RRZ: prognóza IFP je extrémne konzervatívna
BRATISLAVA – Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) hodnotila prognózu Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií SR (MF SR).
MF SR predložilo na rokovanie výboru prognózu založenú na predpoklade vyrovnaného rozpočtu počas celého obdobia 2024 až 2027, čo neberie do úvahy skutočnosť, že nová vláda po voľbách bude mať dvojročnú výnimku z vrchných sankcií dlhovej brzdy (vrátane povinnosti predložiť vyrovnaný rozpočet).
RRZ vypracovala svoju vlastnú hlavnú makroekonomickú prognózu, ktorú zverejnila 21. septembra 2023. Táto prognóza predstavuje odhad najpravdepodobnejšieho vývoja ekonomiky SR z pohľadu RRZ. S vyrovnaným rozpočtom sa v nej neuvažuje, nakoľko schválenie takéhoto rozpočtu s výrazne negatívnymi dopadmi na ekonomiku SR považujeme za nepravdepodobné. Tempo rastu ekonomiky je v rokoch 2023 a 2024 mierne nad 1 % a v ďalších rokoch akceleruje približne k 3 %. Počas celého horizontu mierne rastie aj zamestnanosť.
Zároveň však RRZ vypracovala aj alternatívnu prognózu výlučne na účely hodnotenia realistickosti predloženej prognózy MF SR s predpokladom vyrovnaného rozpočtu počas celého horizontu.
Alternatívna prognóza RRZ očakáva pri náhlej implementácii vyrovnaného rozpočtu prepad ekonomiky v roku 2024 (o 2,9 %). V dôsledku negatívneho dopytového impulzu sa v danom roku prepadávajú všetky zložky domáceho dopytu, zatiaľ čo export naďalej rastie pri predpoklade zotavujúceho sa zahraničného dopytu. Zamestnanosť sa prepadáva vo verejnej správe (prijali sme predpoklad redukcie počtu pracovných miest o 20 tisíc) a zároveň v odvetviach naviazaných na domáci dopyt. Celkovo zamestnanosť klesá v roku 2024 o 45 tisíc osôb. Ekonomika sa pritom dostáva do stavu podchladenia s výkonnosťou 3,9 % pod svojím potenciálom. To tlačí infláciu k nule od roku 2025. Mzda rastie približne o 3 p.b. pomalšie ako v hlavnom scenári prognózy RRZ.
Napriek tomu, že tento prepad by bol veľmi závažný, prognóza MF SR je výrazne pesimistickejšia. Jedným z dôvodov je silný prepad zamestnanosti vo verejnom sektore až takmer o 30 %, resp. viac ako 100 tisíc osôb. To môže mať zásadnejší negatívny dopad na ekonomiku, ako predpokladá RRZ. Všetky požadované úspory vedúce k vyrovnanému rozpočtu boli na strane MF SR modelované iba v položkách investícii a konečnej spotreby verejnej správy, ktoré priamo ovplyvňujú HDP. V tejto forme by boli pomerne ťažko realizovateľné. Na strane RRZ bol prijatý predpoklad o rovnomernejšom rozložení konsolidácie aj do daňových príjmov a transferov, pričom domácnosti by časť nákladov znášali znížením miery úspor. MF SR navyše konsoliduje z vyššieho predpokladaného východiskového deficitu (7 % HDP vs 6,1 % HDP v scenároch nezmenených politík). Ďalšie rozdiely môžu plynúť z odlišných modelových špecifikácii. Multiplikačný efekt v podaní MF SR považujeme za príliš silný.
Makroekonomické základne, z ktorých sa odvodzujú daňové príjmy a verejné výdavky citlivé na vývoj ekonomiky, sú preto v prípade MF SR podstatne nižšie ako v prípade odhadu RRZ. Rozdiel v salde verejnej správy, ktorý by vznikal len z dôvodu týchto odlišných základní, je v priemere až 1,6 mld. EUR ročne. Takýto rozdiel hodnotíme ako zásadný a makroekonomickú prognózu IFP preto hodnotíme ako extrémne konzervatívnu.
