Rudolf Lachkovič: Pri transformácii československej ekonomiky boli zamestnanci Českej a Slovenskej AV

Rudol Lachkovič dnes pôsobí ako zriaďovateľ súkromnej školy DAYCARE INTERNATIONAL a materskej školy Slovnaftáčik. Kvalitné vzdelanie považuje za jeden z rozhodujúcich faktorov rozvoja spoločnosti.

V minulosti pôsobil vo významných inštitúciách, ktoré sa podieľali na transformácii spoločnosti. Boli nimi Fond národného majetku SR, Asociácia investičných fondov a spoločností, Slovenská konsolidačná a mnohých iných.

Ruský revolucionár Vladimír Uľjanov, známy pod preudonymom Lenin v práci Štát a revolúcia vytvoril teóriu prevratu od kapitalizmu k socializmu. Opačná teória prechodu od socializmu ku kapitalizmu neexistovala. Akú úlohu zohrali v transformácii československí a zahraniční ekonómovia ?

– Z československých ekonómov to boli už v časoch pred rokom 1989 veľmi rešpektovaní pracovníci Českej a Slovenskej akadémie vied, ekonomického ústavu, prognostického ústavu s akademickými titulmi pred aj za menom. Spolupracovali so Štátnou plánovacou komisiou a už dávno vedeli, že opatrenia Ústredného výboru KSČ nedokážu zabrániť čoraz viac narastajúcemu rozdielu medzi životnou úrovňou v kapitalistických krajinách a socialistických krajinách. V Česku to boli najmä ľavicový ekonóm Waltr Komárek, dlhoročný riaditeľ Prognostického ústavu, predtým pracovník Štátnej plánovacej komisie, Ústredného výboru KSČ, ale napr. bol aj poradca Che Guevaru na Kube a jeho najbližší spolupracovníci pravicový Václav Klaus, Tomáš Ježek, Vladimír Dlouhý, ale aj súčasný prezident Českej republiky ľavicový Miloš Zeman. Na Slovensku najmä Jozef Kučerák z Prognostického ústavu, jeho poradcovia Michal Krajčovič z Prognostického ústavu a Ivan Mikloš z Ekonomickej univerzity, ale aj ľavicová Brigita Schmognerová, Viliam Vaškovič z akadémie vied a mnohí ďalší.

 

 

Ich úloha bola zásadná. Mali veľmi rôzne názory, na spôsoby, tempo, ale veľmi konštruktívne, tvrdo, ale priateľsky diskutovali o vízii spoločnosti s dostatkom tovaru a zvyšujúcou sa životnou úrovňou. Veľmi dobre poznali vývoj ekonomických ukazovateľov, poznali svetové trendy, z ktorých vyplýval čoraz väčší rozdiel medzi trhovou a centrálne riadenou československou ekonomikou. Veľmi rýchlo sa zhodli na potrebe čo najrýchlejšieho vytvorenia trhu prácu aj za cenu rizika nezamestnanosti, cenovej deregulácie, ale najmä na nutnosti privatizácie. Rozdielne názory boli na rýchlosť, rozsah a úroveň obáv z prechodu majetku do zahraničných rúk. Ako programátor som zastupoval Slovensko v Centre kupónovej privatizácie, a okrem úcty k československým ekonómom v tých časoch som bol hrdý najmä na slovenských informatikov a to najmä na tých z Podniku výpočtovej techniky (PVT) zo strediska v Banskej Bystrici. Kupónová privatizácia bola aj z hľadiska informatiky excelentne realizovaný projekt.

Prebehla úplná privatizácia podnikov ?

Proces privatizácie prebiehal 15 rokov, a doteraz podľa môjho názoru nie je v dostatočnej miere zrealizovaný. Presadili sa názory Václava Klausa, vtedy už federálneho ministra financií a Jozefa Kučeráka, vtedy podpredsedu slovenskej vlády o potrebe tzv. „šokovej terapie“, teda čo najrýchlejšej privatizácie rozdaním akcií občanom v rámci kupónovej privatizácie.

V čom bola výhoda a aj nevýhoda kupónovej privatizácie?

