Prestavba – urýchlenie, glasnosť a nové myslenie
BRATISLAVA – Zmeny v Zväze sovietskych socialistických repu blík (ZSSR) boli predzvesťou budúcich udalostí v strednej a východnej Európe, ktoré sa odohrali pred tridsiatmi rokmi. Program reforiem dostal pomenovanie perestrojka (prestavba).
Perestrojka to boli rozsiahle zmeny ideológie, hospodárskeho a politického života ZSSR v druhej polovici 80. rokov. Cieľom reforiem bolo komplexne demokratizovať sociálno-politický a ekonomický systém, ktorý sa vyvinul v ZSSR. Plány hospodárskej reformy boli vypracované v rokoch 1983 – 1984 v čase keď bol geenrálnym tajomníkom Jurij Andropov.
Po prvýkrát bola na plenárnom zasadnutí Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) 23. apríla 1985 vyhlásená potreba zlepšenia existujúceho hospodárskeho systému. Reforma dostala pomenovanie “urýchlenie”. S myšlienkou prišiel novovymnovaný generálny tajomník Ústredného výboru CPSU M. S. Gorbačov. Tieto opatrenia sa však týkali iba hospodárstva, mali prevažne administratívny charakter a neovplyvnili podstatu takzvaného „rozvinutého socializmu“.
Zásadná reforma celého systému vrátane politických zmien sa začala v januári 1987, keď bolo ako nová štátna ideológia vyhlásené plenárne zasadnutie Ústredného výboru KSSZ.
V dňoch 15. – 17. mája 1985 Michail Gorbačov, generálny tajomník Ústredného výboru (ÚV) KSSZ, navštívil Leningrad, kde na stretnutí s aktivistami Leningradského mestského výboru strany prvýkrát hovoril o potrebe reštrukturalizácie spoločenského a politického života:
“Zrejme, súdruhovaia, sa musíme všetci musíme prestavať. Všetci. Toto slovo prevzali médiá a stalo sa sloganom novej éry, ktorá začala v ZSSR.
Dňa 8. apríla 1986, počas návštevy mesta Toliatti, kde sa vyrávbali automobily Žiguli na základe licencie talianskeho podniku FIAT, M. S. Gorbačov prvýkrát použil slovo „perestrojka“ – termín politickej a ekonomickej zmeny. Historik V.P. Danilov poznamenáva, že „v tom čase neznamenala táto koncepcia radikálnu zmenu sociálno-ekonomických foriem a bola obmedzená na reorganizáciu niektorých ekonomických funkcií a vzťahov.
Prestavba mala tri etpay:
Prvá trvala od apríla 1985 do januára 1987. Najdôleźitejšou funkciou v ZSSR bola funkcia generálneho tajomníka ÚV KSSZ. Dňa 11. marca 1985 sa to tejto funkcie dostal Michail Sergejevič Gorbačov. Už 23. apríla na plenárnom zasadnutí ÚV KSSZ oznámil potrebu reformy systému pod heslom „urýchlenie sociálneho a hospodárskeho rozvoja krajiny“, to znamená urýchlenie pokroku na socialistickej ceste na základe efektívne využívanie výsledkov vedeckého a technologického pokroku, aktivácia ľudského faktora a zmeny v postupe plánovania. Hlavnou úlohou bolo zintenzívniť hospodárstvo a urýchliť vedecký a technologický pokrok.
Druhá etapa trvala od januára 1987 do júna 1989. Na konci roku 1986 – začiatkom roku 1987, Gorbačovov tím dospel k záveru, že situáciu v krajine nemožno zmeniť administratívnymi opatreniami a pokúsil sa reformovať systém v duchu demokratického socializmu. Nová etapa sa začala januárovým (1987) plenárnym zasadnutím ÚV KSSZ, na ktorom bola predložená úloha radikálnej reštrukturalizácie riadenia hospodárstva a bola charakterizovaná začatím rozsiahlych reforiem vo všetkých sférach života sovietskej spoločnosti. Napríklad na konci roku 1986 sa prijal zákon „O individuálnej pracovnej činnosti“. Čo bol zákon o súkromnom podnikaní fyzických osôb.
Vo verejnom žovote sa vyhlásila politika publicity (glasnosti). To znamená, že sa miernila cenzúra v médiách. Začalo sa hovoriť stalinistických represiách, ako aj o sexe všeobecnosti, či rostitúcii, drogovej závislosti, domácom násilí, týraní mladistvých a podbne. V ekonomike štartuje súkromné podnikanie vo forme družstiev ako súčasť trhu zavádzajú do existujúceho socialistického modelu), aktívne sa vytvárajú spoločné podniky so zahraničnými spoločnosťami. V medzinárodnej politike sa nová doktrína stáva hlavnou doktrínou – kurz: vzdanie sa triedneho prístupu v diplomacii a zlepšenie vzťahov so Západom.
Tretia etapa trvala od júna 1989 do septembra 1991. V rokoch 1990 – 1991 sociálno-ekonomický systém ZSSR začína nadobúdať črty kapitalizmu: je legaizovavané súkromné vlastníctvo. Vytvárajú sa kapitálový a finančný trh, ekonomika začína mať formu západného typu podnikania. „ V Ruskej federatívnej socialistickej republike a ďalších republikách sa k moci dostávajú separatisticky zamerané sily – začína sa politika suverenity. Výsledkom tohto vývoja udalostí bola likvidácia moci KSSZ a kolaps Sovietskeho zväzu v auguste – decembri 1991.
Štvrtá etapa, alebo postprestavbová etapa, trvala od septembra 1991 do decembra 1991. Nasledovala po pokuse o štátny prevrat v auguste 1991. Vtedy vznikol Štátny výbor mimoriadne situácie ZSSR. To bol samozvaný orgán štátnej moci v ZSSR, ktorý existoval od 18. do 21. augusta 1991. Jeho členovia boli proti politike perestavby, ako aj proti podpísaniu novej zväzovej zmluvy a transformácii ZSSR na konfederatívnu úniu zvrchovaných štátov, do ktorej plánovalo vstúpiť iba 9 z 15 republík ZSSR. Dňa 8. decembra 1991 vedúci predstavitelia Ruska, Ukrajiny a Bieloruska v rezidencii Viskuli v Bielovežskom pralese v Bielorusku vyhlasujú, že Sovietsky zväz už neexistuje. Ústredná vláda vedená Gorbačovom bola ochrnutá a nemôže už proti týmto krokom vystupovať. Dňa 25. decembra 1991 Michail Gorbačov rezignoval na funkciu prezidenta Zväzu sovietskych socialistických republík a 26. decembra 1991 Sovietsky zväz nakoniec prestal existovať. Boris Jeľcin ihneď po jeho prejave dal na Kremli zvesiť zástavu ZSSR a na stožiar vytiahol zástavu Ruskej federácie.
