Rasové rozdiely medzi narodmi sú iba čisté fantázie

LONDÝN  – Vo svete existuje veľa stereotypov a predsudkov týkajúcich sa rasy, ale to vôbec neznamená, že sú pravdivé. Niekedy v nich veria dokonca aj tí, ktorí sa v žiadnom prípade nepovažujú za rasistov.

Mnohí ľudia, vedení tými najlepšími motívmi, skúsenosťami a kultúrnou históriou, zastávajú názory, ktoré nezodpovedajú vedeckej teórii ľudskej genetiky.

Napríklad, niektorí ľudia si myslia, že ázijskí školáci sa od narodenia rýchlejšie a lepšie  učia matematiku, že černosi  lepšie vnímajú hudobný rytmus, a že Židia lepšie spravujú svoje peniaze. Takmer všetci z nás majú priateľov, ktorí si to myslia.

“V týchto dňoch je otvorený rasizmus v mojej pamäti bežnejší ako kedykoľvek predtým. Musíme sa s tým vyrovnať so skutočnosťami,” hovorí genetik a moderátor BBC Adam Rutherford. Podľa neho nám vedecký prístup k tomuto problému umožňuje oddeliť fakty od mýtov.

Tu je päť rasových mýtov, ktoré odhalila veda.

Mýtus číslo 1: DNK čiernych a bielych ľudí sa veľmi odlišujú

Hlavným pigmentom v ľudskej koži je melanín. Chráni nás pred slnkom.

Absorbuje ultrafialové lúče a bráni im v ničení kyseliny listovej (vitamín B9) – jedného z kľúčových vitamínov v tele.

Mnoho génov sa podieľa na biochemických reakciách, ktoré prispievajú k produkcii melanínu. Prirodzené variácie týchto génov spôsobujú u ľudí rôzne odtiene pleti.

Je pravda , že v rámci ľudskej rasy je najväčší genetický rozdiel medzi čiernou a bielou? Vôbec nie.

Po prvé, všetci ľudia majú takmer rovnakú DNA, existuje len veľmi málo genetických rozdielov. Táto skutočnosť je spôsobená skutočnosťou, že ľudstvo sa narodilo na africkom kontinente.

Po druhé, oveľa viac sa pozoruje genetická rozmanitosť  v Afrike ako v zvyšku  sveta.

Dvaja predstavitelia rôznych kmeňov v Južnej Afrike môžu mať viac genetických rozdielov ako obyvatelia Srí Lanky, či domorodcov  Nového Zélandu.

Môžeme ľudí rozdeliť na bielu, čiernu alebo hnedú rasu, ale tieto vonkajšie faktory nie sú presným ukazovateľom našich genetických rozdielov alebo podobností.

 

Mýtus číslo 2: Existuje rasová čistota

 

Zdá sa nám, že určité oblasti, územia alebo národy sú izolované – či už vo fyzickom alebo kultúrnom zmysle – a tieto hranice sa zdajú neprekonateľné.

Ale história a genetika myslia inak. V skutočnosti nikoho nemožno považovať za statického.

“Počas svojej histórie ľudia cestovali po celom svete a mali sex, keď mali príležitosť,” vysvetľuje Dr. Rutherford.

Niekedy boli tieto pohyby masívne a vyskytli sa v krátkom časovom období.

Ľudia často zostávajú na jednom mieste mnoho desaťročí a môže sa zdať, že majú geografickú a kultúrnu kotvu.

„Napriek tomu, každý nacistický vodca židovských predkov. Každý zástanca myšlienky bielej nadradenosti mal predkov z Blízkeho východu. Každý rasista má predkov z Afriky, Indie a východnej Ázie, ako v zásade všetci ostatní ľudia,“ vysvetľuje Dr. Rutherford.

“Rasová čistota je čistá fantázia. Pre ľudí neexistuje nič také ako čistá krv. Existujú iba polovice plemien, v ktorých žili tečie krv mnohých národov,” uviedol vedec.

