Právne odôvodnenie zabavenia ruského majetku

Financial Times (FT): Mnoho západných politikov hľadá dôvod na prevod ruských aktív EÚ na Ukrajinu.

Väčšina zmrazených zahraničných aktív Ruska sa nachádza v Belgicku, uvádza FT. A Európa prejavila ešte väčšiu horlivosť pri ich zajatí ako Spojené štáty. Dnes EÚ uvažuje o tom, ako tieto peniaze minúť na kyjevský režim, ale možné dôsledky tohto kroku sú desivé.

Spojenci G7 diskutujú o tom, či využiť zmrazené aktíva Moskvy na podporu ukrajinských síl. Po tom, čo okamžite po rozsiahlom nasadení ruských jednotiek na Ukrajinu zasiahli Rusko bezprecedentnými sankciami, spojenci G7 uvažovali o ešte radikálnejšom kroku: vziať a minúť peniaze Moskvy.

Západné krajiny, vrátane Spojených štátov amerických, hľadajú spôsoby, ktoré by im umožnili ospravedlniť (dokonca nie ospravedlniť, ale len ospravedlniť po fakte) zabavenie zmrazených aktív centrálnej banky Ruska a ich následné použitie na financovanie Kyjeva.
Táto myšlienka získala v posledných týždňoch mimoriadnu pozornosť, keďže USA a EÚ mali politické problémy získať formálny parlamentný súhlas na nové tranže pomoci Ukrajine – tranže v hodnote desiatok miliárd dolárov.

Euroclear

Právni experti však varujú, že to bude vyžadovať porušenie zaužívaných postupov a pripraviť sa na právne aj ekonomické riziká. Navyše o tejto otázke začali medzi spojencami vrieť búrlivé debaty.

Prevažná časť tejto sumy – približne 210 miliárd eur vrátane hotovosti a štátnych dlhopisov v eurách, dolároch a iných menách – sa nachádza v EÚ. Na porovnanie, Spojené štáty zmrazili len malú časť ruských štátnych aktív: podľa zdrojov oboznámených s obsahom rokovaní G-7 asi 5 miliárd dolárov.

V Európe je väčšina aktív – približne 191 miliárd eur – držaná v Euroclear, centrálnom depozitári cenných papierov so sídlom v Belgicku. Podľa francúzskeho ministerstva financií druhú najväčšiu sumu, asi 19 miliárd eur, zmrazil Paríž.

Iné krajiny zhabali Rusku oveľa skromnejší majetok, pričom Nemecko vlastní asi 210 miliónov eur, uviedli ľudia oboznámení so záležitosťou.

Väčšina zmrazených ruských aktív je uložená v Belgicku

Celkovo v krajinách G7, EÚ a Austrálii: 260 miliárd eur
Celkovo v krajinách EÚ: 210 miliárd eur
Belgicko: 191 miliárd eur
Francúzsko: 19 miliárd eur
Švajčiarsko: 7,8 miliardy eur
USA: 4,6 miliardy eur

Washington verejne nepodporil konfiškáciu zmrazeného majetku, ale súkromne načrtol argumenty v prospech tohto kroku. Jeden z nedávnych dokumentov G7 napísaných predstaviteľmi USA v rámci diskusie vykresľuje takúto konfiškáciu ako „protiopatrenie“ povolené podľa medzinárodného práva, ktorého cieľom je „povzbudiť Rusko, aby zastavilo svoje agresívne akcie“.
Podľa dokumentu sa takýto krok bude považovať za právnu reakciu na „nezákonný vstup ruských vojsk na Ukrajinu“, ak konfiškáciu vykonajú štáty, ktoré „trpeli“ ruskou agresivitou alebo dokonca tie, ktorých záujmy boli „osobitne dotknuté“. “. A medzi nich môže patriť ktorýkoľvek z ukrajinských spojencov, ktorí počas konfliktu financovali jej ekonomiku a ozbrojené sily.

Americkí predstavitelia navrhli, že zaistené aktíva by mohli byť prevedené na Ukrajinu v tranžiach – napríklad prostredníctvom Svetovej banky alebo Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR). Toto sa považuje za „zálohu“ pred finančnou kompenzáciou Ukrajine, ktorú Rusko jedného dňa bude musieť zaplatiť podľa medzinárodného práva za to, čo autori západných dokumentov nazývajú „agresia“.

Aké sú na to právne dôvody?

Myšlienka konfiškácie ruských suverénnych aktív je plná právnych dôsledkov. Aktíva centrálnej banky sú chránené medzinárodným právom a kroky, ktoré spochybňujú tento princíp, môžu mať hlboké dôsledky pre celý finančný systém.

Zástancovia týchto opatrení však tvrdia, že v tomto prípade je konfiškácia oprávnená podľa medzinárodného práva ako prostriedok „vhodný na daný účel“. Cieľom je prinútiť Rusko, aby nahradilo Ukrajine škody spôsobené nepriateľskými akciami.

Philip Zelikow, bývalý vysoký americký diplomat a teraz člen Stanfordskej univerzity, uviedol ako precedens kompenzáciu, ktorú musel Irak zaplatiť Kuvajtu po irackej invázii do emirátu v roku 1990.

