Pred 400 rokmi sa skončila Chotyňská bitka

CHOTYŇ / KAMENEC PODOĽSKIJ – Armáda Rzeczpospolity pod velením veľkého litovsko-poľského veliteľa Jana Karola Chodkiewicza, vrátane Záporožských jednotiek pod velením hajtmana Petra Sagaidachného sa postavila vojsku Osmanskej ríše v bitke, ktorá trvala od 2. do 29. septembra 1621. V dôsledku bitky bola Osmanská ríša nútená ukončiť vojnu a dočasne sa vzdať plánov na rozšírenie svojich hraníc v Európe.

Rzeczpospolita, latinsky Poloniae Regnum ut et Magni Ducatus Lithuaniae, bol federálny štát, ktorý vznikol v dôsledku zjednotenia Poľského kráľovstva a Veľkovojvodstva Litvy na základe Lublinskej únie v roku 1569. Prestal existovať v roku 1795 rozdelením jej krajín medzi Rusko, Prusko a Rakúsko. Územie Rzeczpospolity sa prekrývalo s územím moderného Poľska, Ukrajiny, Bieloruska a Litvy a čiastočne aj s moderným Ruskom, Lotyšskom, Moldavskom, Estónskom a Slovenskom.

Chotyňská pevnosť.

V dôsledku bitky utrpeli obe strany ťažké straty. Dňa 29. septembra 1621 sa začali mierové rokovania. Skončili sa 8. októbra 1621, keď bola podpísaná Chotyňská mierová zmluva. Nedošlo k žiadnym územným zmenám; hranicu medzi Rzeczpospolitou a Osmanskou ríšou potvrdila rieka Dnester a Rzeczpospolita uznala osmanskú kontrolu nad Moldavskom. Turecku a Krymskému chanátu bolo zakázané podnikať nájazdy na územia Commonwealthu; Kozáci mali zakázané robiť nájazdy na Krym a do Turecka.

V Rzeczpospolite a medzi kozákmi bolo zastavenie obrovskej osmanskej armády vnímané ako veľké víťazstvo.

V priestoroch pevnosti sa v minulosti natáčalo niekoľko filmov. Najznámejší je Taras Buľba. Chotyňská pevnosť sa rekonštruuje pod záštitou prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského.

Oblečenie miestnych žien okolo roku 1600. Fotografie: www.finančnenoviny.com