Lavrov: protichodná etapa medzinárodných vzťahov
Vystúpenie Ministra zahraničných vecí Ruskej federácie, pána Sergeja Lavrova na 73. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov. Finančné noviny prinášajú celý text vystúpenia. Finančné noviny priniesli aj analýzu vystúpenia prezidenta USA, pána Donalda Trunpa.
Vážená pani predsedníčka,
Dámy a páni,
Vystúpenia počas všeobecnej diskusie na súčasnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN potvrdzujú, že medzinárodné vzťahy prechádzajú veľmi zložitou a protichodnou historickou etapou.
Dnes sme všetci svedkami zrážky dvoch odlišne orientovaných trendov. Na jednej strane je to posilňovanie polycentrických princípov svetového poriadku, sebaisté otváranie nových centier hospodárskeho rastu, úsilie národov zachovať si suverenitu, zvoliť si tie rozvojové modely, ktoré spĺňajú ich národnú, kultúrnu, konfesionálnu identitu. Na druhej strane je to želanie celého radu západných štátov zachovať si samozvaný štatút „svetových lídrov“, spomaliť nezvratnosť objektívnych procesov tvorby multipolarity. Aby toto dosiahli, využívajú všetko, vrátane politického vydierania, ekonomického nátlaku a hrubej sily.
V dôsledku takýchto nezákonných činností sa devalvuje medzinárodné právo, na ktorom je založené povojnové usporiadanie sveta. Počúvame hlasné vyhlásenia, ktoré nielen spochybňujú právnu silu medzinárodných zmlúv, ale tiež deklarujú prioritu koristníckych a jednostranných prístupov k rozhodnutiam, prijatým v rámci OSN.
Sme svedkami útoku militantného revizionizmu na súčasný medzinárodný právny systém. Útočí sa na základné princípy urovnania blízkovýchodného problému, na Spoločný akčný plán iránskeho jadrového programu, na záväzky v rámci Svetovej obchodnej organizácie, na mnohostranné dohody o klíme a na všeličo ďalšie.
Popritom nadvládu práva vo svetových záležitostiach sa naši západní kolegovia pokúšajú nahradiť akýmsi „poriadkom, založeným na pravidlách“. Avšak tieto pravidlá sami vymýšľajú v závislosti od politickej účelnosti a sú príkladom dvojitých štandardov. Neoprávnené obvinenia zo zasahovania do vnútorných záležitostí jednej alebo druhej krajiny sa predkladajú súčasne s otvorenou politikou podkopávania a zvrhnutia demokraticky zvolených vlád. Usilujú sa vtiahnuť niektoré krajiny do im vyhovujúcich vojenských aliancií, proti vôli národov, zatiaľ čo iným štátom hrozia trestom za slobodný výber svojich partnerov a spojencov.
Je príznačné, že agresívne útoky na medzinárodné inštitúty sprevádzajú pokusy „sprivatizovať si“ aj ich sekretárske štruktúry, delegovať im práva medzivládnych orgánov s cieľom ich manipulácie.
Zúženie priestoru na konštruktívnu medzinárodnú spoluprácu, eskaláciu konfrontácie, zintenzívnenie všeobecnej nepredvídateľnosti, výrazné zvýšenie rizika vzniku spontánnych konfliktov ‒ to všetko sa prejavuje na činnosti Svetovej organizácie.
Za sebecké ambície úzkej skupiny krajín musí svetové spoločenstvo platiť vysokú cenu. Pretláčajú sa kolektívne mechanizmy reagovania na spoločné bezpečnostné výzvy. Diplomaciu, kultúru rokovaní a kompromisy nahrádzajú diktáty, jednostranné obmedzenia, ktoré sa zavádzajú bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN a majú extrateritoriálnu povahu. Takéto opatrenia zahŕňajúce už desiatky krajín, sú nielen nelegálne, ale aj neefektívne, čo potvrdzuje najmä viac ako pol storočie blokády Kuby zo strany Spojených štátov, ktorú odsudzuje celé svetové spoločenstvo.
