Pravda a sloboda prejavu v čase digitálnych médií
Fakulta masmédií Paneurópskej vysokej školy vydala vedeckú monografiu Pravda a lož s podtitulom sloboda prejavu v kontexte moderných technológií. Jej editorom bol spisovateľ, novinár a pedagóg Martin Kasarda.
Monografia je výsledkom vedeckej diskusie na konferencii 25. mája 2018 na pôde Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy.
Spoluautormi monografie sú Iveta Radičová, Juraj Alner, Richard Keklák, Martin Kasarda, Juraj Malíček, Yvone Vavrová, Anton Szomolányi, Zuzana Kurucvoá, Dušan Pavlů, Eva Chudinová a Viktória Dušecinová.
Iveta Radičová si v svojom príspevku položila nasledovnú otázku. Aké problémy a výzvy prináša globalizácia a technologizácia v oblasti médií. Konštatuje, že národná a medzinárodná regulácia je nevyhnutná. Úlohou je vypracovať, vyvinúť sériu kódexov riadenia, zákonov, protokolov, ktoré „umožnia prosperitu vďaka inováciám a rýchly rozvoj inovácií, ale v rámci dodržiavania morálnych a etických zásah, a nášho porozumenia, ako nás technológie ovplyňujú skôr, ako nás samé ovplyvnia.“.
Juraj Alner sa venuje problematike slobody slova a ochrane súkromia v digitálnom prostredí. Ako napísal autor o tom, ktoré právo je silnejšie, či sloboda prejavu, alebo ochrana súkromia musí rozhodnúť súd. Sloboda je podľa neho spojená so zodpovednosťou Ako poznamenáva Juraj Alner hranicou medzi slobodou slova a ochranou osobnosti, teda obmedzením slobody slova nie je zreteľná a viditeľná čiara, ale priestor, v ktorom sa stretajú dve ústavné práva.
Richard Keklák sa zaoberá problematikou dezinformácií stereotypov v kontexte vytvárania obrazu o svete a o druhých. Cieľom jeho práce bolo spoznať aký vplyv majú médiá na formovanie predstáv mladých ľudí o svete. Štúdia Richarda Kekláka je založená na empirických údajoch sociologického výskumu na vzorke 395 respondentov.
Zostavovateľ monografie Martin Kasarda sa venuje sfére pravdivých, fiktívnych a klamlivých informácií. Autor upozorňuje na rozdiel medzi médiami a sociálnymi sieťami. Ostatne menované médiá môžu tvrdiť čokoľvek, napríklad rozširovať konšpiračné teórie. Pozornosť venuje napríklad správam a názorom venovaným problematike očkovania. Problémom podľa Martina Ksardu je anonymita komunikácie v sociálnych sieťach.
Juraj Malíček sa zameral na veľkého brata v populárnej kultúre. Autor analyzuje niekoľko umeleckých diel, ktoré obsahujú utópie, ale aj otázky slobody, individuality, pravdy a poznania. Poznamenáva, že utópie majú predobraz v dielach Platóna, Morea, Bacona, Campanellu.
Štúdia Yvonne Vavrovej je o hraniciach pravdy a lži v dokumentárnom filme. Autorka odhaľuje zložitosti etiky pri realizácii audiovizuálneho diela, Autorka tvrdí, že tvorba dokumentárneho filmu predpokladá rôzne prístupy k interpretácii faktov a informácií. Môže to byť spojené s manipuláciou a polopravdami. Yvonne Vavrová tvrdí, že nielen scénarista, ale aj režisér sú spolu zodpovední za pravdivosť dokumentárneho filmu-
Anton Szomolányi sa zaoberá teóriou znakov, teda semiotikou neverbálnej a verbálnej manipulácie. Autor v príspevku definuje jazyk audiovizuálneho diela. V televíznej žurnalistike je podľa neho základom textová správa, ktorá je transformovaná do audiovizuálneho komunikačného jazyka.
Zuzana Kurucová venuje pozornosť informačnej kompetencii detí spojenej s rizikami virtuálneho prostredia. Podľa jej mienky je potrebné hľadať rovnováhu medzi tradičnými formami komunikácie a rozvojom informačnej kompetencie detí. Tie by mali byť chránené pred rizikami spojenými s modernými formami komunikácie. Viac obmedzení detí znamená menej rizík-
Dušan Pavlů analyzuje tému pravdy v dejinách českej reklamy prvej polovice XX. storočia, v rokoch 1906 – 1946. Symptómom českej reklamy bolo vytváranie etických pravidiel, ktoré by zabránili šíreniu nepravdivých informácií. Základom štúdie Dušan Pavlů je analýza publikácií venovanej danej problematike.
Eva Chudinová sa zaoberá problematikou prvky a lži v médiách z hľadiska hovorcu tej, ktorej inštitúcie. Empirický výskum autorky poukázal na to, že spolupráca hovorcov s médiami je spravidla dobrá. Údaje hovoria o tom, že stanoviská hovorcov sa dostávajú do médií v neskreslenej podobe. Ukázalo sa, že médiá informujú o firmách a inštitúciách pravdovo.
V závere monografie je pohľad Ivety Radičovej a Viktórie Dušenicovej, ktorý hovorí o tom ako to bude ďalej s pravdou a lžou v médiách. Autorky analyzujú základné dokumenty, ktoré sa týkajú etiky žurnalistiky na medzinárodnej úrovni ale aj v slovenskom prostredí. V štúdii formulujú niekoľko návrhov, ktoré by mohli zvýšiť dôveryhodnosť médií.
