Príčiny ekonomickej krízy v rokoch 2007 – 2008

Bezprostrednou príčinou spustenia krízy bolo prasknutie realitnej bubliny v USA, ktorá vrcholila v rokoch 2005-2006.

Nasledovalo rýchle zvýšenie východiskových sadzieb amerických hypotekárnych úverov s premenlivou úrokovou sadzbou. Inými slovami došlo k výraznému podrazenie splátok hypoték, ktorých bolo v predchádzajúcom období dojednané neadekvátne množstvo. Nízke úrokové sadzby v predošlých rokoch k hypotekárnym úverom nalákali veľa ľudí, aj keď by si za iných okolností tak významné záväzky nemohli dovoliť. To v USA vyvolalo obrovský boom vo stavanie nových domov, ktorý bol základom pre vznik bubliny na trhu s nehnuteľnosťami. Nízke úrokové sadzby nahrávali do kariet životnému štýlu na dlh, kedy boli bez väčších ťažkostí poskytované pôžičky všetkého druhu. Rýchlo rastúca spotreba vyvolaná ľahko získanými prostriedkami prirodzene vytvárala tlak na rast cien nehnuteľností, tento dlhodobý a nadpriemerný rast však nezodpovedal realite trhového prostredia. Súčasne s rastom tohto odvetvia sa začali objavovať nové finančné inštrumenty dnes známe ako MBS alebo CDO, ktoré boli odvodené od hypotekárnych úverov a cien nehnuteľností. Rastúci trend týchto inštrumentov umožňoval investorom po celom svete zarábať na rýchlo sa rozvíjajúcom trhu s nehnuteľnosťami. Mnoho finančných inštitúcií do týchto inštrumentov investovalo veľkú časť svojich prostriedkov, bez zohľadnenia rizikovosť týchto aktív. V okamihu pádu cien nehnuteľností utrpeli finančné inštitúcie výrazné straty. Ďalším problémom znižovanie cien nehnuteľností bola skutočnosť, že vlastné domy mali nižšiu hodnotu, než hypotéky s nimi spojené. Platobná neschopnosť daná príliš vysokými splátkami hypotekárnych úverov sa premietla aj do ostatných odvetví. Celosvetové straty sa odhadujú na bilión amerických dolárov.

Rast cien

Rast hodnoty typickej americkej nehnuteľnosti medzi rokmi 1997 a 2006 predstavoval 124%. Posledných dvadsať rokov minulého tisícročia sa ceny domov pohybovali okolo trojnásobku ročného príjmu domácností. V roku 2004 bol tento pomer (priemerná cena nehnuteľnosti / priemerný ročný príjem domácnosti) už 4 a v roku 2006 dokonca 4,6. To bolo príčinou záujmu investičných bánk, ktoré tak reagovali na ponuku MBS a CDO. Tieto inštrumenty sa vyznačovali dobrými známkami od ratingových agentúr. Výsledným efektom bolo prepojenie finančného trhu a trhu s nehnuteľnosťami. Ako investičnej aktíva boli hojne využívaná aj vo chvíli, keď sa prestali splácať záväzky z hypotekárnych úverov. Zložitý reťazec transakcií s týmito inštrumentmi presúval riziká s nimi spojené naprieč celým svetom a koncoví držitelia týchto aktív potom utrpeli straty.

Mierne podmienky pre získanie úveru

Príčinou nadmerného zadlžovania bola lákavo nízka úroková miera, ktorá v rokoch 2000-2003 klesla z 6,5% na 1%. Toto opatrenie americkej centrálnej banky malo zmierniť dopady bubliny “dotkomových” spoločností a teroristických útokov 11. septembra 2001. Následný pokles úrokových mier bol spôsobený rastúcim deficitom bežného účtu platobnej bilancie. Ben Bernanke situáciu vysvetľoval tým, že v rokoch 1996-2004 došlo k zvýšeniu deficitu amerického bežného účtu o 650 miliárd amerických dolárov, teda z 1,5% na 5,8% HDP. Princíp rovnováhy platobnej bilancie vyžadoval kompenzáciu deficitu bežného účtu prebytkom investičného účtu v porovnateľnej výške. Inými slovami došlo k výraznému toku kapitálu smerom do Spojených štátov, aby tieto mohli zaplatiť svoju nadmernú spotrebu. Hlavnými veriteľmi USA sa v tejto súvislosti stali rozvíjajúce sa ázijské ekonomiky a krajiny vyvážajúce ropu. Reakciou americkej centrálnej banky bolo v rokoch 2004-2006 zvýšenie jednoročných a päťročných úrokových sadzieb, čo priviedlo majiteľov nehnuteľností do nezávideniahodnej situácie.

Nesprávne ohodnotenie rizika

Ohodnotenie rizika vypovedá tiež o požadovanej kompenzáciu za tieto riziká, ktorá sa investorom ponúka formou úročenia alebo poplatkov. Z rôznych dôvodov nedokázal trh zodpovedajúcim spôsobom zmerať riziká spojené s novými inštrumentmi typu MBS a CDO a uvedomiť si ich vplyv na stabilitu finančného systému. Nadhodnotenie týchto inštrumentov viedlo k masívnym stratám, ktoré dramaticky ovplyvnili súvahy bánk po celom svete a dostali ich tak do situácie, keď museli operovať s minimálnym kapitálom. Ďalším príkladom je neporozumenie oceňovacom modelom pre CDS, ktoré sa napríklad vypomstilo poisťovni AIG, ktorá bola v roku 2008 podporená 180 miliardami dolárov z peňazí daňových poplatníkov. Často spomínaným problémom je neprehľadnosť a zložitosť aktív, ktoré stáli za vznikom globálnej hospodárskej krízy. Je však nutné položiť si otázku, kto nesie zodpovednosť za preberanie nadmerných rizík. Subjekt založený na ekonomických princípoch by nemal investovať do aktív, ktoré nedokáže oceniť, pochopiť a uvedomiť si riziko s nimi spojené. Niektorí poukazujú na vplyv takzvaných firemných psychopatov, ktorí sa snažili o čo najväčšie zisky.