O tom už boli napísané viaceré elaboráty. Výhoda bola nesporne v rýchlosti privatizácie, spravodlivosti, lebo každý účastník mal rovnaký počet investičných bodov, vzniku kapitálové trhu a jeho inštitúcií, majetok štátnych podnikov bol vložený do akciových spoločností, vznikli akcie a veľmi rýchlo sa dali akcie predávať a kupovať. Nevýhodou bol vznik nespravodlivosti najmä v súvislosti s investičnými fondmi, ktorých manažmenty začala vláda na čele s Vladimírom Mečiarom prenasledovať, a v konečnom dôsledku sa etika manažmentov fondov prispôsobila etike Mečiarovej vlády, fondy sa transformovali na obyčajné akciové spoločnosti bez ochrany malých akcionárov a vzniklo obrovského množstva bezcenných cenných papierov – akcií privatizovaných fondov a zánik slovenského kapitálového trhu.

Paradoxom bolo, že investičné fondy vznikli presadzovaním návrhu A. M. Húsku z Mečiarovho HZDS. Začala doba transformácie ziskov a okrádania drobných akcionárov o ich podiel na ziskoch. Väčšina akcií je dnes bezcenných. Absencia slovenského kapitálového trhu retarduje vývoj slovenskej ekonomiky. Dnes Slováci investujú do zahraničných akcií, a tento rozvojový rizikový kapitál na Slovensku veľmi chýba, lebo ten je akcelerátorom trhovej ekonomiky a bez neho budeme stále len v procese transformácie ekonomiky. Bohaté krajiny od chudobných sa nelíšia formou vlastníctva, ale najmä funkčnosťou kapitálového trhu.

Ako sa dajú hodnotiť priame predaje domácim záujemcom o štátny majetok?

Takým typickým predstaviteľom bola privatizácia Elektrosvitu Nové Zámky, pôvodne pýche slovenskej výroby. Skončila v konkurze a ešte aj v likvidácii sa okrádali akcionári a veritelia. Nedávno som na youtube zachytil reláciu Repotréri z 15.1.2020. Viac, ako polovica takto privatizovaných podnikov veľmi rýchlo skončilo v konkurze. Ak to bol väčší podnik a čiastočne sa privatizoval kupónovou privatizáciou, tak malým akcionárom zostali len bezcenné cenné papiere. Na rozdiel od Českej republiky, kde prebehla aj 2. vlna kupónovej privatizácie na Slovensku bola najmä privatizácia tzv. zamestnaneckými akciovými predajmi, ktoré ovládol manažment a tie väčšinou skončili v zahraničných rukách a zamestnanci napr. Ružomberských papierní sa doteraz súdia s privatizérmi, ktorí patria medzi najbohatších Slovákov.

Vznikla domáca kapitálová vrstva. Vznikla animozita voči ekonomickej transformácii napriek nielen zastaveniu zaostávania, ale dokonca dobiehania vyspelých štátov sveta aj v priemernej životnej úrovni. Faktom však je že na rozdiel od občanov USA, tak Slováci nie sú pyšní na svojich boháčov, ktorí prevažne vznikli v rámci privatizácie.

Aký bol prínos zahraničných kupujúcich?

Najmä v rýchlom prenose know-how, a to vo viacerých oblastiach. Pamätám si, ako som bol v jeden deň v podniku privatizovanom domácim privatizérom a v podniku privatizovanom zahraničným kupcom. Bol to obrovský rozdiel v prospech zahraničného kupujúceho, a najmä ma prekvapil rozdiel vo vzájomnej úcte zamestnancov k majiteľom a opačne. Toho domáceho majiteľa zamestnanci unisono nenávideli. Aj preto bolo po privatizácii veľa konkurzov.

Aká je úloha investorov stavajúcich na zelenej lúke?

Najmä priniesť prácu do regiónov s vysokou nezamestnanosťou a preto ich treba stimulovať, ale to nestačí. Väčšina úspešných investorov na Slovensku je zo zahraničia vďaka nielen výhodám, ale vďaka vstupu do Európskej a menovej únie, zlepšujúcim sa legislatívnym podmienkam, ale najmä lacnejšej a kvalifikovanej pracovnej sile. Problém je, že ako rýchlo prišli, tak rýchlo dokážu  aj odísť, a preto treba podmienky pre podnikanie, úroveň školstva a vymožiteľnosť práva stále zlepšovať, čo sa v súčasnosti snaží len časť vládnej koalície SaS formou kilečiek na zlepšenie podnikateľského prostredia a odstraňovaní byrokracie.

