Premiér chce zvýšť minimálnu mzdu na 520 EUR
Premiér vlády Slovenskej republiky Róbert Fico na konferencii Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR povedal, že od budúceho roku by mohla byť minimálna mzda 520 EUR. Od 1. januára 2018 je v Slovenskej republike minimálna mzda 480 EUR.
Výšku minimálnej mzdy v Slovenskej republike upravuje zákon. Minimálna mzda ako inštitút neexistuje vo všetkých členských štátoch Európskej únie.
Odvody z minimálnej mzdy v roku 2018
| Minimálna mzda v roku 2018 | 480 | Zamestnávateľ | Zamestnanec | ||
| Sociálne poistenie | Nemocenské poistenie | 1,40% | 6,72 | 1,40% | 6,75 |
| Starobné poistenie | 14,00% | 67,2 | 4,00% | 19,20 | |
| Invalidné poistenie | 3,00% | 14,40 | 3,00% | 14,40 | |
| Poistenie v nezamestnanosti | 1,00% | 4,80 | 1,00% | 4,8 | |
| Garančné poistenie | 0,25% | 1,25 | |||
| Úrazové poistenie | 0,80% | 3,00 | |||
| Rezervný fond solidarity | 4,75% | 22,80 | |||
| Spolu | 25,20% | 125,96 | 9,40% | 45,15 | |
| Zdravotné poistenie | 10,00% | 48,00 | 4,00% | 19,20 | |
Prameň: Finančné Noviny, vlastný prepočet
Analytická správa Svetovej organizácie práce (International Labour Organization – ILO) o nerovnosti v mzdách (Global Wage Report 2016/17: Wage inequality in the workplace) prináša jej postoj k problematike minimálnej mzdy.
Podľa ILO sa na základe ukazovateľa “priemerná mzda nedá pochopiť to, “ako sa priemerná mzda rozdeľuje podľa rôznych kategórií zamestnancov v mnohých krajinách sveta.”
Minimálna mzda v krajinách V 4
| Krajina | Mzda v národnej mene | Prepočet na EUR | Medziročný nárast v % |
| Česká republika | 12 200 CZK | 475,80 EUR | 10,9 |
| Maďarsko | 138 000 HUF | 447,96 EUR | 8,2 |
| Poľsko | 2 100 PLN | 496,85 EUR | 5 |
| Slovenská republika | 480 EUR | 480 EUR | 10,3 |
Prameň: TREXIMA / EUROSTAT
Medzinárodná organizácia tvrdí, že “nerovnosť v platení za prácu sa v posledných desaťročiach prehĺbila.” Z hlavnej analytickej správy ILO vyplýva, že nerovnosť v mzdách odráža “individuálne a výrobné” rozdiely medzi pracovníkmi a veľmi veľké prehlbovanie nerovnosti núti k obavám jeho negatívneho scoiálno-ekonomického dopadu. Ako konštatuje správa, rastúca nerovnosť v mzdách a v príjmoch domácností často koreluje so znižovaním miezd.
V posledných rokoch kvôli ochrane zamestnancov s nízkymi mzdami a znižovaniu nerovnosti v mzdách sa zaviedol mechanizmus definovania minimálnej mzdy. ILO konštatuje, že ako vyplýva zo záverov posledných výkumov, adekvátna veľkosť minimálnej mzdy môže viesť k zvyšovaniu príjmov zamestnancov s nižšími príjmami, medzi ktorými sú najmä ženy. Zvyšovanie minimálnej mzdy nemá podľa výskumov a názoru ILO negatívny vplyv na trh práce. Podľa medzinárodnej organizácie by sa mala minimálna mzda určovať na základe vedeckých poznatkov, ale aj po vyčerpávajúcich rokovaniach medzi sociálnymi partnermi.
