SOPK k aktuálnej hospodárskej situácii v Slovensku

Od nadobudnutia samostatnosti Slovenska podnikateľský sektor pôsobí v prostredí, ktoré v rozhodujúcej miere ovplyvňujú rozhodnutia vlády Slovenskej republiky a na ňu nadväzujúca administratíva.

Po našom vstupe do Európskej únie sú podmienky na podnikanie ovplyvňované aj jej pravidlami. Nie všetky realizované reformy a rozhodnutia vlád od roku 1993 viedli len k pozitívnym zmenám, ale postupne sa darilo zvyšovať životnú úroveň, čo potvrdzovali aj makroekonomické údaje. Pri porovnaní viacerých ukazovateľov konkurencieschopnosti sme si dlhodobo držali pozíciu druhej najúspešnejšej ekonomiky v rámci krajín V4. Avšak od začiatku druhej dekády tohto tisícročia nastalo badateľné spomalenie tempa konvergencie ekonomiky k európskemu priemeru. Toto spomalenie výkonnosti bolo z pohľadu bežných občanov menej badateľné, keďže bolo tlmené zvýšením rôznych kompenzácií vyplácaných štátom. Chýbajúce prostriedky pre verejné financie v dôsledku zníženia výkonnosti ekonomiky, neefektívnej činnosti vládnych garnitúr a zvyšovania výdavkov za účelom získania si priazne voličov museli byť nahradené požičiavaním finančných zdrojov. Tak sa ani v úspešnejších rokoch nepodarilo dosiahnuť prebytkové alebo vyrovnané hospodárenie. Pôvodný cieľ uvádzaný po roku 1989 – dosiahnutie životnej úrovne porovnateľnej s úrovňou pôvodných členov Únie – sa tak čoraz viac posúva a stáva menej dosiahnuteľný.

Posledných 23 rokov Slovensko každoročne hospodárilo so stratou a miera jeho zadlženia sa priblížila k hranici 60 %. Pritom viaceré krajiny, ktoré sa stali členmi Európskej únie neskôr ako my, vykazujú v posledných rokoch rýchlejšie tempá približovania k priemeru Únie merané veľkosťou hrubého domáceho produktu na obyvateľa. Jednoznačne jednou z hlavných príčin tohto stavu je nízka konkurencieschopnosť našej ekonomiky, inými slovami povedané: zlé podnikateľské prostredie. Slovenská obchodná a priemyselná komora dlhodobo poukazuje na nezlepšujúci sa stav podmienok na podnikanie, na pretrvávajúce negatíva, u ktorých nedochádza ani počas viacerých rokov k potrebnému zlepšeniu. Navyše platí, že Slovensko rastie hospodársky pomaly v rámci Európskej únie, ktorá trvalo stráca svoj podiel hrubého domáceho produktu na globálnej ekonomike a zápasí s hospodárskymi a politickými problémami.

Podľa Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory na dosiahnutie tempa rastu životnej úrovne, ktoré dokáže presvedčiť obyvateľov Slovenska, že naša krajina je na správnej a reálnej hospodárskej trajektórii, je treba vykonať nasledujúce kroky:

Stanoviť si dlhodobé a ambiciózne ciele v hospodárskej politike a pravidelne ich kontrolovať.

Výrazne zjednodušiť regulačné prostredie a pri využívaní elektronizácie verejnej správy sa dostať do prvej desiatky v rámci Európskej únie. Legislatívu pripravovať tak, aby v oblasti hospodárstva stimulovala podnikanie a uľahčovala medzinárodnú spoluprácu. Štruktúra daní nesmie potláčať podnikanie a ekonomický rast. Netreba sa báť podporovať úspešné firmy aj z domácich zdrojov, vo všeobecnosti podporovať produkciu vyrobenú na Slovensku.

Ozdraviť verejné financie ako základný predpoklad úspešného fungovania každej ekonomiky.

