Rusko: Ústav Gamaleja môže upravovať zloženie Sputnik V a zvyšovať jeho účinnosť proti novým mutáciám
MOSKVA – Vakcínu Sputnik V je možné zmeniť za týždeň alebo dva, v závislosti na výskyte nových hrozieb v podobe mutovaného vírusu SARS-CoV. Konštatuje to internetová stránka Ruskej Akadémie vied.
Denník Moskovskij komsomolec požiadal ďalších ruských virológov, aby sa vyjadrili k možnosti tak rýchleho vytvorenia nových druhov vakcín, ako aj k ich účinnosti a bezpečnosti pre obyvateľstvo. Vedci, ktorí vyvinuli Sputnik V, sú podľa Gunzburga pripravení vytvoriť nové variácie vakcín, ak existujúce podoby nedokážu poskytnúť požadované množstvo protilátok proti novým kmeňom COVID-19.
Pozrime sa, na čom môže byť založená dôvera v úspech rýchlej úpravy vakcín. Predpokladajme, že vedci majú zmapovanú novú sekvenciu kmeňa koronavírusov, ktorá sa môže vyskytovať kdekoľvek na svete. Podľa biotechnológov trvá iba štyri dni, kým aktualizujú ochranný S-proteín. Potom je potrebné zabaliť ho do obálky s adenovírusom, čo trvá ďalší týždeň.
Rovnaký čas sa môže venovať vývoju novej vakcíny. Je však potrebné mať na pamäti, že toto je čas strávený vytvorením neregistrovanej vakcíny. Jeho registrácia a testovanie môže trvať ďalší rok.
Podľa odborníkov však stále existuje možnosť rýchleho uvedenia novej vakcíny do praxe. Môže to vychádzať z dôvery regulátora, že jeho zmeny sú minimálne, týkajú sa iba malého kúska koronavírusu, na základe ktorého sa zmení, a základná, konštantná časť sa nezmení.
Tvorcovia vakcíny „Sputnik V“ o to zmienili, keď rozprávali o krátkej dobe testovania. Sputnik je koniec-koncov založený na rovnakej základnej technológii, ktorá sa predtým používala na výrobu vakcíny proti vírusu Ebola.
Podľa vedúcej katedry virológie Biologickej fakulty Moskovskej štátnej univerzity Olgy Karpovej je skutočne možné vykonať zmeny v existujúcej vakcíne pre kombinované a vektorové vakcíny.
“My na Moskovskej štátnej univerzite tiež vytvárame vlastnú očkovaciu látku proti koronavírusom (stále sa testuje), ktorú je možné teoreticky tiež modernizovať podľa princípu vakcíny strediska Gamalei,” hovorí Karpova. “Chcela by som ešte raz vyzvať našich občanov, aby sa nechali očkovať. Nové kmene predsa vznikajú kvôli tomu, že nemáme skupinovú imunitu. Prečo existuje nový kmeň? Pretože vírus naďalej cirkuluje medzi neočkovanými. Len čo je 60 – 70% populácie zaočkovaných, vírus prestane v populácii tak aktívne cirkulovať a nebude sa tak veľmi meniť.”
„Skutočne je možné takúto modifikáciu vykonať,“ vysvetľuje Petr Čumakov, vedúci laboratória pre bunkovú proliferáciu v Engelhardtovom inštitúte molekulárnej biológie Ruskej akadémia vied. “Aj keď to nie je nijako zvlášť potrebné, zmeny vo víruse sú stále minimálne,” dodáva ruský vedec.
Ak je potrebné zmeniť vakcínu, aj tak v jadre ostane rovnakí, a preto nemá zmysel kontrolovať základnú časť. Aj keď podľa platných pravidiel je to nevyhnutné. Ak táto pandémia vyvolá liberálnejšie inšpekčné pravidlá, bude z toho mať prospech každý. Teraz existuje veľa situácií, keď prísne pravidlá bránia vývoju nových biotechnologických produktov, ktoré ľudia potrebujú.
Otázka pre vývojárov vakcín znie: “Ako často môže byť človek preočkovaný bez toho, aby bola ohrozená imunita?”
Odpoveď väčšiny v zásade upokojila. Ukázalo sa, že imunita sa nemôže utopiť vakcínami proti jednému konkrétnemu vírusu. Ak sa vykonáva revakcinácia, napríklad raz za šesť mesiacov, podľa virológov na tom nie je nič zlé. “Každý rok musíme dostať chrípkové injekcie.” A robia to mnohí, hovorí virológ, ktorý pracoval na vakcíne. „Myslím si, že to isté sa stane o pár rokov aj s koronavírusom: očkovanie proti tomuto vírusu bude zahrnuté do očkovacieho plánu, ako to bolo predtým pri chrípke, a všetci to budú brať ako samozrejmosť.“