Existuje vzájomná súvislosť ozdravenia verejných financií a komerčných bánk. Aký to malo vplyv na hospodárenie podnikov, finančné služby typu hypotéky, aký to malo vplyv na finančné prostredie v ekonomike?

O ozdravení verejných financií neviem, naopak situácia sa zhoršuje a aj jej dôsledkom je vysoká inflácia, na ktorú doplatíme všetci. Rastúcu úroveň slovenského hospodárstva jednoznačne pozitívne ovplyvnilo ozdravenie a privatizácia bánk, a čo sa týka hypotékarneho bankovníctva asi by nevzniklo také dobré konkurenčné prostredie, ako máme.  Treba si spomenúť na stovky miliárd nesplácaných úverov, podvodov, konkurzy a vysokú nezamestnanosť.

Za výborný stav bánk na Slovensku v súčasnosti vďačíme odvahe Dzurindovej vlády banky oddĺžiť a privatizovať, ale najmä jej medzinárodnému renomé. Pripomeniem, že v tom čase sa za krátky čas podarilo zlepšiť všetky ekonomické ukazovatele Slovenska  Základom bola schopnosť politickej elity identifikovať problém, zjednotiť sa na spôsobe a možnostiach riešenia. Nevybíjali sa na populistických témach a aj pri rozličných názoroch boli diskusie veľmi kultivované a racionálne. A samozrejme aj výsledky Slovenskej konsolidačnej, pod vedením Viliama Vaškoviča, ktorá získala viac ako 20 mld. Sk z vymáhania pohľadávok, ktoré boli v rámci due dilligence ocenené nulou.

Štát by mal zmeniť podmienky fungovania všetkých škôl…verejných a súkromných?

Áno, a zásadne. Školstvo je v súčasnosti najvážnejší problém Slovenska. O 15 rokov bude problém starnutie obyvateľstva. Zlé školstvo ovplyvňuje schopnosť účasti v medzinárodnej deľbe práce, efektívnosť výroby a služieb, produktivity, ale aj schopnosť kritického myslenia, etiky, morálky a hlavne emigráciu mladých talentov. K zmene školstva chýbajú politici, vzdelanci a reformátori typu Ivana Mikloša, Ľudovíta Kánika, Rudolfa Zajaca, Brigity Schmognerovej, Viliama Vaškoviča, atď. Celý život som pracoval aj v školstve, detailne poznám jeho financovanie, a je nielen podfinancované, ale aj neefektívne. Väčšina politikov v túžbe uspieť sa vyhýba priznaniu, že na pár percent našich vysokoškolákov prispieva 100% daňových poplatníkov, že najschopnejší za naše peniaze vyštudovaní vysokoškoláci končia v zahraničí, a že ani USA si netrúfajú financovať všetko v školstve, a teda majú na vysokej úrovni financované základné a stredné školstvo.  Univerzity nie.

Systém štipendií a študentských pôžičiek k financovaniu štúdia na univerzitách však umožňuje študovať úplne každému, ak na to má intelektuálne predpoklady.  Financovanie napr. škôlok je neprehľadné v súvislosti s prenesenou kompetenciou, pre deti s rôzným bydliskom, rôznych rodičov nerovnaké, nespravodlivé a navyše dochádza k plytvaniu pri predraženom budovaní nových kapacít a následne lacným výpredajom nadbytočných kapacít. V Petržalke máme okolo desať chátrajúcich objektov kedysi nádherných škôlok a v Ružinove budujeme nové. V programe najsilnejšej politickej strany OĽaNO je záväzok zvážiť možnosť vyplácania príspevku rodičom, ktorých deti sa nedostanú do škôlky a podobný návrh vo výške až 350.-€ podpredsedu Progresívneho Slovenska je v parlamente od apríla 2022.

