Prízrak Marxa a komunizmu obchádza Európu

Pred dvesto rokmi sa narodil Karl Heinrich Marx (5. máj 1818 – 14. marec 1883) Bol filozof, ekonóm, historik, novinár, ideológ robotníckeho hnutia. Spoločne s Fridrichom Enegelsom  rozpracoval koncepciu materialistickej interpretácie dejín založenej na ekonomických zákonoch. Jeho myšlienky sa stali inšpiráciou pre celý rad smerov v ľavicovej časti politického spektra.

Po roku 1990 sa Karol Marx vytratil, alebo dostal len marginálne miesto v rôznych spoločensko-vedných disciplínach nielen v niekdajšom Československu, ale aj v iných krajinách strednej a východnej Európy. Kto niečo píše a hovorí o Karolovi Marxovi je automaticky považovaný za komunistu. Preto mnohí autori používajú pre myšlienky socialistickej politickej ekonómie, čo nie je marxistická ekonómia, ktoré premiešavajú s teóriami sprisahania, balia do bezpohlavného obalu ekonómie stredného prúdu. Diskusie o Karolovi Marxovi sa  vedú diskusie pri káve, raňajkách s kukuričnými vločkami. Jeho portréty sú na tričkách. Pre mnohých sa Karol Marx stal stredným prúdom. Hlavným komplexom, pre ktorý sa využíva nemecký mysliteľa je myšlienka o tom, že     kapitalizmus je zlý, protivný a príliš sao všetko stará a my by sme mali naučiť   žiť vo viac sociálne      uvedomelým   a menej  materiálnym životom. Karola Marxa si prisvojujú konzervatívni ľavičiari, ktorí smútia za progresom, ekonomickým rastom a ochranou životného prostredia.

Alan Greenspan a Karl Marx

V roku 2008 keď prepukla globálna finančná a ekonomická kríza sa najvýznamnejšie dielo Karola Marxa Kapitál stalo jednou z najpredávanejších kníh. Karol Marx je znovu v móde. Mnohé médiá vo vyspelých krajinách píšu, že Západ prežíva „renesanciu marxizmu“, že mládež čoraz častejšie hľadá odpovede na problémy súčasnosti v „myšlienkach nemeckého filozofa XIX. storočia.“ Tvár Karola Marxa sa objavila na jednej z nemeckých bankových kariet firmy MasterCard, novinári а vedci hovoria o dôležitosti myšlienok Karola Marxa.

Karl  Marx položil základy teórie kapitalistickej krízy. Jedným z kľúčových komponentov tejto teórie je   zákon poklesu miery zisku. Keď technický pokrok prináša úspory, čoraz viac sa investuje do výrobných prostriedkov ako práce zamestnancov. Moderným jazykom povedané, technické inovácie vedú k tomu, že pridaná hodnota je konštantným podielom znovu vytvorenej hodnoty, a suma zisku vytvorená v prepočte na jednu peňažnú jednotku požičaného kapitálu, teda miera zisku klesá. Mnohí podnikatelia nemyslia v týchto kategóriách a preto je potrebné základnú tézu Karola Marxa preformulovať cez pojmy cena a zisk.

To  teda znamená nasledovnú formuláciu. Pri zväčšení produktivity práce sa zlacňuje výroba tovarov. Pretože sa výroba zlacňuje, ceny tovarov majú tendenciu k poklesu. Tendencia k poklesu znamená, že ceny rastú o menšiu sumu, ako by mali rásť keby sa nezvýšila produktivita práce. Teória mimochodom nežiada, aby technický pokrok viedol k pádu cien, majú len spomaliť rast. Tendenciu k poklesu priznávajú nielen marxistickí ekonómovia, ale ale aj Alan Greenspan, ktorý bol šéfom americkej centrálnej banky – Federálneho rezervného systému USA. Povedal, že urýchlený rast produktivity práce zdržia rast miezd na jednu jednotku produkcie. Firmy sa neponáhľajú so zvyšovaním cien, pretože sa obávajú, že ich konkurencia vďaka novým investíciám a nižším nákladom sa bude snažiť obsadiť ich podiel na trhu. Alan Greenspan dodáva, že rastúca dostupnosť zariadení a programového vybavenia, ktoré sú schopné nahradiť pracovnú silu, je pravdepodobne hlavnou príčinou straty moci nad cenami zo strany podnikania za posledné roky.“

Príčiny krízy

Karl Marx považoval pokles miery zisku za sprostredkovanú príčinu krízy. Tieto sprostredkované príčiny vedú cez množstvo medzičlánkov ku kríze. Jedeným z týchto medzičlánkov je nízka miera zisku. Tento fakt  sám o sebe vyvoláva problémy. Podniky, ktoré majú mieru zisku, ktorá je dva razy menšia ako je priemer sú vystavené riziku bankrotu. Ak je zisk nízky, zvyčajne sa neinvestuje.

Ďalším významným a kľúčovým medzičlánkom je úver. Karol Marx hovoril, že nebezpečenstvo úveru je v tom čo dnes označujeme pojmom morálny hazard. Veritelia si berú na seba mimoriadne riziká, pretože peniaze, ktorými disponujú nie sú ich majetkom. Mimochodom morálny hazard sa niektorými teoretikmi považuje za hlavnú príčinu súčasnej krízy.

Karl Marx tvrdil, že pokles miery zisku nepriamo vedie ku kríze vďaka podpore špekulácie  nadvýroby. Odohráva sato len po určitom čase. Prichádza moment keď sa dlhy nedajú splatiť, nastupuje kríza, a kríza vedie k stagnácii.

Mnohé súčasné výskumy negujú názory súčasných kritikov kapitalizmu, ktorí tvrdia, že obratom v ekonomike sú osemdesiate roky. Vtedy sa zmenšil podiel manuálne pracujúcich v ekonomike a zmenšili sa aj ich mzdy. To viedlo k rastu miery zisku.  Mohla byť investovaná, ale nestalo sa tak. Diskusia o správnosti, či nesprávnosti názorov Karola Marxa na vývoj kapitalistickej ekonomiky, bude pokračovať dlho. Diskusia medzi skutočnými vedcami sa snaží overovať jeho myšlienky na reálnych štatistických údajoch, a nie        vulgárnou kritikou.

Inšpirácia a kritika

Marxovo myslenie našlo nové uplatnenie napríklad v teóriách mysliteľov takzvanej frankfurtskej školy, do ktorej patria takí významní vedci ako Erich Fromm, Jurgen Habermas, Karl Grunber, Theodor Adorno,  Max Horkheimer, Herbert Marcuse. Na Marxove myšlienky nadväzovalo množstvo mysliteľov. Vzhľadom na jeho vplyv i tí, ktorí s ním úplne nesúhlasili sa s ním vyrovnávajú kriticky. Medzi najväčších Marxovych kritikov patria Max Webr, Raymond Aron, Karl Raimund Popper a liberálni myslitelia. Nie nezaujímavá je dnešného pohľadu aj činnosť Karola Marxa ako novinára. O tom však v ďalšom článku.