Rada pre rozpočtovú zodpovednosť: Návrh zlepšuje dlhodobú udržateľnosť iba 0,2 % HDP, 235 mil. eur
RRZ pri hodnotení rozpočtu odhadla príspevok konsolidačného balíčka k zlepšeniu deficitu v roku 2026 vo výške 1,6 mld. eur (1,2 % HDP). Je to teda výrazne menej, ako je vládou deklarovaný prínos v objeme 2,7 mld. eur (1,9 % HDP), rozdiel dosahuje až 1,1 mld. eur. Čistý prínos balíčka znižujú najmä energodotácie, keďže vláda v predstavenom balíčku nerátala s týmto výdavkom, ale rátala s jeho refundáciou – s ktorou ale už neuvažuje rozpočet predložený vládou do parlamentu. RRZ však nevylučuje, že vláde sa napokon podarí dohoda s Európskou komisiou na aspoň čiastočnej nepriamej kompenzácii energodotácií zvýšeným využitím iných eurofondov, hoci to nemusí byť ľahké. Predbežne počítame s polovičnou kompenzáciou, teda 210 mil. eur. Nad rámec rozdielnych energodotácií RRZ odhaduje nižší výnos z rušenia dní pracovného pokoja, negatívny vplyv ekonomického vývoja a neočakáva úspory na strane samospráv, nakoľko je budúci rok ich volebný. Výsledný prínos konsolidačného balíčka k zlepšeniu deficitu v roku 2026 tak bude vo výške 1,6 mld. eur (1,2 % HDP). Do zlepšenia dlhodobej udržateľnosti sa však vládne opatrenia premietnu v podstatne nižšej miere. Niektoré opatrenia totiž zlepšujú deficit iba dočasne, nie dlhodobo (napr. daňová amnestia, zmrazenie miezd vo verejnej správe alebo zmrazenie 13. dôchodkov). Zároveň v nasledujúcich rokoch narastá negatívny vplyv balíčka na ekonomický rast. Príspevok samotného balíčka na zlepšenie dlhodobej udržateľnosti tak dosahuje vo výsledku 1,05 mld. eur (0,7 % HDP). Okrem toho, mimo balíčka obsahuje rozpočet aj opatrenia, ktoré dlhodobú udržateľnosť ďalej zhoršujú, najmä valorizácia miezd v školstve (0,3 % HDP) a rýchlejší rast výdavkov na zdravotnú starostlivosť (0,2 % HDP). Po započítaní všetkých príspevkov tak predložený návrhu rozpočtu zlepší udržateľnosť verejných financií len o iba 0,2 % HDP, t.j., 235 mil. eur. To znamená, že na citeľnejšie zlepšenie dlhodobej udržateľnosti si budeme musieť ešte počkať.Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je slovenský nezávislý trojčlenný orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Troch členov rady volí Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády, prezidenta a guvernéra Národnej banky Slovenska na sedemročné funkčné obdobie, pričom predseda je volený ústavnou väčšinou. Jej existencia je zakotvená aj v článku 55a Ústavy SR podľa ktorého:
“Slovenská republika chráni dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Na podporu cieľov podľa predchádzajúcej vety ústavný zákon upravuje pravidlá rozpočtovej zodpovednosti, pravidlá rozpočtovej transparentnosti a pôsobnosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.”
Jej činnosť upravuje ústavný zákon č. 493/2011 Z.z. z 8. decembra 2011 o rozpočtovej zodpovednosti.