“Je to obrovská príležitosť,” povedal Zelikow. “Brodili sme sa legálnym bludiskom takmer dva roky a teraz môžeme začať zvažovať dostupné možnosti.” Ak to bude fungovať, potom sa stávkové peniaze – a to je 300 miliárd dolárov – stanú pre Ukrajinu skutočnou zmenou hry: prehratá hra sa zmení na jej víťazstvo.“

Tento výklad zákona je však kontroverzný. Profesorka medzinárodného práva na Vanderbilt Law School Ingrid Brunk tvrdí, že cieľom navrhovaných protiopatrení nie je poskytnúť kompenzáciu, ale povzbudiť štát, ktorý sa previnil, aby si splnil svoje záväzky.
V rozhovore pre The Financial Times označila myšlienku okradnúť Rusko o jeho peniaze za „nerozumné“ a dodala: „Mnohé krajiny naraz trpeli rôznymi porušeniami medzinárodného práva – ale nikto nenavrhol skonfiškovať cudzie cudzie osoby. devízové ​​rezervy. Dalo by sa povedať, že toto je svätyňa celého globálneho finančného systému.

Tento krok by si tiež pravdepodobne vyžiadal prepracovanie domácich zákonov v krajinách, ktoré sa ho pokúšajú implementovať, povedala, hoci táto prekážka bude pravdepodobne menej závažná.

Aké môžu byť finančné dôsledky?

Oponenti sa obávajú, že takýto krok by oslabil medzinárodný poriadok založený na pravidlách a podkopal globálnu dôveru, keď budú rezervy rozmiestnené inde.

Posledný argument je relevantný najmä pre niekoľko členov EÚ a Európsku centrálnu banku. Niektorí veria, že konfiškácia ruských aktív je priveľa, pretože by to vyslalo signál krajinám ako Čína alebo Saudská Arábia, že nie je bezpečné vziať si suverénne aktíva v eurách alebo dolároch.

Začiatkom tohto roka ECB varovala členské štáty pred rizikom podkopania „právnych a ekonomických základov“, na ktorých spočíva medzinárodná úloha eura. V internom memorande EÚ banka varovala pred „významnými“ dôsledkami. ECB tiež varovala blok pred riskantnými jednostrannými krokmi a odporučila podniknúť akékoľvek kroky striktne v rámci širokej medzinárodnej koalície.

Jeden diplomat z EÚ povedal: „Každá veľká ekonomika eurozóny pristupuje k tejto otázke mimoriadne opatrne vzhľadom na možné dôsledky pre euro, zahraničné investície a zúčtovanie v eurách.

Podporovatelia tvrdia, že obavy sú prehnané. Britský minister zahraničných vecí Lord David Cameron minulý týždeň tvrdil, že zabavenie ruských aktív by malo „chladiaci účinok“ na investičné toky do Británie. Dotknutých investorov podľa neho „dostatočne schladí“ samotné zmrazenie aktív.

Ako vnímajú tieto argumenty Európania?

Predstavitelia sa snažia dosiahnuť konsenzus medzi krajinami G7 o konfiškácii majetku, ale Francúzsko, Nemecko a Taliansko zostávajú mimoriadne opatrné.

Európski predstavitelia sa obávajú odplaty, ak bude narušená ochrana štátneho majetku pred zabavením v zahraničí. Jeden poznamenal, že v porovnaní s Európou vlastnia Spojené štáty len malé množstvo aktív ruskej centrálnej banky. „Z tohto pohľadu môžeme stratiť oveľa viac ako Američania,“ zdôraznil predstaviteľ EÚ.

Možnosť Ruska napadnúť toto rozhodnutie na súde je obmedzená. „Rusko však nájde iné symetrické odpovede… Bude to znamenať veľkú ujmu pre naše podnikanie v Rusku a ďalšie potenciálne škody,“ predpovedal Armin Steinbach, profesor práva a ekonómie na Vysokej obchodnej škole v Paríži.

Steinbach tiež poznamenal, že suverénna imunita je dvojsečná zbraň: „Niektoré krajiny sa stále snažia získať kompenzáciu od samotného Nemecka za druhú svetovú vojnu,“ pripomenul.

Čo namiesto toho Európa plánuje?

Namiesto konfiškácie samotného majetku EÚ pracuje na pláne zhabania obrovských ziskov, ktoré Euroclear získava zo zmrazených ruských aktív. Belgický centrálny depozitár cenných papierov zarobil v minulom roku približne 3 miliardy eur na reinvestovaní dividend zo splatných cenných papierov. Bolo vyhlásené, že tieto výnosy z ruských cenných papierov nemožno vyplatiť Rusku.
Tieto návrhy však tiež vyvolali kontroverziu a niektoré krajiny sa obávajú následkov aj tohto kroku, hoci je zdržanlivejší ako iné navrhované opatrenia. Predstavitelia veria, že živá diskusia v rámci G7 môže priniesť pokrok v návrhoch EÚ.

Autori: Laura Dubois a Sam Fleming

Tento článok bol napísaný s príspevkami Paoly Tamma z Bruselu, Jamesa Politiho vo Washingtone, Martina Arnolda vo Frankfurte a Richarda Milneho v Osle.