Ale zasa sme si nevzali ponaučenie z histórie. Takých, čo chcú vynášať ortieľ bez súdu, neubúda. Dnes niektorým západným kolegom na vyslovenie viny stačí vyhlásenie v duchu „highly likely“, „s veľkou pravdepodobnosťou“. To tu už bolo. Dobre si pamätáme, koľkokrát sa falošné zámienky použili na ospravedlnenie intervencií a rozpútanie vojen, ako to bolo v Juhoslávii v roku 1999, v Iraku v roku 2003 a v Líbyi v roku 2011.
Rovnaké metódy sa praktizujú aj dnes v Sýrii, na územie ktorej boli 14. apríla pod úplne vymyslenou zámienkou nanesené raketové údery ‒ niekoľko hodín predtým, ako mali prísť na miesto inscenovaného incidentu medzinárodní inšpektori. Upozorňujeme na neprípustnosť nových provokácií teroristov a ich patrónov pomocou použitia chemických zbraní.
Konflikt v Sýrii trvá už sedem rokov. Neúspešný pokus o zmenu režimu zvonka s oporou na extrémistov takmer viedol k rozpadu krajiny a vzniku na jej mieste teroristického kalifátu. Energické kroky Ruska, na žiadosť vlády Sýrskej arabskej republiky, podporené diplomatickými krokmi v rámci Astaninského procesu, pomohli zabrániť tomuto katastrofickému scenáru. Kongres sýrskeho národného dialógu v Soči v januári tohto roka, zvolaný z iniciatívy Ruska, Iránu a Turecka, vytvoril na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2254 podmienky na politické urovnanie konfliktu. Práve na tomto základe sa v Ženeve vytvára medzi sýrsky Ústavodarný výbor. Na programe je obnovenie zničenej infraštruktúry v záujme čo najrýchlejšieho návratu miliónov utečencov do vlasti. Prioritou medzinárodného úsilia a aktivít organizácií systému OSN by malo byť pomôcť riešiť tieto problémy v záujme všetkých Sýrčanov, bez akýchkoľvek dvojitých štandardov.
Napriek všetkej zložitosti situácie v Sýrii, Iraku, Jemene a Líbyi je neprípustné ignorovať dlhotrvajúci palestínsky problém. Jeho spravodlivé vyriešenie je nesmierne dôležité pre zlepšenie situácie v celom blízkovýchodnom regióne. Chcel by som varovať pred jednostrannými krokmi a pokusmi monopolizovať proces urovnania. V súčasnosti je viac ako kedykoľvek predtým nutné konsolidovať úsilie svetového spoločenstva v záujme obnovenia rokovaní na základe rezolúcií OSN a Arabskej mierovej iniciatívy. Budeme aj naďalej všemožne túto konsolidáciu napomáhať, aj vo formáte Blízkovýchodného „kvarteta“, aj v spolupráci s Ligou arabských krajín a Organizáciou islamskej spolupráce. Vzájomne prijateľné dohody by mali zabezpečiť mierové a bezpečné spolužitie dvoch štátov ‒ Izraela a Palestíny.
Tu v stenách Organizácie spojených národov, vytvorenej vychádzajúc z ponaučení Druhej svetovej vojny, sme všetci povinní premýšľať o budúcnosti, v ktorej by nemal byť priestor na opakovanie chýb minulosti. Na tento rok pripadá 80. výročie hanebného Mníchovského sprisahania, ktoré sa stalo korunou trestnoprávnej politiky appeasementu, uzmierňovania si Tretej ríše. Je to smutný príklad toho, aké katastrofálne dôsledky môže mať národný egoizmus, ignorovanie medzinárodného práva a pokusy riešiť problémy na úkor iných.