Mýtus číslo 3: Anglicko pre Angličanov, Slovensko pre Slovákov

 Niektorí ľudia nemajú radi migrantov a utečencov, ktorí prichádzajú do svojej krajiny. Takýto postoj sa v poslednej dobe stal trendom v mnohých krajinách sveta.

Ako príklad si spomíname na streľbu do baru s vodnými fajkami nemeckého mesta Hanau, ku ktorej došlo 19. Februára 2020. Muž, ktorý strieľal, bol poháňaný radikálnymi ultrapravicovými predstavami o vyhostení a vyhladení migrantov.

Krajná pravica už dlho vyjadrila svoju nespokojnosť s migráciou a vyhlásila „Nemecko pre Nemcov“, „Francúzsko pre Francúzov“, „Turecko pre Turkov“, „Taliansko pre Talianov“ a tak ďalej.

„Vráťte sa, choďte domov,“ v mnohých krajinách migranti čoraz častejšie počúvajú túto urážlivú frázu.

Je pravda, že v Nemecku, Francúzsku, Turecku a Taliansku prisťahovalectvo existovalo počas celej jeho histórie. V skutočnosti to platí pre všetky krajiny.

Zdá sa nám, že určité oblasti, územia alebo národy sú izolované – či už vo fyzickom alebo kultúrnom zmysle – a tieto hranice sa zdajú neprekonateľné.

Ale história a genetika dokazujú iné. V skutočnosti nikoho nemožno považovať za geneticky čistého. “Počas svojej histórie ľudia cestovali po celom svete a mali sex, keď mali príležitosť,” vysvetľuje Dr. Rutherford. Niekedy boli tieto pohyby masívne a vyskytli sa v krátkom časovom období.

Ľudia často zostávajú na jednom mieste mnoho desaťročí a môže sa zdať, že majú geografickú a kultúrnu kotvu.

„Napriek tomu mal, skoro každý nacistický vodca mohol mať židovských predkov. Každý zástanca myšlienky bielej nadradenosti mal predkov z Blízkeho východu. Každý rasista má predkov z Afriky, Indie a východnej Ázie, ako v zásade všetci ostatní ľudia, „vysvetľuje Dr. Rutherford.

“Rasová čistota je čistá fantázia. Medzi ľuďmi neexistuje nič také ako čistá krv. Existujú iba zmiešané plemá, v ktorých žilách tečie krv mnohých národov,” uviedol vedec.

Napríklad Britské ostrovy sa stali domovom migrantov, pretože sa od kontinentu oddelili asi pred 7 500 rokmi. Predtým, ako ich Normani dobyli v roku 1066, vtrhli na ostrovy Vikingovia, Sasovia, Huni a iné národy a kmene.

Pred nimi vládli na ostrove Rimania, ktorí opäť neboli čistokrvnými obyvateľmi Rímskeho impéria, ale predstavovali obrovské územia ríše – od Sahary v Afrike po Blízky východ a Európu.

A asi pred 4 500 rokmi v Británii žili hlavne poľnohospodári, potomkovia ľudí, ktorí sa tam presťahovali z Európy po súši, spájajúcej súčasné Holandsko s časťou Britských ostrovov.

Podľa analýzy DNA vedci dospeli k záveru, že mali olivovú farbu pleti, tmavé vlasy a hnedé oči. Pred nimi tu žili lovci, ktorých koža bola ešte tmavšia.

Keď teda radikálne strany alebo rasisti vyhlásia „Francúzsko pre Francúzov“ alebo „Taliansko pre Talianov“, keď hovoríme o domorodých ľuďoch, čo to  vlastne vôbec znamená?

Mýtus číslo 4: Test DNA môže dokázať, že človek je na 100 % biely

Test DNA vám môže povedať niečo zaujímavé o príbehu vašej rodiny. Je veľmi užitočný pri zisťovaní príbuzenstva – napríklad v prípade nezvestných súrodencov, ako aj pri identifikácii biologických rodičov.

