SLSP zaplatí štátu odvod 16,9 mil. eur, chce ho späť
BRATISLAVA – Slovenská sporiteľňa zaplatí bankový odvod. V prvom polroku tohto roku to bude 16,9 mil. eur. Banka si ctí právo a preto platí. Na druhej strane chce, aby jej štát vrátil peniaze. Podá žalobu. Vyplýva to zo správy na stránke banky.
„Zvýšenie bankového odvodu považujeme za nezodpovedný politický krok, ktorý schválila vláda aj parlament a podpísala prezidentka. Bankový odvod výrazne narúša finančnú stabilitu slovenskej ekonomiky, zhorší prístup ľuďom a firmám k úverom, naviac zásadné výhrady k nemu má aj NBS, ECB a Európska komisia. Keďže ide o vážny zásah do biznis modelu bánk, zvýšený bankový odvod určite negatívne pocítia všetci. Klienti na dostupnosti financovania, tiež zamestnanci bánk aj akcionári. Mrzí nás, že týmto krokom Slovensko stratilo časť svojej dobrej povesti medzi zahraničnými investormi, čo potvrdzujú aj závery stretnutí v posledných dňoch,“ vysvetľuje Peter Krutil, generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne a dodáva: „Napriek tomu, že sme zaplatili, Slovenská sporiteľňa použije všetky dostupné možnosti, aby chránila svoje práva a súčasne tak prispela k stabilite bankového sektora a dostupnosti financovania pre ľudí a firmy na Slovensku.“
Slovenská sporiteľňa podnikne právne kroky smerom k slovenským súdom a Ústavnému súdu s cieľom získať zaplatené milióny eur naspäť.
Novoročné zvýšenie bankovej dane ešte viac zväčšilo rozdiely medzi tým, koľko daní platia banky a iné firmy. Kým bežné firmy platia daň z príjmu na úrovni 21 % (a malé firmy 15 %), daňové zaťaženie bankového sektora tento rok stúpne takmer k 50 %. Zvyšovanie daní prichádza v čase, keď sú sadzby ECB nízke, konkurencia v úveroch vysoká a zisky bánk tak klesajú.
„Zisk bankového sektora pred daňami dosiahol vlani okolo 950 mil. eur, z čoho banky zaplatili tretinu na bankovom odvode a dani z príjmu. Nižšie úrokové sadzby, vyššie mzdy a ďalšie náklady by tento rok mali znížiť zisk sektora pred daňami k odhadovaným 885 mil. eur. Banky napriek nižšiemu zisku zaplatia na bankovej dani a dani z príjmu viac, až 415 mil. eur, čo zodpovedá daňovému zaťaženiu na úrovni 47 %. Čistý zisk sektora by tak mal klesnúť o štvrtinu,“ dodáva Peter Krutil.
Banky okrem toho platia aj odvod do rezolučného fondu a Fondu ochrany vkladov, ktoré sú určené na podobné účely ako banková daň (spolu asi 25 mil. eur). A napokon, banky a ich zamestnanci odvedú štátu ďalších vyše 300 miliónov eur na odvodoch a dani z príjmu fyzických osôb. V konečnom dôsledku tak štát v roku 2020 dostane od bánk a ich zamestnancov asi 750 miliónov eur, výrazne viac ako bude zisk akcionárov bánk na Slovensku.
Úverové inštitúcie a obchodníci s cennými papiermi majú povinnosť zúčastňovať sa na riešení krízových situácií platením peňažných príspevkov, ktoré môže rezolučná rada použiť na financovanie opatrení na riešenie krízových situácií. Z tohto dôvodu bol založený rezolučný fond ako jeden zo základných elementov mechanizmu riešenia krízových situácií.
