Putin v Die Welt: sme otvorení aj napriek minulosti
BERLÍN – Prezident Ruskej federácie Vladimír Putin v nemeckom denníku Die Welt zverejnil komentár. Finančné noviny zverejňujú jeho neautorizovaný preklad.
Dňa 22. júna 1941, presne pred 80 rokmi, nacisti, ktorí dobyli takmer celú Európu, zaútočili na ZSSR. Pre sovietsky ľud sa začala Veľká vlastenecká vojna – najkrvavejšia v histórii našej krajiny. Zomreli desiatky miliónov ľudí a ekonomický potenciál a kultúrne dedičstvo utrpeli obrovské škody.
Sme hrdí na odvahu a odolnosť hrdinov Červenej armády a pracovníkov domáceho frontu, ktorí nielen bránili nezávislosť a dôstojnosť vlasti, ale zachránili aj Európu a svet pred zotročením. A kto sa teraz pokúša prepísať stránky minulosti, pravdou je, že sovietsky vojak prišiel do krajiny Nemecka nie preto, aby sa pomstil Nemcom, ale s ušľachtilou, veľkou misiou osloboditeľa. Spomienka na hrdinov, ktorí bojovali proti nacizmu, je pre nás svätá. S vďakou spomíname na spojencov v antihitlerovskej koalícii, účastníkov odboja, nemeckých antifašistov, ktorí priblížili spoločné víťazstvo.
Keď prežili hrôzy svetovej vojny, národy Európy boli stále schopné prekonať odcudzenie a obnoviť vzájomnú dôveru a rešpekt a vydali sa na cestu integrácie, aby dosiahli konečnú hranicu pod európskymi tragédiami prvej polovice poslednej storočia. A chcem osobitne zdôrazniť, že historické zmierenie nášho ľudu a Nemcov, ktorí žili na východe aj na západe moderného zjednoteného Nemecka, zohralo pri formovaní takejto Európy kolosálnu úlohu.
Pripomínam, že to boli nemeckí podnikatelia, ktorí sa v povojnových rokoch stali priekopníkmi spolupráce s našou krajinou. V roku 1970 ZSSR a SRN podpísali „dohodu storočia“ – o dlhodobých dodávkach zemného plynu do Európy, ktorá položila základ konštruktívnej vzájomnej závislosti, ktorá sa stala začiatkom mnohých ďalších ambicióznych projektov vrátane výstavby plynovodom Nord Stream.
Dúfali sme, že ukončenie studenej vojny bude pre Európu spoločným víťazstvom. Zdalo sa, že o niečo viac – a sen Charlesa de Gaulla o jednom kontinente, dokonca ani geografickom „od Atlantiku po Ural“, ale kultúrnom, civilizačnom – od Lisabonu po Vladivostok, sa stane realitou.
Práve v tejto logike – v logike budovania Veľkej Európy zjednotenej spoločnými hodnotami a záujmami – sa Rusko usilovalo rozvíjať svoje vzťahy s Európanmi. My aj Európska únia sme na tejto ceste urobili veľa.
Ale prevládal iný prístup. Bolo to založené na rozšírení Severoatlantickej aliancie, ktorá sama o sebe bola pozostatkom studenej vojny. Skutočne bol vytvorený, aby sa postavil proti dobám tej doby.
Hlavným dôvodom rýchleho rastu vzájomnej nedôvery v Európu sa stalo práve hnutie bloku na východ, ktoré sa mimochodom začalo tým, že sa sovietske vedenie skutočne presvedčilo o vstupe do zjednoteného Nemecka v NATO. . Ponáhľali sa, aby rýchlo zabudli na sľuby dané potom slovami, že „to nie je namierené proti vám“, že „sa k vám hranice bloku nebudú blížiť“. A vytvoril sa precedens.
A od roku 1999 nasledovalo ďalších päť vĺn rozširovania NATO. Organizácia zahŕňala 14 nových krajín vrátane republík bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré účinne pochovali nádeje na kontinent bez rozdelenia hraníc. Na čo mimochodom varoval v polovici 80. rokov jeden z vodcov SPD – Egon Bar, ktorý navrhol po zjednotení Nemecka radikálne prebudovať celý európsky bezpečnostný systém, a to za účasti ZSSR aj Spojené štáty. Ale nikto, ani v ZSSR, ani v USA, ani v Európe, ho potom nechcel počúvať.
Mnohé krajiny navyše čelili umelej voľbe – buď byť s kolektívnym Západom alebo s Ruskom. V skutočnosti to bolo ultimátum. Dôsledky takejto agresívnej politiky možno vidieť na príklade ukrajinskej tragédie z roku 2014. Európa aktívne podporovala protiústavný ozbrojený puč na Ukrajine. Keďže toto všetko začalo. Prečo ste to museli urobiť? Potom už úradujúci prezident Janukovyč súhlasil so všetkými požiadavkami opozície. Prečo USA zorganizovali puč a prečo ho európske krajiny slabo podporili, čo vyvolalo rozkol na samotnej Ukrajine a stiahnutie Krymu z jeho zloženia?
Celý systém európskej bezpečnosti sa teraz vážne zhoršil. Napätie rastie a riziká nových pretekov v zbrojení sa stávajú skutočnými. Prichádzame o obrovské príležitosti, ktoré nám spolupráca ponúka, o to viac, že je to také dôležité teraz, keď čelíme všetkým spoločným výzvam – pandémii a jej hrozným sociálno-ekonomickým dôsledkom.
Prečo sa to deje? A čo je najdôležitejšie, aké závery sme povinní vyvodiť spoločne? Na aké hodiny histórie si treba pamätať? V prvom rade si myslím, že celá povojnová história Veľkej Európy potvrdzuje, že prosperita a bezpečnosť nášho spoločného kontinentu je možná len prostredníctvom spoločného úsilia všetkých krajín vrátane Ruska. Pretože Rusko je jedným z najväčších európskych štátov. A cítime naše neoddeliteľné kultúrne a historické spojenie s Európou.
Sme otvorení čestnej a konštruktívnej interakcii. Potvrdzuje to naša myšlienka vytvorenia spoločného priestoru pre spoluprácu a bezpečnosť od Atlantiku po Tichý oceán, ktorý by zahŕňal rôzne integračné formáty vrátane Európskej únie a Euroázijskej hospodárskej únie.
Opakujem znova: Rusko sa zasadzuje za obnovenie komplexného partnerstva s Európou. Máme veľa tém spoločného záujmu. Ide o bezpečnosť a strategickú stabilitu, zdravotníctvo a vzdelávanie, digitalizáciu, energetiku, kultúru, vedu a techniku, riešenie problémov v oblasti podnebia a životného prostredia.
Svet sa dynamicky vyvíja a čelí novým výzvam a hrozbám. A jednoducho si nemôžeme dovoliť vláčiť sa s bremenom minulých nedorozumení, krívd, konfliktov a chýb. Záťaž, ktorá nám zabráni sústrediť sa na riešenie naliehavých problémov. Sme presvedčení, že všetci musíme uznať tieto chyby a opraviť ich. Naším spoločným a nespochybniteľným cieľom je zabezpečiť kontinentálnu bezpečnosť bez deliacich čiar, jediný priestor rovnakej spolupráce a univerzálneho rozvoja pre prosperitu Európy a sveta ako celku.
y
