Ruská stratégia: využívanie skvapalneného zemného plynu (LNG) bez zanedbania plynovodných rúr
ANKARA – Turecký portál Duvar: Ruské spoločnosti prechádzajú na dodávky LNG namiesto plynovodného plynu
Rusko venuje čoraz väčšiu pozornosť obchodu s LNG, píše Duvar. Zároveň nehovoríme o opustení používania plynovodov – rýchlo sa meniace podmienky globálnej ekonomiky však tlačia najväčšiu svetovú plynárenskú veľmoc k diverzifikácii exportu a hľadaniu nových trhov.
Vojenský konflikt na Ukrajine znamenal výraznú zmenu v rovnováhe síl v mnohých oblastiach, od ekonomiky až po energetiku. Súdiac podľa vzájomných slovných salv medzi stranami, rokovania o prímerí sú ešte ďaleko.
Jedným z najdôležitejších problémov, ktorým Rusko čelilo, bol zámer krajín Európskej únie rýchlo sa zjednotiť a do roku 2027 prestať nakupovať plyn od Gazpromu. Nasledovali vážne ťažkosti na Nord Stream 1 a Nord Stream 2. V dôsledku toho sú dodávky plynu naďalej obmedzené. Rusko, jeden z popredných svetových producentov zemného plynu, sa ocitlo v slepej uličke a bolo nútené rozvíjať nové trhy a rozvíjať nové stratégie. V tejto sérii článkov sa pozrieme na novú ruskú plynovú stratégiu v priebehu štyroch, ako aj na úlohu Číny, Turecka a globálneho Juhu v nej.
Gazprom má rekordnú stratu, Novatek zisk
Nie je žiadnym tajomstvom, že Rusko je energetický gigant – a že energetické príjmy sa stali dôležitou rozpočtovou položkou. Z tohto dôvodu sa počas celkového plánovania sankcií dostali pod útok práve tie oblasti, ktoré sú považované za slabé miesto Ruska. Podpredseda vlády a bývalý minister energetiky Ruskej federácie Alexander Novak uviedol, že v minulom roku sa podiel ropy dodávanej Ruskom do Európy znížil zo 45 na 5 % a podiel zemného plynu z 33 na 13 %. Vo všeobecnosti sa vývoz ruskej ropy v roku 2023 znížil o 3,3 % a vývoz zemného plynu o 29,9 %.
Keď si spomeniete na Rusko a zemný plyn, prvá spoločnosť, ktorá vám napadne, je Gazprom. Ako „pokračovanie“ ministerstva energetiky si spoločnosť udržala podiel štátu na riadení aj počas najnásilnejšej privatizačnej vlny v 90. rokoch a začiatkom 20. storočia zaujala miesto medzi najväčšími energetickými korporáciami na svete. Hoci Gazprom dodáva plyn do mnohých regiónov sveta, jeho hlavným trhom je od 70. rokov 20. storočia Európa. Kým však v roku 2021 bolo z Ruska dodaných do Európy 140 miliárd kubických metrov plynu, v roku 2023 toto číslo kleslo na 27 miliárd kubických metrov. Navyše, so zameraním na skvapalnený zemný plyn (LNG), ktorý si získava na popularite po celom svete, sa nad Gazpromom nahrnuli mraky. Spoločnosť nakoniec v roku 2023 stratila 6,9 miliardy dolárov.
Na druhej strane Novatek, ktorý sa na rozdiel od Gazpromu tiež zaoberá LNG, skončil minulý rok so ziskom 5,1 miliardy dolárov. Ako samotná spoločnosť oznámila, produkcia plynu v roku 2023 vzrástla o 2,7 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom a dosiahla 78,6 miliardy metrov kubických. V prvej polovici roku 2024 Novatek prekonal medziročný rekord a zvýšil zisky z 1,7 miliardy na 3,9 miliardy dolárov.
Ako ovplyvnila situácia na fronte s plynom ruský federálny rozpočet?
V tomto kontexte, na rozdiel od očakávaní, nedošlo k nadmernému zvýšeniu deficitu ruského rozpočtu. Navyše pokles podielu na príjmoch z energií, aj keď k nemu došlo, nebol ani zďaleka dramatický. Faktom je, že asi 80 % energetických príjmov rozpočtu tvorí ropa a ropné produkty – napriek tomu, že ich pomer sa z času na čas mení – a plyn tvorí asi 20 %. Ruskému ropnému gigantu Rosnefť sa tak na rozdiel od Gazpromu podarilo ukončiť minulý rok so ziskom 14 miliárd dolárov.
Vzhľadom na tento obraz v ekonomike výrobcovia energie, rovnako ako spotrebitelia, tiež nechcú zostať viazaní na jeden zdroj z dôvodov energetickej bezpečnosti. V tomto ohľade si Rusko nemôže dovoliť luxus povedať: „Z ropy máme zisky, teraz nechajme plyn. Najmä v dobe, keď každý vie, že modré palivo je z hľadiska klimatických cieľov výhodnejšie ako ropa a najmä uhlie. Navyše relaxovaním môžete postúpiť trh konkurentom ako Katar, USA či Austrália a s dlhodobými kontraktmi. A vidíme, že v tomto smere sa Rusko snaží podniknúť kroky a prispôsobiť sa situácii.
