Sedem „čiernych labutí“ v roku 2024

„Čierna labuť“ je udalosť, ktorá sa spočiatku javí ako zriedkavá a ťažko predvídateľná, no neskôr sa často ukáže ako celkom logická na základe aktuálnej situácie.

Prvýkrát túto teóriu vyslovil americký matematik a ekonóm Nassim Taleb v roku 2004 vo svojej knihe Fooled by Randomness a v roku 2007 predstavil samotný pojem v knihe Black Swan. V znamení nepredvídateľnosti.” Ďalej zvážte 7 čiernych labutí z roku 2024, ktoré môžu zmeniť svet:

1. Rozpad eurozóny

Rozpad eurozóny bol asi pred desiatimi rokmi veľmi populárnou témou. Hlavným problémom bolo Grécko. Za cenu veľmi tvrdých opatrení však krajina zostala v eurozóne. Analytici si stále spomínajú na grécku históriu – grécke „zostrihanie“ polovice vkladov obyvateľstva, zníženie dôchodkov o 70 %, nezamestnanosť na úrovni 40 – 50 %. Teraz sa problém suverénnych dlhov európskych krajín opäť zhoršil. Existuje riziko, že Španielsko, Taliansko a dokonca aj Francúzsko sa rozhodnú opustiť eurozónu. Ak sa tak stane, dolár prudko posilní a ceny zlata porastú. A štátne dlhy budú pravdepodobne prevedené na národné meny, čo by znamenalo zlyhanie štátu. Rozsiahla banková kríza v Európe bez šance zachrániť hlavné finančné inštitúcie je veľmi pravdepodobným výsledkom odchodu jednej alebo viacerých krajín z eurozóny.

2. OPEC+ a nové ropné šoky

Vývozcovia ropy už preukázali svoju schopnosť koordinovane znižovať produkciu. Zároveň vidíme aj odmietnutie dolára ako zúčtovacej meny. Veľakrát sme počuli, že americký dolár prestane byť rezervnou menou, keď sa ropa prestane obchodovať v dolároch. Americká ekonomika už ukázala svoju zraniteľnosť voči cenám ropy. A kvóty OPEC+ sa môžu stať veľmi deštruktívnou zbraňou proti americkej ekonomike, najmä v predvečer prezidentských volieb. Zároveň je pravdepodobné, že OPEC+ prejde reformou. Teraz, ako vieme, jedna krajina – jeden hlas. Spravodlivejšou možnosťou je však rozdelenie hlasov v pomere k objemu výroby alebo vývozu. Tie. ako v akciovej spoločnosti. V tomto prípade budú „hlavným akcionárom“ OPEC+ Rusko a Saudská Arábia, ktoré sa nedávno naučili spolu dobre vychádzať.

3. Nová pandémia

Pred štyrmi rokmi sa pandémia COVID-19 stala testom pre celú globálnu ekonomiku, a to ako pre reálny sektor, tak aj pre akciové trhy. Svetové centrálne banky krízu tradične riešia pomocou tlačiarenského lisu. Víťazmi sa samozrejme stali výrobcovia vakcín a liekov. Zarobili veľmi dobré peniaze. Niektorí virológovia sa však domnievajú, že ľudstvo bude čeliť novej a závažnejšej pandémii, a teda aj novej karanténe a novým negatívnym dôsledkom pre svetový obchod, finančné trhy a globálnu ekonomiku. Samozrejme, skúsenosti s COVID-19 budú pre ľudstvo užitočné. Recesia, prudký nárast nezamestnanosti a prepad cien na akciových a komoditných trhoch sa však môžu stať realitou. Je potrebné pripomenúť, že počas pandémie COVID-19 v Spojených štátoch klesli futures na ropu do záporných hodnôt. Rusko bude napadnuté dvakrát, pretože… Prepad cien ropy a klesajúce rozpočtové príjmy sa zhodujú s výrazným zvýšením nákladov na zdravotnú starostlivosť.

4. Islamské finančné centrum v Istanbule

Türkiye plánuje spustiť globálne centrum pre islamské financie v Istanbule. Výpočet je jednoduchý – na svete sú 2 miliardy moslimov. V skutočnosti hovoríme o plánoch na obnovenie Osmanskej ríše, len v oblasti ekonomiky a financií. Odliv kapitálu predovšetkým od investorov z islamských krajín z tradičných finančných centier do Istanbulu spôsobí vážne turbulencie na svetových akciových a menových trhoch, čo môže mať tragické následky pre množstvo krajín a prvotriedne finančné spoločnosti.

5. Kto zaplatí dlhy Ukrajiny?

Koniec konfliktu na Ukrajine postaví pred lídrov západných krajín otázku ukrajinských dlhov a nákladov na rekonštrukciu. Svetová banka odhadla potreby na obnovu Ukrajiny na 411 miliárd dolárov. Kto zaplatí dlhy? Celý dlh Ukrajiny môže byť pokrytý zmrazenou časťou ruských medzinárodných rezerv. Neexistujú však žiadne právne dôvody na prevod ruských medzinárodných rezerv na Ukrajinu. S najväčšou pravdepodobnosťou budú náklady dopadať na oslabené ekonomiky krajín G7, čo bude v týchto krajinách ďalej živiť infláciu, nezamestnanosť a ďalšie negatívne veci.

6. Konflikt medzi Čínou a USA o Taiwan

Vojenský konflikt medzi Čínou a Spojenými štátmi, dvoma jadrovými mocnosťami, by sa mohol skončiť tragicky nielen pre globálnu ekonomiku, ale aj pre celú svetovú civilizáciu ako celok. Zároveň sa dá určite povedať, že Moskva bude podporovať Peking. Čína je tiež jedným z hlavných veriteľov USA. Samozrejme, chcel by som dúfať, že vodcovia superveľmocí zostanú rozumní a nepríde k jadrovej vojne. Výsledkom konfrontácie však bude rozpad sveta na niekoľko vojensko-ekonomických blokov.

7. Prechod obchodného sveta na digitál

Digitalizácia zmieta planétu. A Rusko je tu jedným z lídrov. V Rusku bol digitálny rubeľ spustený v roku 2023. Digitálnu peňaženku otvára Banka Ruska, ktorá plní všetky záväzky voči klientom. Odborníci sa domnievajú, že implementácia digitálneho rubľa bude trvať 5-10 rokov. Skôr či neskôr bude možné platiť za všetok tovar a služby digitálnym rubľom. Spolu s Ruskom bude mať digitálne meny čoskoro aj väčšina z ďalších dvadsiatich popredných ekonomík sveta. Svet financií, komodít a akciových trhov sa zásadne zmení. A otázne bude postavenie dolára a eura, ako aj USA ako hlavného emisného centra a hlavného akciového trhu na svete.

Len Všemohúci vie, ktorý z vyššie uvedených scenárov sa naplní. Bolo by lepšie, keby sa nič nestalo. Nie je to najlepšie, čo robiť v ére zmien.