Žiaľ, dnes v celom rade štátov nielenže jednoducho slabo pôsobí vakcína proti nákaze nacizmom, ale aj prekvitá kampaň prepisovania histórie, prikrášľovania vojnových zločincov a ich prisluhovačov. Boj proti pamätníkom osloboditeľom Európy, ktorý sa rozpútal v rade štátov, považujeme za rúhačstvo. Apelujeme na dodržiavanie rezolúcie Valného zhromaždenia o neprípustnosti heroizácie nacistov. Nárast radikálneho nacionalizmu a neofašizmu na Ukrajine, kde sú za hrdinov vyhlasovaní zločinci, ktorí bojovali pod zástavami SS, je jedným z hlavných faktorov zdĺhavého ukrajinského vnútorného konfliktu. Tento sa dá prekonať jedine úplnou, dôslednou a poctivou realizáciou Minského Komplexu opatrení, ktorý jednohlasne schválila Bezpečnostná rada OSN. Podporujeme pôsobenie Misie OBSE na Ukrajine a sme za to, aby pozorovatelia misie dostali ochranu zo strany OSN. Avšak namiesto plnenia Minských dohôd, namiesto dialógu s Doneckom a Luganskom si Kyjev hovie v ilúziách, že v Donbase rozmiestni s podporou Západu okupačné sily, a čoraz častejšie sa vyhráža silovými scenármi. Tí, čo držia ochrannú ruku nad súčasnou kyjevskou vládou, by mali svojich chránencov priviesť k rozumu a donútiť ich, aby prestali s blokádou Donbasu a diskrimináciou národnostných menšín na celom území Ukrajiny. Medzinárodná vojenská prítomnosť v Kosove schválená Bezpečnostnou radou OSN sa transformuje na americkú základňu. Budujú sa kosovské ozbrojené sily. Dohody medzi Belehradom a Prištinou dosiahnuté za sprostredkovania Európskej únie sa neplnia. Rusko vyzýva zúčastnené strany k dialógu v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady č. 1244 a podporí také riešenie, ktoré bude pre Srbsko prijateľné. Celkove sme za to, aby sa z Balkánu nerobila znovu bojová aréna, aby Balkán nebol vyhlásený za niečie feudum, aby obyvatelia balkánskych krajín neboli stavaní pred falošnú voľbu, aby sa v regióne nevytvárali nové deliace čiary.
Budovať architektúru rovnoprávnej a nedeliteľnej bezpečnosti je žiadúce aj v iných častiach sveta, napríklad aj v ázijsko-tichomorskom regióne. Vítame kladnú dynamiku vývoja situácie okolo Kórejského polostrova v duchu logiky rusko-čínskej „cestovnej mapy“. Treba podporovať tento proces spočívajúci v postupných ústretových krokoch strán a stimulovať po linke Bezpečnostnej rady OSN praktickú realizáciu závažných dohôd medzi Pchongjangom a Soulom. Budeme sa aj naďalej snažiť o naštartovanie mnohostranného procesu zameraného na vytvorenie pevného mierového a bezpečnostného mechanizmu v severovýchodnej Ázii. Denuklearizácia Kórejského polostrova tvorí len časť úloh, ktoré stoja pred svetovým spoločenstvom v kľúčovej sfére medzinárodnej bezpečnosti – mám na mysli zabezpečenie nešírenia zbraní hromadného ničenia. Žiaľ, na tejto ceste sa kopia povážlivé prekážky. Nijako nenapreduje ratifikácia Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, viazne úsilie o vytvorenie zóny zbavenej zbraní hromadného ničenia na Blízkom Východe, a situácia sa ešte komplikuje tým, že Spojené štáty v rozpore s rezolúciou 2231 č. jednostranne odstúpili od jadrovej dohody s Iránom, a to napriek tomu, že Irán bezo zvyšku plní svoje záväzky. Budeme sa všemožne snažiť, aby sme dohodu schválenú Bezpečnostnou radou OSN udržali pri živote. Negatívne tendencie sa hromadia v pôsobení Organizácie pre zákaz chemických zbraní. Z jej Technického sekretariátu sa Západ pokúša urobiť nástroj na trestanie nepohodlných vlád, v dôsledku čoho môže dôjsť k tomu, že táto štruktúra príde o svoj nezávislý odborný štatút, Dohovor o zákaze chemických zbraní stratí univerzálny charakter a Bezpečnostná rada OSN svoje výsadné právo. O týchto aj ďalších problémoch v oblasti nešírenia sa podrobne diskutovalo na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN 26. septembra tohto roku, ktoré veľmi vhod zvolalo