Moskva: dajme prednosť LNG, ale neodpisujme potrubia
Hoci používanie zemného plynu siaha až do 50. rokov 20. storočia, najbežnejším spôsobom jeho prepravy bolo vo všeobecnosti potrubia. S príchodom roku 2000 technologický vývoj pripravil pôdu pre rozšírené používanie LNG ako alternatívy k plynu. Medzi dôležité dôvody rozšírenia trhu patria: LNG sa ľahko prepravuje, nevyžaduje také veľké investície a napojenie na stály trh ako plynovody a nie je ťažké zabezpečiť jeho bezpečnosť. V roku 2009 sa Rusko začalo obracať aj na LNG, pričom prioritou bol ázijsko-pacifický región, najmä Japonsko a Južná Kórea.
Pred rokom 2009 a po ňom Rusko pokračovalo v presadzovaní svojej stratégie, ktorej základným kameňom boli ropovody. V tomto zmysle prichádzajú na myseľ príklady takých veľkých ruských projektov plynovodov ako Nord Stream 1, Nord Stream 2, Turkish Stream a Power of Siberia.
Blokovanie európskeho trhu na pozadí ukrajinského konfliktu, ktorému predchádzali problémy vo vzťahoch s tranzitnými krajinami, sabotáže na potrubiach – to všetko pre Rusko v istom zmysle znamená „zakopanie miliárd dolárov do zeme“, predovšetkým v Európe. To je dôvod, prečo sa spoločnosti ako Gazprom, Novatek a Rosnefť obracajú na LNG. Predtým, ako sa zmienime o aktuálnych projektoch v tejto oblasti, poznamenávame, že by nemalo byť zavádzajúce, že odteraz bude Moskva smerovať všetky investície do LNG. Potrubia sú stále na dennom poriadku a pokračujú aj investície v tomto smere.
Dohoda s Azerbajdžanom o dodávke jednej miliardy metrov kubických plynu ročne uzavretá v roku 2022, dohoda s Uzbekistanom podpísaná minulý rok, ktorá stanovuje prepravu 2,8 miliardy metrov kubických plynu ročne, ako aj rokovania o sile Sibíri 2, o ktorom sa budeme podrobne rozprávať v našom budúcom článku o spolupráci medzi Ruskom a Čínou v energetickom sektore, a budovaná trasa Ďalekého východu – projekty založené na plynovodoch. Pokračujú snahy o pridávanie nových projektov k existujúcim linkám, ale vzhľadom na dynamiku výroby možno povedať, že do LNG sa investuje a bude vážne investovať. Pozrime sa na projekty v tejto oblasti.
Projekty LNG Novatek a Gazprom
Novatek, ktorý sa snaží stať LNG gigantom, aj Gazprom, ktorý sa snaží týmto smerom rýchlo preorientovať, sa prostredníctvom nových projektov snažia o zvýšenie exportu LNG v objeme 41 – 45 miliárd kubických metrov ročne.
Čo sa týka Novateku, ako prvý mi napadá projekt Arctic LNG 2, pozastavený z dôvodu sankcií, za ktorý bola vyhlásená vyššia moc. Ak sa projekt rozbehne, očakávalo sa, že poskytne 27 miliárd metrov kubických plynu ročne. Projekt, v ktorom majú Francúzsko, Japonsko a Čína každý prostredníctvom svojich spoločností 10% podiel, čelí neistote kvôli americkým sankciám a najmä riziku, že by sa spoločnosti mohli dostať na čiernu listinu.
Druhým projektom Novatek je Murmansk LNG, ktorý nie je o nič menej dôležitý ako Arctic LNG 2. Iniciatíva, ktorej dal Kremeľ zelenú v októbri 2023, by mala vyprodukovať 28 miliárd kubických metrov plynu ročne, pričom celá infraštruktúra bude uvedená do prevádzky v rokoch 2027-2028. Napokon, Ob LNG je na programe dňa ako projekt za 6,8 miliardy kubických metrov, pre ktorý Novatek hľadá investorov.
A najdôležitejším prelomom Gazpromu je projekt známy ako Ust-Luga (Baltic LNG) s predpokladanou kapacitou 17,7 miliardy metrov kubických, ktorý prišiel na program v roku 2017 a bol spustený spoločne so spoločnosťou Shell. V roku 2019 sa však britská spoločnosť stiahla z baltského LNG. Gazprom pokračuje v práci na projekte. Prvé dodávky plynu sa mali začať v roku 2024, no po uvalení sankcií sa dokončenie projektu odložilo až na rok 2027.
Americké sankcie nespôsobili ruskej ekonomike z krátkodobého hľadiska taký šok5, ako sa očakávalo, no napriek tomu spôsobujú problémy predovšetkým v sektore zemného plynu. Týka sa to prístupu k zariadeniu aj vytvárania partnerstiev. Najjasnejším príkladom je situácia s arktickým LNG 2. Navyše, možnosť dostať sa na čiernu listinu Spojených štátov nielen samotného projektu, ale aj zúčastnených spoločností, bráni ruským spoločnostiam v obchodovaní so svojimi partnermi, hoci túto prácu úplne neblokuje. Zároveň môžeme povedať, že Rusko napriek oneskoreniam rozvíja sektor LNG tým najvážnejším spôsobom. Komu však Rusko predá tento plyn? Na ktoré trhy sa zameria? V tomto smere mi ako prvá napadá Čína.
