Rusko: dnes je výročie konca blokády Leningradu
Blokáda Leningradu, rusky блокада Ленинграда, nemecký plán bol známy ako Operation Nordlicht, slovensky operácia Polárna žiara.
To bol útok nemeckých nacistických vojsk na mesto Leningrad, dnes Sankt Petersburg počas druhej svetovej vojny.
Dokumenty o obkľúčení mestá sú dôkazom cieľov nacisticko-fašistického vedenia Nemecka, najmä Adolfa Hitlera:
V smernici náčelníka štábu nemeckých námorných síl č. 1601 z 22. septembra 1941 “Die Zukunft der Stadt Petersburg” Weisung Nr. Ia 1601/41 vom 22. September 1941 “Die Zukunft der Stadt Petersburg” sa uvádza
2. Vodca sa rozhodol vymazať Leningrad z povrchu zemského. Po porážke sovietskeho Ruska je ďalšia existencia tohto najväčšieho populačného centra nezaujímavá…
4. Cieľom je obkľúčiť mesto tesným prstencom a zrovnať ho so zemou ostreľovaním delostrelectvom všetkých kalibrov a neustálym leteckým bombardovaním. Ak v dôsledku situácie v meste dôjde k odmietnutiu žiadostí o odovzdanie, pretože problémy spojené s pobytom v meste a jeho zásobovaním potravinami nemôžeme a ani by sme nemali riešiť my. V tejto vojne, ktorá sa vedie za právo na existenciu, nemáme záujem zachovať aspoň časť obyvateľstva.
Alfred Jodl vypovedal počas Norimberského procesu:
Poznámka Finančných novín: Alfred Jodl, narodený ako Alfred Josef Ferdinand Baumgärtler (* 10. máj 1890 – † 16. október 1946) bol nemecký generál, náčelník Operačného štábu Vrchného veliteľstva brannej moci (Oberkommando der Wehrmacht), kde pôsobil ako zástupca Wilhelma Keitla. Počas druhej svetovej vojny patril k najbližším Hitlerovym vojenským poradcom. Za vojnové zločiny bol popravený.
Finančné noviny citujú dokumenty:
Počas obliehania Leningradu poľný maršal von Leeb, veliteľ skupiny armád Sever, oznámil OKV, že v nemeckých zákopoch hľadajú útočisko prúdy civilných utečencov z Leningradu a že nemá prostriedky, aby ich nakŕmil a postaral sa o nich. Führer okamžite vydal rozkaz (č. S.123 zo 7. októbra 1941) neprijímať utečencov a zatlačiť ich späť na nepriateľské územie.
V tom istom príkaze č. S.123 bolo uvedené toto vysvetlenie:
… žiadny nemecký vojak nesmie vstúpiť do týchto miest [Moskvy a Leningradu]. Každý, kto opustí mesto proti našim líniám, musí byť zahnaný späť ohňom.
Treba privítať malé nestrážené priechody, ktoré umožnia obyvateľom odísť po jednom a evakuovať sa do vnútrozemia Ruska. Obyvateľstvo malo byť prinútené opustiť mestá delostreleckým ostreľovaním a leteckým bombardovaním.
Čím početnejšie bude obyvateľstvo miest utekajúce do vnútrozemia Ruska, tým väčší chaos bude mať nepriateľ a tým ľahšie sa nám budú obsadené oblasti spravovať a využívať. Všetci nadriadení dôstojníci musia byť oboznámení s týmto želaním führera.
| Denné normy chleba pre obyvateľov v gramoch | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| Dátum | Robotníci v dielňach | Inžinieri | Úradníci | Závislé osoby | Deti do 12 rokov |
| 18. júla 1941 | 1000 | 800 | 600 | 400 | 400 |
| 2. septembra 1941 | 800 | 600 | 400 | 300 | 300 |
| 11. septembra 1941 | 700 | 500 | 300 | 250 | 300 |
| 1. októbra 1941 | 600 | 400 | 200 | 200 | 200 |
| 13 ноября 1941 | 450 | 300 | 150 | 150 | 150 |
| 20. novembra 1941 | 375 | 250 | 125 | 125 | 125 |
| 25. decembra 1941 | 500 | 350 | 200 | 200 | 200 |
| 24. januára 1942 | 575 | 400 | 300 | 250 | 250 |
| 11. februára 1942 | 700 | 500 | 400 | 300 | 300 |
| 23. februára 1943 | 700 | 600 | 500 | 400 | 400 |
Prameň: Archív Finančných novín.
