra svet určite nemôže zachrániť ani zmeniť. Ani tradičná, ani inovatívna literatúra to nedokáže. Napriek tomu to môže byť pilulka na spanie alebo prostriedok na prebudenie, môže to byť buď droga a výživa pre nerealizovateľné sny, alebo neustály pokus porozumieť podstate ľudstva a predvídať jeho budúci osud. Nehovorím nič také, “že je prostriedkom predpovedania”.
6.
V duchovnom živote môže byť literatúra nanajvýš taká, je to ako vo fyzickej sfére tréning – otužovanie, rozvoj reflexov a schopností cvičením, teda mentálna koncentrácia.
7.
Futurológia vyšla z módy. Funguje tak polovičato a potichu. Železné alebo skôr zlaté pravidlo jeho priaznivcov a vodcov je pravidlom úplnej amnézie. Nikto z nich sa nevracia k svojim prognózam, keď sa nenaplnia. Jednoducho napíšu kopu nových a s čistým svedomím ich predstavia, pretože takto si zarábajú na chlieb a maslo.
8.
Pretože sa svet nechce neustále opakovať, literatúra by sa bez boja nemala vzdať príležitosti držať s vesmírom krok. Malo by sa jednať o vzrušujúcu hru so skrytým plánom. S vtipom, možno preplnenú dramatickou morálkou, ako smrteľne vážnu hra, ale nie z rozmaru spisovateľa, ale z nutnosti.
9.
Literatúra, ktorá skúma človeka zvnútra, takpovediac si nekladie za cieľ šialeným zrýchlením zmeniť človeka. Literatúra človeka vypočúva, súcití s ním, bičuje ho, rozumie mu. Človek jej odpúšťa a zároveň neodpúšťa
10.
Vidíte, sci -fi nie je vôbec prorocká literatúra, ako si niektorí ľudia mylne myslia. Predpovede vedeckého a technologického pokroku sú nevyhnutne odsúdené na neúspech. Dokonca aj Jules Verne nám teraz pripadá veľmi archaický. Čo potom môžeme povedať o dnešnej dobe, keď nie je možné predvídať všetky pravdepodobné kvalitatívne nové skoky, ktoré sa v živote ľudstva dejú vďaka úspechom vedy!
11.
Sci -fi je skôr ako obrovská a silná lupa, pomocou ktorej skúmame vývojové trendy – sociálne, morálne, filozofické, ktoré vidíme v našej dobe.
12.
Svoje diela na vesmírnu tému som vždy považoval za čistú fantasy. Ani ma nenapadlo, že by som niekedy mohol vidieť a dotknúť sa ruky osoby, ktorá sa vrátila z vesmíru na Zem.
13.
Ako viete, nič nestarne tak rýchlo ako budúcnosť.
14.
To, čo dnes považujeme za vážne a významné, sa môže v budúcnosti ukázať ako smiešne a naopak. Maximum, ktoré je možné dosiahnuť, je akýsi letmý pohľad na budúce procesy, – to je všetko. Ale to nevadí. Scifi spisovateľ píše pre svojich súčasníkov, dnešných ľudí.
15.
Chcel by som len zdôrazniť, aj keď to znie ako vzdorovitý paradox, že sa považujem za veľmi skeptického človeka, ktorý nie je náchylný k nezodpovednému snívaniu.
16.
Možno sa niekto niekedy rozhodne, že scifi je taký duchovný pokrm, ktorý vedci, ktorí navrhujú rôzne rakety a ďalšie podobné zariadenia dôležité pre štát, potrebujú ako palivo, a potom sa situácia jedného dňa obráti k lepšiemu.
17.
História v zásade robí z našich snov a našich obáv kapustovú polievku, kde je veľa dobrých kúskov mäsa, ale predovšetkým ju plní sekaná kapusta. Klonovanie, kultivácia umelých orgánov a zhromažďovanie ľudí z častí sa predpovedalo, ale tieto predpovede sa splnili akosi inak.
18.
Budúcnosť je absolútne nepredvídateľná.
19.
Naše pokusy predpovedať budúcnosť sú ako pokúšať sa predvídať vývoj komplexných šachových hier. Šach, s ktorým máme do činenia, je navyše taký, že hráč v každom okamihu môže – namiesto toho, aby urobil ďalší ťah – chytiť z vrecka nôž alebo palicu alebo rozbiť dosku o hlavu svojho partnera, ak to z akéhokoľvek dôvodu považuje za nevyhnutné.
20.
Nechcem byť primus inter pares, ale chcem byť mimozemšťan. Iným v tom zmysle, že sa pokúšam dostať z literatúry do čoho? Do budúcnosti? Nezmysel. Do akcie, samozrejme. Preto chcem nemožnosť, pretože s literatúrou nemôžete pracovať ako s lopatou alebo bombou. Napriek tomu to chcem.
