Slovenské centrum produktivity o dopadoch krízy
ŽILINA – Hospodárske spomalenie, nedostatok surovinových vstupov, pandémia, prudký nárast cien energií a surovín, nekontrolovatel’ný rast inflácie, konflikt na Ukrajine, náznaky hospodárskej recesie, ret’azec kríz vážne zasahujúcich do podnikania s dosahom na hospodárenie štátu.
To sú hlavné otázky, nad ktorými sa zamýšľali vedci v Žiline na pôde Slovenské centra produktivity.
Slovenské centrum produktivity organizovalo Národné fórum produktivity 2022, na ktorom vystúpili odborníci z praxe s aktuálnymi témami: súčasný reťazec kríz a možnosti východiska z nich a najmä čo po prekonaní kríz, štíhla výroba a rast produktivity produkčných činiteľov, efektivita podnikania., moderné prístupy priemyselného inžinierstva, technológie digitálneho podniku, praktické riešenia pre priemysel 4.o, nástup Priemyslu 5.0.
Produktivita práce je celkový výstup delený pracovnými vstupmi. Produktivita práce sa zvyšuje v dôsledku dokonalejších technológií, vyššou pracovnou zručnosťou a prehlbovaním kapitálu (čiže rastom vybavenosti práce kapitálom).
Produktivita práce vyjadruje objem vyprodukovaných hodnôt pripadajúci na jednotku spotrebovanej práce za určité obdobie (rok, mesiac, deň, hodinu) podľa toho, v akom období túto produktivitu zisťujeme. Produktivitu práce rozlišujeme aj podľa toho, čo považujeme za jednotku práce. Ak je touto jednotkou práce ľudská práca (práca vykonaná človekom meraná cenou práce – mzdou), hovoríme o produktivite živej práce.
V prípade, že za jednotku práce považujeme prácu obsiahnutú vo všetkých vstupoch do určitého transformačného procesu (výsledkom ktorého je produkovanie sledovaných hodnôt), hovoríme o produktivite spoločenskej práce (meranej cenou všetkých vstupov do výrobného procesu – cenou živej i zhmotnenej práce).
Diferencované je aj vyjadrovanie objemu vyprodukovaných hodnôt; napríklad na národohospodárskej úrovni to môže byť hrubý domáci produkt, hrubý národný produkt, národný dôchodok a pod. Na tejto úrovni sa väčšinou sleduje produktivita živej práce vyjadrená na jedného obyvateľa ako merná jednotka práce. Na úrovni jednotlivých podnikateľských subjektov (podnikov, združení a spoločností) produkujúcich konkrétne hodnoty možno vyjadriť aj objem týchto vyprodukovaných hodnôt konkrétnejšie – nielen v peňažnom objeme, ale aj v naturálnych jednotkách (kusoch, kilogramoch, metroch a pod.). Spotreba práce na tejto úrovni sa častejšie označuje ako náklady na živú a zhmotnenú prácu. Často sa stretávame aj s nepriamym vykazovaním produktivity práce – prácnosťou. Prácnosť je vlastne opačným vzťahom ako produktivita práce – znamená vyjadrenie potreby práce na vyprodukovanie jednotky konkrétnej hodnoty.
