Rektori chcú štrajk, lebo im ide len o ich miesta
BRATISLAVA – Rektorom a vysoko postaveným manažérom verejných vysokých škôl nevadí, že druhý rok po sebe im minister školstva znížil rozpočet.
Rektori chcú štrajk, lebo môžu prísť o svoje miesta. To, že ich zamestnanci prišli o prácu im nevadí. Rektori verejných vysokých škôl majú vyššie mzdy ako ministri.
Už dva razy neštrajkovali. Druhý rok po sebe vyhadzujú zamestnancov, lebo majú nižšie rozpočty. Z vysokých škôl muselo odísť približne 15 % zamestnancov. Očakávaný štrajk vysokých škôl sa týka úplne inej vec. Rektori o nej nehovoria. Doteraz ich volila správna rada, v ktorej mohli byť ich kamaráti. Vplyv na voľbu rektora má aj akademické senáty. Aby sa rektori udržali vo funkcii mohli poskytovať pre voľbami hlasujúcim osobám odmeny.
Podľa očakávanej novely vysokoškolského zákona, správnu radu verejných vysokých škôl, bude vytvárať Ministerstvo školstva, vedy a výskumu a športu Slovenskej republiky. Tým ministerstvo odstráni protekcie a rodinkárstvo.
Pre prácu vysokých školách nie je dôležitá kvalifikácia, ale kto je s kým rodina. Na jednej slovenskej verejnej vysokej škole dekan fakulty zamestnal svojho syna na tej istej katedre a kde pôsobí. Tým pripravil pôdu na to, aby po čase prevzal jeho funkciu dekana. Sú aj prípady keď rodič zamestná svoje dieťa. Rodinkárstvo sa odborne nazýva nepotizmus. Rodinkárstvo funguje aj v politických stranách. Niektoré rodiny sú rozlezené v mnohých politických stranách.
Pojem nepotizmus pochádza z latinského slova nepos , čo je synovec synovec. Rodinkárstvo označuje systém obsadzovania funkcií, v ktorom sú preferovaní príbuzní (prípadne priatelia či iné – napríklad obchodne spriaznené osoby) oproti ostatným, nezriedka lepšie kvalifikovaným kandidátom.
Táto prax sa rozšírila v cirkevných kruhoch počas stredoveku, kedy významní činitelia (biskupi, pápeži) nominovali svojich blízkych príbuzných – či už synovcov alebo vlastné nemanželské deti vychovávané ako „synovci“ (odtiaľ názov) – do významných hodností, často v útlom veku a bez dostatočnej kvalifikácie. Najznámejším prípadom nepotismu je nominácia dvoch synovcov pápežom Kalixtom III. za kardinálov, z ktorých sa jeden tiež stal pápežom pod menom Alexander VI.. Ten potom nominoval za kardinála brata svojej milenky, ktorý následne nastúpil na pápežský stolec ako Pavol III. a tiež nominoval dvoch zo svojich synovcov za kardinálov – fakticky tak bola utvorená cirkevná kváz idynastia.
V súčasnosti sa termín používa predovšetkým v súvislosti s politikou pri neočakávanom nominovaní určitej osoby do vyššej funkcie, ktorého príčinou je iba politické postavenie niektorého z jej príbuzných. Nepotizmus má svoju širšiu obdobu v klientelizme, ktorý sa orientuje aj na iné, ako len pokrvné príbuzenské vzťahy a okrem obsadzovania funkcií pozná aj iné spôsoby profitovania. Nie náhodou aj v školstve platí pravidlo “ruka ruku myje!. Rodinkárstvo sa stalo jedným z fenoménov, ktoré sa kritizovali už v socialistickom spoločenskom zriadení.
