Rusko: Národné výskumné centrum epidemiológie a mikrobiológie N. F. Gamaleja, funguje130 rokov

MOSKVA – Národné výskumné centrum epidemiológie a mikrobiológie N. F. Gamaleja nesie meno čestného akademika Ruskej akadémie vied N. F. Gamaleja. Jeho výskumníci sú autormi vakcíny proti COVID-19 Sputnik V. Podrobnejšie o vakcíne nájdete tu.

Nikolaj Fjorodovič Gamaleja sa narodil 17. februára v roku 1859 v meste Odesa. Zomrel 29. marca 1949 v Moskve. Bol žiakom Luisa Pastéura. V Rusku zaviedol očkovanie proti besnote ako v druhej krajine na svete.

Narodil sa v rodine plukovníka Fjodora Michailoviča Gamaleja. Bol z rodiny dvanástich detí. Jeho dedo Michail Gamalej pracoval ako lekár a napísal monografiu o anthraxe. Preložili ju do nemčiny. Bacíllus ánthracis alebo anthrax bola ako samostatná kultúra vyčlenená nemeckým, či pruským, vedcom Heinrichom Hermannom Robertom Kochom.

Nikolaj Fjorodovič Gamaleja absolvoval Novoruskú univerzitu a Petrohradskú vojenskú lekársku akadémie. Po štúdiu sa vrátil do Odesy. Pracoval tam v nemocnici Osipa Močutkového. V roku 1885 vyhral konkurz a získal od cárskej vlády štipendium na pobyt u Louisa Pastéura. Tam si prehĺbil poznatky o oblasti bakteriológie.

Vráťme sa však k vedeckému ústavu, ktorý nesie jeho meno. Vznikol v roku 1891 ako Súkromný chemicko-mikroskopický a bakteriologický kabinet F. M. Blumethala.  V roku 1919 po zmene politického režimu v Rusku bol znárodnený.  Zmenil sa na Štátny, neskôr Ústredný bakteriologický ústav Národného komisariátu zdravotníctva Ruskej federatívnej socialistickej republiky.

Nikolaj Fjodorovič Gamaleja.: Fotografia: www.wikipedia.org

V roku 1931 bol spojený s Centrálnym bakteriologickým inštitútom Mikrobiologického inštitútu a tiež epidemiologickým a dezinfekčným oddelením Sanitárno-hygienického inštitútu.

V roku 1937 sa stal súčasťou Národného komisariátu Zväzu sovietskych socialistických republík. Počas druhej svetovej vojny vznikli jeho filiálky v kazašskom meste Alma-Ata a ruskom mesta Sverdlovsk. Veľká skupina odborníkov pracovala v meste Kazaň v Tatárskej autonómnej sovietskej republike.

V roku 1945 sa ústav premenil na Ústav epidemiológie, mikrobiológie a infekčných chorôb Akadémie lekárskych vied ZSSR. V roku 1948 dostal meno Nikolaja Fjorodoviča Gamaleja

K ústavu pripojili laboratóriá Všezväzového ústavu experimentálneho lekárstva a klinického oddelenia Nemocnice S. B. Botkina. V roku 1948 sa premenil na Vedecko-výskumný ústav epidemiológie a mikrobiológie Akadémie Lekárskych vied ZSSR. V roku 1966 ústav odmenili vyznamenaním Červenou zástavou práce. V roku 2014 k nemu pripojili ďalší ústav Vedecko-výskumný ústav virusológie D. I. Ivanovského. V roku 2017 dostal súčasný názov.


Vakcína Sputnik V dostala pomenovanie po prvej umelej družice Zeme Sputnik-1.

Hlavnou činnosťou je riešenie zásadných problémov v oblasti epidemiológie, lekárskej a molekulárnej mikrobiológie a infekčnej imunológie. Špecificky sa zameriavajú na všeobecné a osobitné vzorce distribúcie a epidemické prejavy infekčných chorôb; štruktúru a dynamiku infekčnej patológie populácie; vznik, fungovanie a epidemický prejav prirodzených ohnísk chorôb ľudí; genetika, molekulárna biológia, ekológia a perzistencia patogénnych mikroorganizmov; problémy všeobecnej a infekčnej imunológie vrátane imunoregulácie a imunokorekcie, spôsoby a prostriedky diagnostiky a prevencie infekčných chorôb.

Národné výskumné centrum epidemiológie a mikrobiológie N. F. Gamaleja je členom Vedeckej rady Ministerstva zdravotníctva Ruskej federácie zodpovedným za sekciu mikrobiológie. Koordinuje vedecké činnosti ústavov a inštitúcií zodpovedajúceho profilu. Realizuje výskumné programy na liečenie infekčných chorôb a nozokomiálnych nákaz, prírodných ložiskových chorôb ľudí, lekársku mikrobiológia, genetiku a molekulárnu biológiu baktérií, teoretickú a aplikovanú infekčnú imunológiu.

Pod patronátom výskumného centra funguje deväť špecializovaných centier (pre rickettsiózy, leptospirózu, brucelózu, tularémiu, legionelózu, mykoplazmózu, chlamýdie, klostridiózu, boreliózu), z ktorých väčšina je jedinými špecializovanými lekárskymi laboratóriami na svete.

Národné výskumné centrum epidemiológie a mikrobiológie N. F. Gamaleja vyvinulo nasledovné lieky: Interferón alfa  (Интерферон альфа-2b (IFNα-2b, ИФНα-2b),   Kagocel (Кагоцéл), meglumína akrydonacetát , obchodný názov Cykloferón (Меглюмина акридонацетат obchodný názov Циклоферон), Pyrogenalum (Пирогенал), Cytoflavín (Цитофлавин). Ústav má registrované dve vakcíny proti vírusu Ebola.

Rozhovor Vladimíra Poznera s riaditeľom ústavu Alexandrom Gintsburgom. Vysielané 5. 10. 2020