Prevrat alebo rozvrat vo verejných financiách
Predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko chce zmeniť parametre daňového systému. Chce, aby daň z príjmu právnických osôb klesla na 15 %. Daň z pridanej hodnoty pre všetky potraviny by mala klesnúť na 10 %. Okrem toho chce, aby sa v reštauračných zariadeniach uvádzal pôvod mäsa. Tieto opatrenia by mali byť v prospech občanov.
Okrem toho Slovenská národná strana navrhuje, že chce znížiť daň z pridanej hodnoty pre tlačené médiá na 10 percent. Tvrdí, že vznikom elektronických médií sa tlačené médiá dostali do nerovnoprávneho postavenia. Toľko Slovenská národná strana.
Programové vyhlásenie vlády hovorí, že finančná politika vlády cieleným využívaním nástrojov rozpočtovej, daňovo-odvodovej, colnej a cenovej politiky zabezpečí úlohu štátu pri plnení alokačnej, distribučnej, stabilizačnej a stimulačnej funkcie verejných financií. Verejné financie naďalej budú základným finančným rámcom trvalo udržateľného rozvoja celej spoločnosti. Vláda si je vedomá, že bez vyváženosti vývoja a stability verejných financií nie je možné dosiahnuť makroekonomickú stabilitu, ktorá vytvára nevyhnutné predpoklady pre hospodársky rast a rozvoj. Stabilita verejných financií naďalej bude dôležitým determinantom získavania finančných prostriedkov pre štát na finančných trhoch.
Znamená to, že cieľom vlády sú vyvážané verejné financie. Ináč povedané štát bude mať len také výdavky, aké sú jeho príjmy. Ak by mal vyššie výdavky znamenalo by to, že si musí požičiavať.
Okrem toho, netreba zabúdať na to, že Slovenská republika má od roku 2012 nezávislý orgán pre hodnotenie rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky. Je to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Tá každoročne vypracováva Správu o dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Jej cieľom je poukázať na možné problémy, ktoré by mohli viesť k nadmernému nárastu verejného dlhu. Správa hľadá odpoveď na otázku, do akej miery sa prenášajú finančné bremená na budúce generácie.
Čo by sa stalo, ak by sa Slovenská republika zadlžovala? Znamená to, že by si ďalej požičiavala, najmä v zahraničí.
Treba poznamenať, že prinajmenej dva problémy štátneho dlhu priznáva väčšina ekonómov vo svete ako vážne. Prvým je efekt vytláčania. Ak má štát dlhy z ekonomiky sa vytláčajú súkromné investície. V dlhodobej perspektíve to vedie k zníženie hospodárskeho potenciálu krajiny, obyvateľov krajiny.
V ostatne menovanom prípade nemôžeme hovoriť, že „obyvateľstvo je dlžné samému sebe.“ Druhým problémom je to, že zahraničné pôžičky znamenajú aj to, že finančné zdroje, teda úroky odchádzajú z krajiny, ktorá je dlžná do krajiny, ktorá jej požičala.
Absolútna veľkosť zahraničného dlhu nám sama o sebe neumožňuje hovoriť o ohrození domácej spotreby, „o zvieracej kazajke“ závislosti od zahraničných investorov. Isté je to, že ak budú budúce generácie splácať pôžičky nebudú mať dostatok finančných prostriedkov na rozvoj takých sektorov spoločnosti ako je napríklad školstvo, zdravotníctvo, či kultúra.
Ak existuje krok A a ak niekto chce dnes znížiť príjmy verejných financií, mal by uvažovať aj o kroku B. Ten znie. Aké výdavky štátneho rozpočtu znížiť.
Žiaden krok podobného typu nie je možné robiť bez úvahy, ktorú urobil už David Hume, známy anglický filozof, etik, historik a ekonóm (1711 – 1776). Ten v roku 1848 si položil nasledovné otázky. „Obsahuje nejaké abstraktné uvažovanie, týkajúce sa kvantity, či čísiel? Nie. Obsahuje nejaké experimentálne uvažovanie, týkajúce sa reality a existencie? Nie. Odhoďme to teda do plameňov, lebo nemôže obsahovať nič iné len sofistiku a ilúziu.“
Americká profesorka ekonómie Deirdre Nansen McCloskey hovorí, že poznanie je potrebná predpoveď a pre je pravdivosť sú potrebné pozorovateľné dôsledky. Ak niečo chceme pozorovať, vyžaduje si objektívne a opakovateľné experimenty. Poznamenáva, že treba si vážiť objektivitu, subjektívne pozorovania, teda vnútorný hlas, nepredstavuje vedecké poznanie.
Mnohé informácie založené na vnútornom hlase sa vysvetľujú fenoménom známym v psychológii ako tendencia potvrdiť svoj vlastný pohľad (potvrdzujúca predsudky). tendencia osoby vyhľadávať a interpretovať takéto informácie alebo uprednostňovať takéto informácie, čo je v súlade s jeho pohľadom, presvedčením alebo hypotézou.
Predmetný jav je druh skreslenia a systematické chyby induktívneho myslenia. Toto skreslenie sa vyskytuje, keď ľudia zhromažďujú alebo pamätajú informácie selektívne alebo keď ich interpretujú. Efekt je výraznejší vzhľadom na emocionálne významné problémy a hlboko zakorenené presvedčenia. Ľudia majú tiež tendenciu interpretovať nejednoznačné dôkazy spôsobom, ktorý podporuje ich názor.
Dôkaz o tom aké dôsledky bude mať zníženie daní sa nemôže zakladať na to, že to bude také a také, pretože si to myslím ja. Podobné úvahy by sa nemali na verejnosť vypúšťať ako falošné ilúzie a mali by byť spojené so serióznou analýzou. Tento druhý analýzy má názov, ktorý hovorí sám za seba – analýza dopadu. Platí to aj pre nápady predsedu Slovenskej národnej strany Andreja Danka
