Pred 40 rokmi bol prvý štart raketoplánu Columbia
WASHINGTON – Pred štyridsiatimi rokmi, 12. apríla 1981 odštartoval do vesmíru prvý americký raketoplán. Tento deň je Medzinárodným dňom kozmonautiky, ktorý je spomienkou na prvý kozmický let sovietskeho kozmonauta Jurija Gagarina 12. apríla 1961.
Raketoplán alebo kozmický raketoplán je viacnásobne použiteľné atmosféricko-kozmické lietadlo, ktoré vzlieta kolmo ako raketa s pomocnými raketovými motormi, v kozmickom priestore sa pohybuje ako kozmická loď a klesá a pristáva v zemskej atmosfére ako lietadlo na bežnom letisku s dostatočne dlhou betónovou dráhou.
Columbia bol prvý americký raketoplán, ktorý vzlietol do vesmíru. Jeho prvá misia STS-1 trvala od 12. do 14. apríla 1981. Ako skúšobný prototyp mala Columbia najmohutnejšiu vnútornú konštrukciu krídel zo všetkých raketoplánov. Pri prvých letoch bola jej hlavná palivová nádrž ET natretá bielym protipožiarnym náterom, pri ďalších letoch sa kvôli zvýšeniu nosnosti prestal tento náter používať. Columbia bola jediným raketoplánom, ktorý sa nikdy nespojil s nijakou vesmírnou stanicou. Nebola na to vhodná kvôli svojej veľkej hmotnosti. Columbia absolvovala celkovo 28 letov do vesmíru.
Prvej misii (STS-1) velil skúsený John Young a pilotom bol nováčik Robert Crippen. Columbia bola na obežnej dráhe od 12. apríla do 14. apríla 1981 a Zem obehla 36-krát. Columbia potom absolvovala ešte ďalšie štyri lety za sebou, kým nebol v prevádzke ďalší americký raketoplán – Challenger. Pri prvých misiách, kedy posádku tvorili iba dvaja piloti, bola dokonca vybavená katapultovacími kreslami. Nijaký iný operačný raketoplán nikdy nemal katapultovacie kreslá, a aj na Columbii sa prestali používať od prvého letu viacčlennej posádky, pretože z technických dôvodov nie je možné na palubu raketoplánu umiestniť viac ako dve katapultovacie kreslá. V roku 1983 sa uskutočnila prvá misia so šiestimi astronautmi (STS-9), medzi ktorými bol aj prvý neameričan na palube raketoplánu Ulf Merbold.
Dňa 12. januára 1986 vyniesla Columbia na obežnú dráhu prvého amerického hispánca, ktorým bol Franklin Chang Díaz, a taktiež prvého člena Snemovne reprezentantov, Billa Nelsona. Ďalšie prvenstvo si Columbia pripísala 5. marca 1998, keď NASA vymenovala veliteľku ďalšej misie raketoplánu Columbia Eileen Collinsovú, ktorá sa tak stala prvou veliteľkou raketoplánu.
Počas 22-ročného obdobia svojich letov Columbia dvakrát absolvovala dôkladnú údržbu, opravu a modernizáciu nazývanú OMDP (Orbiter Maintenance Down Period). Prvú úpravu absolvovala v rokoch 1994 – 1995, druhú v rokoch 1999 – 2000. Po druhej úprave prekonala vyše 100 zmien a jej hmotnosť klesla približne o 500 kg, vďaka odstráneniu nepotrebných káblov a prístrojov. Prázdny orbiter s motormi SSME tak vážil 80 700 kg.
Raketoplán Columbia pri svojej poslednej misii vybuchol. Raketoplán sa 1. februára 2003 vracala zo svojej šestnásťdňovej vedeckej misie. Šestnásť minút pred plánovaným pristátím však riadiace stredisko stratilo s raketoplánom spojenie. Podľa radarových meraní sa Columbia rozpadla nad Texasom vo výške asi 63 km pri rýchlosti 5,6 km/s. Zahynulo všetkých sedem astronautov na palube. Podľa neskorších vyšetrovaní bolo príčinou tejto tragédie poškodenie tepelného štítu na nábežnej hrane krídla. Škodu spôsobil pri štarte kus penovej izolácie, ktorý odpadol z hlavnej palivovej nádrže. Do vzniknutej štrbiny vnikla žeravá plazma a zničila celý raketoplán. NASA urobila množstvo opatrení známych pod názvom RTF (Return to Flight). Boli to opatrenia, ktoré zvýšili bezpečnosť pri ďalších letoch zvyšných troch raketoplánov.
(Spracované podľa verejne dostupných informačných zdrojov.)
