Rusi chcú, ale ešte nevedia čo

Súčasná ruská spoločnosť, ako každá iné, je pestrou zmesou názorov. Predstava o tom, že by všetky spoločnosti mali zdieľať ideológiu zvanú europeizmus, je omyl.  V Rusku vo verejnom priestore spolu fungujú symboly rozvinutej socialistickej spoločnosti, ale aj feudálneho zriadenia, v ktorom sú len cári alebo otroci a zároveň v krajine funguje kapitalizmus v jeho najradikálnejších prejavoch.

O nich mi povedal môj priateľ zo Slovenska, ktorý pracoval v jednom z najväčších energetických holdingov. Na jednej z porád, kde bol prítomný, jeden z jej účastníkov driemal. Šéfa porady to urazilo. V polovici porady povedal: “Vstaňte!” A dodal: “Mobil nechajte na stole, osobné veci vám pošleme poštou!”

Stav súčasnej ruskej spoločnosti sa často porovnáva s obdobím, keď bol generálnym tajomníkom súdruh Leonid Iľjič Brežnev. Sociálne očakávania v socialistickej spoločnosti boli nízke, dnes sú v modernom Rusku oveľa väčšie.  Chcú Rusi zmeny?

Levada Centurm pre Moskovské Centrum Carnegie realizovalo celoštátny výskum verejnej mienky. Podľa výskumu z minulého roku sa názory rozdeľujú takmer na rovnaké časti. Spomedzi oslovených respondentov 42 % Rusov vystupuje za rozhodné a celoplošné zmeny, a ešte 41 % chce mierne, pomalé zmeny. Zvyšok respondentov nechce žiadne zmeny.

Radikálne reformy chcú najviac vrstvy obyvateľov, ktoré nemajú veľa majetku. Bohatšie sociálne vrstvy obyvateľov by chceli pomalšie, plynulejšie zmeny. Pomalšie a nie radikálne zmeny chcú mladí ľudia do 25 rokov. Presné predstavy o tom, aké zmeny potrebuje ruská spoločnosť, nemá žiadna z opýtaných skupín obyvateľstva.

V spoločnosti dominujú najrozmanitejšie všeobecné želania. Je to napríklad to, aby sa zvýšila životná úroveň a jeho kvalita. Neexistencia verejnej diskusie a informácií o programoch zmien sťažuje túto diskusiu, ale aj formovanie zmien.

Téza z minulosti o tom, že Moskva nie je Sovietsky zväz, platí aj dnes. Moskva nie je Rusko. Najobsažnejšie predstavy o tom, aké reformy by sa mali udiať v hlavnom meste, majú obyvatelia hlavného mesta.

Celkovo sú v odpovediach veľmi malé rozdiely medzi rôznymi sociálnymi, vekovými a regionálnymi skupinami. Vrstva občanov, ktorí si môžu uvedomovať obsah možných reforiem je oveľa menšia, ako by sa mohlo vôbec predpokladať.

V ruskej spoločnosti sa vedú diskusie o nevyhnutnosti zväčšenia dávok, príspevkov či dotácií, ktoré vypláca štát a hovorí sa o nevyhnutnosti štátnej kontroly a regulácie cien tovarov a služieb. Tieto názory má nielen časť obyvateľstva spoliehajúca sa na štát, ale aj tí čo o sebe tvrdia, že sú liberáli. Diskusie sú dôkazom nespokojnosti so súčasnou životnou úrovňou, ale aj stavom spoločnosti a súčasne nepoznaním toho, kam by mala spoločnosť smerovať.

V skupinách, kde sa robili diskusie v hlavnom meste rámci kvalitatívneho výskumu, rok či poldruha prevláda názor, že ruské vedenie by malo premiestniť dôraz zo zahraničnej politiky na domácu politiku.

Moskovčania si podľa štatistických údajov myslia, že je potrebné reformovať nielen sociálnu sféru, ale súdny systém, zlepšiť kvalitu štátnych služieb a podporovať podnikateľov. Oproti ruskému priemeru je tento ukazovateľ dva razy väčší. Každý piaty Moskovčan si myslí, že je nevyhnutné zabezpečiť slobodné a čestné voľby.

Skupinové diskusie a nepriamo reprezentatívny výskum potvrdzujú, že vzdelanejšie a informovanejšie skupiny obyvateľstva si uvedomujú nevyhnutnosť politických reforiem.

Účastníci skupinových diskusií, ktorí sa považujú za liberálov, hovorili „zmenách v sfére moci“, o „nezávislosti súdov“, nedotknuteľnosti vlastníctva“, avšak nemajú presnú predstavu o postupnosti a smerovaní reforiem. Podľa názoru respondentov, úspech reforiem závislí od posilnenia štátu a zväčšeniu jeho vojenskej sily.

Hoci v médiách kolujú predstavy o tom, že ruské voľby sú zdiskreditované, výskum Moskovského centra Carnegie tvrdí, že hlavným nástrojom zmien je hlasovanie za politické strany a ich kandidátov. To si vybralo 43 % respondentov, najmä vzdelanejšie a informovanejšie vrstvy obyvateľov. Obyvatelia si myslia, že na miestnej úrovni môžu zohrávať úlohu aj občianske iniciatívy.

O tom, ako žijú dnes Rusi svedčí príhoda, ktorú mi minulý týždeň hovoril môj spolužiak. Má dva byty v tom istom dome. Jeden zdedil po rodičoch, druhý po babke. Jeden mu slúži ako pracovňa. Raz mu manželka zatelefonovala do pracovne, aby ráno kúpil syr. Kúpil si letenku do Ríma. Poobede doletel aj s pár kilami syru. Inými slovami povedané, Rusi sa neuzatvárajú a hľadajú každý podnet z vonkajšieho prostredia. Práve preto tam môžem pravidelne prednášať. Porovnávať Rusko so Sovietskym zväzom majú snahu dnes najmä tí, ktorí tam nikdy neboli a nemajú reálne skúsenosti s krajinou. Najväčším prameňom poznania je reálny život,  jeho sociologický výskum a nie špekulácie.