americké predsedníctvo. Sme presvedčení, že akékoľvek problémy a neistoty, ktoré vznikajú v medzinárodných vzťahoch, sa musia riešiť cestou vecného dialógu. Ak niekto má otázky alebo ak má voči komukoľvek pripomienky, treba si sadnúť a diskutovať, predkladať fakty, počúvať partnerove protiargumenty, hľadať vyváženosť medzi záujmami. V posledných rokoch sa veľmi vyhrotila polemika o zneužívaní kybernetického priestoru. Chcel by som upriamiť pozornosť na to, že Rusko už pred dvadsiatimi rokmi iniciovalo v OSN diskusiu o otázkach zabezpečenia medzinárodnej informačnej bezpečnosti. Na pozadí nedávnych udalostí ešte aktuálnejšie vyvstáva potreba vypracovania pod záštitou OSN globálnych zásad zodpovedného správania štátov v informačnom priestore vrátane princípov nepožívania sily, nezasahovania do vnútorných záležitostí, rešpektovania štátnej suverenity. Máme v úmysle predložiť Prvému výboru Valného zhromaždenia návrh takej rezolúcie. Rovnako dôležité je podľa nás pristúpiť k vypracovaniu Dohovoru o boji s počítačovou kriminalitou po predchádzajúcich príslušných rokovaniach v Treťom výbore. Hľadanie všeobecne prijateľných dohôd, vzájomné zohľadňovanie záujmov sú mimoriadne potrebné v oblasti svetového obchodu a hospodárskych stykov, ktoré sú dnes predmetom nebývalej politizácie. Hodnoty voľného obchodu sa stávajú rukojemníkmi obchodných vojen a iných foriem nekalej konkurencie. Rusko dôsledne zastáva filozofiu nedeliteľnosti hospodárskeho rozvoja, ktorá je základom iniciatívy Veľkého eurázijského partnerstva presadzovanej prezidentom Ruskej federácie V.V. Putinom. Tento veľkolepý projekt je otvorený pre všetky štáty Ázie aj Európy, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú členmi rozličných integračných zoskupení. Dôsledná realizácia tohto projektu by mohla prispieť k vytvoreniu priestoru širokej hospodárskej kooperácie v Eurázii, a v perspektíve by sa mohla stať základom novej architektúry kontinentálnej bezpečnosti, ktorá bude zodpovedať reáliám 21. storočia. Rusko sa aj naďalej bude maximálne snažiť o vybudovanie mieru na základe práva, pravdy a spravodlivosti. Nie sme v tejto snahe osamotení. Za demokratizáciu medzinárodného života vo všetkých jeho prejavoch a v záujme absolútne všetkých štátov spolu s nami vystupujú naši spojenci a partneri z Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, Eurázijskej ekonomickej únie, Spoločenstva nezávislých štátov, BRICS a Šanghajskej organizácie spolupráce, v zásade väčšina ostatných štátov sveta. Ich hlasu musí venovať pozornosť aj Západ, čo sa čoraz viac prejavuje aj v činnosti G20. V súčasných turbulentných podmienkach objektívne rastie úloha OSN – bezalternatívnej platformy na prekonávanie rozporov a koordináciu krokov svetového spoločenstva. Na prvopočiatku bola hlavným princípom OSN priorita kolektívnej práce v záujme dojednania všeobecne prijateľných riešení. Tento potenciál však nebol realizovaný v dôsledku bipolárneho rozkolu v čase studenej vojny. Neslobodno pripustiť, aby sme sa aj v dnešných časoch ukázali pred budúcimi pokoleniami ako nehodní cieľov a princípov Charty OSN, ako aj záväzkov našich otcov, ktorí OSN založili. Aby sme boli hodní ich dedičstva, treba sa rozpamätať na umenie nachádzať dohodu. Početné problémy súčasnosti sa dajú riešiť len na základe rovnoprávnosti a vzájomného rešpektovania. Diktát a donucovanie, ktoré boli také typické pre koloniálnu epochu, treba raz a navždy poslať do „archívu“, alebo ešte lepšie „na smetisko“ dejín. Štátnici minulých čias nám zanechali ako ponaučenie veľa výrokov, ktoré sa stali aforizmami. Uvediem jeden, jeho autorom je prezident H. Truman: „Vedúca schopnosť veľkých národov spočíva v sile príkladu, nie v dominovaní.“ Dúfam, že kultúra vzájomne rešpektujúceho dialógu v konečnom dôsledku zvíťazí. Rusko sa o to bude všemožne zasadzovať.