Bolo by po probléme s nedostatkom miest v škôlkach, lebo by ich s radosťou prijali v súkromných a cirkevných škôlkach, ak by na to rodičia mali peniaze. No a štát by to vyšlo lacnejšie, ako financovanie škôlok obcami.  Je efektívne brať rodičom peniaze vo forme daní ( za každý rohlík zaplatíme štátu 20 % z ceny – DPH , daň z príjmov, spotrebné dane, poplatky ….), a následne za veľkej byrokracie dávať peniaze na zaostalé školstvo (výsledky testovania ) ? Rodičom záleží na vzdelaní detí, nie sme v dobe cisárovnej Márie Terézie a nie všetci rodičia svoje deti zanedbávajú. O žiakov by mali školy súťažiť kvalitou svojej práce. Už teraz rodičia vozia deti do druhej dediny, keď nie sú spokojní so školou v dedine. O školské zariadenia by mohli byť súťaže najlepších učiteľských kolektívov, kvalitu zvýši len súťaž o služby učiteľov. Keby na vzdelávanie detí štát rodičom nechal a prípadne aj navyše dal peniaze, tak tí by radi za dobrú prácu riadne učiteľom zaplatili. Ale určite by rýchlo pomohlo aj napr. zdvojnásobenie platov učiteľov. Aby učili najlepší z nás. V Českej republike sú dvojnásobné platy oproti našim učiteľským a je to tam aj vidieť.

Čo je potrebné urobiť zo zdravotníctvom?

Normálny poistný systém. Tak, ako zase v dôchodkovom zabezpečení musí byť nosné dôchodkové sporenie. Ale so spolúčasťou pacienta a bonifikáciou prevencie. Obdobne, ako v školstve obsahujú dobré riešenia existujúce politické programy, a aj vládny program. Len sa nerealizujú, a naopak v praxi napr. neexistuje slobodná voľba lekára, ak nie je zmluvným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti pacientova zdravotná poisťovňa, a trpí sa neefektívnosť a nehospodárnosť na všetkých úrovniach v zdravotníctve. Štát neustále zdravotníctvo musí oddlžovať, nakoľko neprispieva adekvátne do systému za svojich poistencov, ale ani netlačí na racionalizáciu v zdravotníctve, čo najlepšie ilustrujú rozdiely medzi súkromnými a štátnou poisťovňou, ale aj medzi štátnymi a súkromnými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Zneužíva sa vystavovanie práceneschopnosti, plýtvame liekmi, lebo mnohí nechápu, že zdravotná starostlivosť nie je zadarmo. Musí byť liečba prechladnutia hradená zo solidárneho zdravotného poistenia na úkor liečby onkologických ochorení najmodernejšími liekmi?

Môže existovať v ekonomike etika?

Musí. Nielen v ekonomike, ale aj medzi spoluobčanmi, medzi ľuďmi a inštitúciami, atď.. Z hľadiska ekonomiky je dôležitý zmier medzi zamestnancami a zamestnávateľmi a ten súvisí s etikou, proporcionalitou a otvorenom prístupe k informáciám. Väčšina našich problémov súvisí s rakovinou protekcionizmu a korupcie implantovanej na všetkých úrovniach do spoločnosti veľmi skoro po začatí transformácie z centrálne riadenej ekonomiky na trhovú počas vlády Vladimíra Mečiara.

Odôvodňoval to presvedčovaním o udržateľnosti politickej moci len za predpokladu ovládnutia ekonomiky. Neuveriteľne rýchle zbohatnutie zopár jednotlivcov a veľké množstvo ľudí na hranici chudoby je výbušná zmes. K tomu rozdelenie, a politikmi neustále rozdeľovanie spoločnosti na rovnako veľké tábory je retardujúce a riešiteľné len zhodou elít na spoločnej vízii, na funkcie štátu  a vzdelávanie vedúce ku kritickému mysleniu, schopnosti nepodliehať hoaxom, k pochopeniu nielen súčasných zmien, ale najmä výziev v budúcnosti súvisiacich s robotizáciou, umelou inteligenciou, ale aj s klimatickými zmenami, zmenami v demografii, riziku jadrového konfliktu a pochopení, že  zástupné témy, ako je napr. vzťah k interupciam, k menšinám, atď. len odďaľuje pochopenie a realizáciu skutočne potrebných zmien.  Ale to už nie je len problém na Slovensku, ale aj v bohatých štátoch, ako sú napríklad USA.