Operácia mala za následok obrovské množstvo obetí, najmä medzi civilným obyvateľstvom. V dôsledku obkľúčenia zomrelo od hladu v obliehanom meste asi 650 000 až 800 000 civilistov. Boje rôznej intenzity trvali od 8. septembra 1941 do úplného prerušenia blokády mesta 18. januára 1944. Neschopnosť nacistických vojsk obsadiť Leningrad a podcenenie síl nepriateľa na tomto úseku frontu boli jedným z veľkých neúspechov operácie Barbarossa a významne sa podieľali na strategickej porážke nemeckých vojsk na východnom fronte. Viaceré zdroje sa zhodujú v tom, že obrana mesta by rýchlo podľahla útokom vojsk Osi, keby fínske jednotky pokračovali v útoku na sovietske územie aj mimo hraníc Fínska spred roku 1940.
Na začiatku obliehania už v meste nebol dostatok potravín a paliva na dlhšie obliehanie. Jediný spôsob spojenia s Leningradom viedol cez Ladožské jazero, ktoré bolo v dosahu obliehacieho delostrelectva a letectva, ako aj nepriateľských námorných síl operujúcich na jazere. Kapacita tejto dopravnej tepny nevyhovovala potrebám mesta. Výsledkom bol hladomor, ktorý sa začal v Leningrade a ktorý ešte zhoršila mimoriadne krutá prvá zima blokády, problémy s vykurovaním a dopravou, čo viedlo k státisícom obetí medzi jeho obyvateľmi.
| Denná spotreba potravín v Leningrade v tonách k 1. októbru 1941 | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| Múka | Krúpy a makaróny | Cukor | Mäso | Tuky | |
| Leninfradský vojenský okruh | 247 | 117 | 19,3 | 63 | 27 |
| Červené baltské loďstvo | 65 | 22 | 5 | 18 | 6,5 |
| Obyvateľstvo Leningradu | 587 | 166 | 184 | 72 | 51,5 |
| Obyvateľstvo Leningradskej oblasti | 51 | 14 | 10,5 | 8 | 4,4 |
| Zavreté jedálne a internáty | — | — | — | 49 | 19,6 |
Prameň: Archív Finančných novín.
Po prelomení obliehania v januári 1943 sa zásobovanie mesta postupne normalizovalo a od polovice februára začali v Leningrade platiť “vojnové potravinové normy”, stanovené pre ostatné priemyselné centrá krajiny. Obliehanie Leningradu nepriateľskými vojskami a námorníctvom však trvalo až do januára 1944. V januári – februári 1944 sovietske vojská uskutočnili Leningradsko-novgorodskú operáciu, v dôsledku ktorej bol nepriateľ zahnaný späť na 220-280 kilometrov od južných hraníc mesta. V júni až auguste 1944 sovietske vojská podporované loďami a lietadlami Baltskej flotily uskutočnili Vyborskú a Svirsko-Petrozavodskú operáciu, 20. júna obsadili Vyborg a 28. júna Petrozavodsk. V septembri 1944 bol obsadený ostrov Gogland.
Rozkazom najvyššieho veliteľa sovietskej armády Josifa Stalina z 1. mája 1945 č. 20 bol Leningrad spolu so Stalingradom, Sevastopoľom a Odesou vyhlásený za mesto hrdinov. Neskôr, 8. mája 1965, bola mestu dekrétom Prezídia Najvyššieho sovietu udelená medaila Zlatá hviezda.
Fotografia D. M. Trachtenberga Protilietadloví strelci na stráži leningradského neba, október 1941. Prameň. www.wikipedia.org/Archív RIAN Novosti.
Titulná fotografia: Obyvatelia Leningradu opúšťajú svoje domy zničené bombardovaním, 10. decembra 1942. RIA Novosti archive, image #2153 / Boris Kudoyarov / CC-BY-SA 3.0