Stanoviť jasné zámery, ako a akým tempom znižovať výdavky verejnej správy s cieľom vyrovnaného hospodárenia. Treba zastaviť trend stáleho zvyšovania daňových a odvodových povinností viditeľný na stálom posune dňa daňovej slobody. Pritom čoraz drahšia správa štátu neposkytuje obyvateľom a ani podnikateľom adekvátnu protihodnotu. Ich zaťažovanie novými daňovými a odvodovými povinnosťami pôsobí nesystémovo najmä vo svetle skutočnosti, že štát sám nedokáže dôsledne vymáhať dane. Daňová medzera je dnes nad priemernou hodnotou členských krajín Európskej únie a jej prípadné zníženie na túto úroveň by mohlo eliminovať napríklad potrebu zavedenia novej dane z finančných transakcií. Pri medzinárodnom porovnaní je zrejmé, že pre takú malú krajinu, ako je Slovensko, je prílišný luxus súčasné územno-správne usporiadanie, zrejme je treba pripraviť nový model vedúci k úsporám a aj zefektívneniu jeho fungovania. Vzhľadom na potrebu zvýšiť úsilie o zrýchlenie vývoja ekonomiky sa ponúka myšlienka zrušiť dodatočne ešte ďalšie dva dni pracovného pokoja a tak sa dostať na priemer Európskej únie.

 

Je nevyhnutné zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku.

Zmena v tejto oblasti je možná len v prípade, že dôjde k všeobecnému pochopeniu tohto problému ako základného predpokladu pre trvalo udržateľný hospodársky rast. Bez motivovaného podnikateľského stavu nie je možné zvýšenie konkurencieschopnosti. Je treba hľadať cesty, ako smerovať zdroje Európskej únie vrátane prostriedkov z Fondu obnovy a odolnosti do oblastí zvyšujúcich konkurencieschopnosť. Pre podnikateľský sektor nie sú pochopiteľné také legislatívne úpravy, ako je pripustenie možnosti odchodu do predčasného starobného dôchodku v dobe zjavného nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a súčasne zaťažujúceho deficitné verejné financie. Existujúce zvýhodňovanie podmienok na prácu vo verejnom sektore sa silne dotýka súkromného podnikania a zákonite vedie k nebezpečenstvu vzniku gréckeho scenára. Podnikateľský sektor vidí, že pri stanovovaní ekonomických cieľov chýba Slovensku jasné vodcovstvo, schopnosť presadzovať v hospodárstve aj opatrenia s dlhším časovým horizontom a víziou ekonomického vývoja na Slovensku.

Treba reagovať na dlhodobo známe problémy na trhu práce, ako je únik kvalifikovanej pracovnej sily, prípadne absolventov stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania do vyspelejších krajín Únie bez kompenzácie.

Konečne začať jednoznačne riešiť problém nesúladu štruktúry absolventov štúdia s potrebami hospodárstva a poddimenzovanie odborov technického smeru.

Slovenská obchodná a priemyselná komora považuje za potrebné zdôrazniť, že toto vyhlásenie nie je určené len vládnej reprezentácii, ale všetkým parlamentným politickým stranám v Národnej rade Slovenskej republiky a tým, ktorí pôsobia v ekonomickej oblasti a záleží im na dlhodobom a úspešnom rozvoji Slovenska. Dnešné problémy sú zložité. Vyžadujú pochopenie dnešnej situácie z viacerých pohľadov a často sú riešiteľné len v dlhodobom horizonte a vyžadujú zapojenie všetkých odborných síl.

Na záver treba konštatovať, že podľa názoru Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory prijatie konsolidačných opatrení ako principiálneho kroku bolo potrebné a nutné. Zrejmou chybou vládnej administratívy však bolo, že opatrenia prijala oneskorene a že boli písané horúcim perom. Predkladatelia tiež nedokázali jasne a otvorene komunikovať s občanmi skutočnosť, že všetky tieto opatrenia v konečnom dôsledku zaplatia a musia zaplatiť občania Slovenskej republiky. Zjednodušene – požičané peniaze doterajšie vlády používali neefektívne. Jedinou cestou pre zníženie dopadu takýchto opatrení na obyvateľstvo a podnikanie je preto systematická a dlhodobá snaha o „zoštíhlenie“ štátu, zefektívnenie jeho činností, zníženie nákladov na jeho „prevádzku“. A snaha o úspory musí byť doplnená prorastovými opatreniami, ktorých úspešný dopad prinesie v konečnom dôsledku ďalšie zdroje do príjmov verejných financií.