Čo je to DNA?  Deoxyribonukleová kyselina alebo dezoxyribonukleová kyselina alebo kyselina de (z) oxyribonukleová, skr. DNK alebo najčastejšie DNA, v angličine  deoxyribonucleic acid,  je prírodný polymér zložený z deoxyribonukleotidov. Spolu s kyselinou ribonoukleovou (RNA) patrí medzi nukleové (jadrové) kyseliny. Nukleové preto, lebo boli objavené v bunkovom jadre (lat. nucleus). DNA je nositeľkou genetickej informácie bunky, riadi rast, delenie a regeneráciu bunky.

Schopnosti testu DNK sú však obmedzené charakteristikami biológie. V priebehu času sa stopy DNA o vzdialených predkoch postupne strácajú v DNA ľudí a po generácii sa tento stratený objem stáva obrovským.

Každá osoba si uchováva DNA iba od polovice svojich predkov – až do jedenástej generácie. Je preto pravdepodobné, že nemáme genetický vzťah so svojimi predkami, ktorí žili relatívne nedávno – v XVII. storočí.

“Pochádzate z veľkého počtu ľudí z celého sveta – z tých, ktorých poznáte a uvažujete o nich ako o svojich predkoch, a ešte viac z tých, o ktorých nemáte predstavu. S mnohými z nich nemáte významné genetické spojenie,” – vysvetľuje Rutherford.

Mýtus číslo 5: Čierni behajú lepšie ako bieli

Naposledy biely atlét vyhral olympijské finále v behu na 100 metrov v roku 1980. Bol to Brit Allan Wells.

Odvtedy sa bieli športovci v tejto športovej disciplíne čiernym športovcom nevyrovnajú. Preto mnohí veria, že majú výhodu v behu kvôli svojmu pôvodu.

„Pravdepodobne existujú predpoklady etnicity a atletického úspechu založeného na genetike,“ uviedol Dr. Rutherford, „ale v najlepšom prípade budú nepresvedčivé.“

Pochopenie genetiky športového úspechu je nesmierne ťažké. Podľa Rutherforda, mnoho faktorov určuje fyzickú silu, vrátane veľkosti srdca, účinnosti absorpcie kyslíka a regenerácie svalov.

To všetko sú relatívne dobre preštudované javy založené na ľudskej genetike. Existujú však aj ďalšie fyzické vlastnosti ako napríklad flexibilita a koordinácia, o ktorých majú vedci zatiaľ menej informácií.

Okrem toho existuje psychologická zložka. Ide napríklad o rozhodnosť, vytrvalosť, koncentrácia a schopnosť pre riskantné rozhodnutia.

Veda vie, že ľudia, ktorí uspejú v rýchlych a energických športoch, majú tendenciu mať vyššie percento „rýchlo sa zmenšujúcich“ svalových buniek, ktoré im umožňujú rýchlejšie uvoľňovať energiu.

Genetické vysvetlenie je založené na géne alfa-aktinínu-3 (ACTN3). Štúdie ukázali, že elitní športovci v silových športoch majú väčšiu pravdepodobnosť ACT typu R typu R. Štúdia naznačuje, že gén je častejší u Afroameričanov (96%) v porovnaní s bielymi Američanmi (80%). Ako vidíte, rozdiel existuje, ale je veľmi malý.

Africkým Američanom to poskytuje malú výhodu v dynamických, výbušných športoch, to však vôbec nevysvetľuje, prečo sú čierne šprinty nadradené bielym súperom.

Keby všetko ovplyvňoval len tento gén, potom by podiely vyzerali nasledovne. Na každých šesť čiernych elitných šprintérov pripadalo päť rovnakých bielych bežcov prvej triedy.

Podľa Rutherforda ide o zjednodušenú analýzu, je to však stále dobrý príklad toho, ako sa genetika nemôže použiť a zneužiť na ospravedlnenie rasových stereotypov v športe.