С Праздником!!! С Днём Победы!!! Слава Победителям!!! Вечная Память Погибшим!!!

Ukončenie druhej svetovej vojny v Európe si jednotlivé štáty starého kontinentu pravidelne pripomínajú 8. mája. Deň víťazstva nad fašizmom je štátnym sviatkom aj dňom pracovného pokoja Slovenskej republiky. V krajinách bývalého Sovietskeho zväzu si tento sviatok pripomínajú 9. mája. Dôvod je jednoduchý. Nemecko podpísalo bezpodmienečnú kapituláciu 8. mája 1945 o 23. 01 stredoeurópskeho času. V Rusku bolo o dve hodiny viac. Teda bolo to 9. mája 1945.

Preto som sa rozhodol, že si položím retorickú otázku. Aké mám skúsenosti so Sovietskym zväzom a čím sa odlišujú od dnešných výkladov?

Moja prvá skúsenosť so Sovietsky zväzom bola v noci z 20. augusta na 21. augusta 1968. Mal som 5 rokov. Naša rodina sa sťahovala z Prakoviec do Martina. Často v tej súvislosti počujeme “…ach tí Rusi”. Jednoznačne treba povedať, že obyvatelia Sovietskeho zväzu nevedeli čo sa vlastne deje. Zásobovali ich propagandou.

Na druhej strane súčasná ruská politická elita niekoľko razy odsúdila vstup vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Okrem toho treba povedať, že každý občan počas socialistického spoločenského zriadenia pri nástupe do práce vyplňoval osobný dotazník, v ktorom boli dve položky. Bolo potrebné vyjadriť súhlas, alebo nesúhlas. Nepamätám si to presne, ale prvá položka hovorila, že či občan súhlasí so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy. Druhá položka hovorila približne o tom, že či človek je vysporiadaný s náboženskou otázkou. Bolo by zaujímavé vedieť koľkí z tých, ktorí dnes nadávajú na socialistické zriadenie mali rodičov, či starých rodičov pri socialistickom koryte, a napríklad mali špeciálnu vládnu telefónnu linku. Prečo toľko vyskakujú…Chcú zakryť to, že pochádzajú zo spoločenskej vrstvy socialistickej elity. Najlepšie sú profesionálne deti a profesionálni vnuci disidentov. Disidenti najprv propagovali stalinizmus v päťdesiatych rokov, potom sa v šesťdesiatych rokoch zreformovali a v sedemdesiatych rokoch sa stali demokratickými socialistami. Deti a vnuci kritizujú socializmus, ale aj tak sú ľavičiari, tentoraz digitálni.

Prakovce- časť Hutno: Ján Slatkovský na lúke, ponad ktorou lietali na konci II. vojny guľky.

Druhá skúsenosť s Ruskom pochádza z rozpavania môjho pradedka Jána Slatkovského, ktorého ku koncu 1. svetovej vojny zajali na východnom fronte. Bol ranený a bol v nemocnici v meste Odesa. Keď som mal asi desať rokov spomínal na vypraté nemocničné plátno, ale aj na šváby. “Vstávajú až kec im slunko zašvici do rici.” Spomínal v nárečí mojej mame. Bol vojnový invalid. Celý život mal triašku.

Tretím zážitkom, ktorý poznám z rozprávania mojej mamy. Mala necelých 5 rokov. Pri oslobodzovaní Prakoviec ustupujúci Wermacht zle zameral kanóny na mosty cez rieku Hnilec. Delostrelecké granáty dopadali na pradedkovu lúku, ktorú aj ostreľovali. Môj dedko Jozef Ďurica a babka Anna Ďuricová utekali s deťmi do horárne, aby sa schovali. Utekali a pomedzi nich lietali guľky. Keď prišla sovietska armáda, mame sa vojaci zapáčili tak, že si sadla na voz a odišla s nimi pred domu. Dedko musel utekať za vozom. Ináč by došla až do Berlína.

Prakovské strojárne bolo treba oslobodiť od nemeckých vojakov. S bielou zástavou o tom vyjednával môj dedko. V tento deň si každý rok dával pohár dva vína z púpavy. Oslavoval, že prežil.

Americkí vojaci čítajú noviny.

Štvrtou skúsenosťou zo Sovietskeho zväzu je moje štúdium v tejto krajine v rokoch 1978 – 1986. Zistil som, že Česi a Slováci robili ešte väčšiu nadprácu ako obyvatelia Sovietskeho zväzu. Jeden rok sa naša rodina starala o Mariku Gombitovú. Bola na operácii chrbtice. Nosil som jej do nemocnice domácu stravu. Nechodil som na schôdze a školenia SZM. Namiesto toho, aby mi dali diplom za pomoc speváčke, za odmenu som dostal pokarhanie. Volalo sa to napomenutie členskou schôdzou. Potupná procedúra. Človek musel vstať, a nejaký funkcionár prečítal, aký som. Ostatní jednohlasne hlasovali, že sú za. Dnes sú to ctihodné manželky demokratky diplomatov, či profesori demokratických vysokých škôl. Vtedy mi môj učiteľ profesor Boris Grušin dal potvrdenie, že v deň keď sú schôdze, chodím k nemu na Ústav filozofie Akadémie vied ZSSR na seminár. Keď podpisoval potvrdenie tak sa ma opýtal: “Ten váš SZM, to sú ešte väčší hlupáci ako naši komsomoľci?” Mal pravdu. Odvtedy neznášam primitívnych zväzákov.

O ďalších iniciatívnych zväzákoch, ktorí sa stali veľkými demokratmi som sa dozvedel od otca. Pred rokom 1989 bol podnikateľ a politik Pavol Rusko bol predsedom SZM v Slovenskej televízii. Vo výbore SZM boli okrem aj Marián Kočner a Václav Mika  Riaditeľ Jaroslaslav Hlinický im dal starý prenosový voz. SZM si mohol ním privyrábať sťahovaním nábytku.. Socialistický zväz mládeže sa premenil na Štrajkový výbor a VPN. Ten dal na niekoľko mesiacov uväzniť Jaroslava Hlinického za to, že požičal niekoľko kusov televíznych prijímačov. Dať zavrieť niekoho na niekoľko mesiacov za to, že požičal niečo, to nie je nič iné len prejav primitivizmu. Dnes sú z tvrdého jadra zväzákov a straníkov boľševickí socialisti, národní socialisti, konzervatívci. Prečo boľševici? Lebo len svoj názor považujú za jediný správny.

V súvislosti s bojmi v druhej svetovej vojne sa objavujú diskusie a názory.  Jednou z nich je to, že Európu neoslobodili Rusi, ale aj Ukrajinci, a iné národnosti. Európu oslobodila Červená armáda Sovietskeho zväzu. Koľko národov, či  národností žilo v Sovietskom zväze? Podľa  štúdie Viktórie Ballovej je dnes v Ruskej federácii 99 neruských národov. To znamená, že v Sovietskom zväze ich mohlo byť vyše 100. Skrátene je to sovietska armáda.

Moderný plagát. Prameň je tu.

Ďalším tvrdením je to, že po oslobodení prišla okupácia. Treba povedať, že to nebola okupácia, ale rozdelenie Nemecka, ale následne aj Európy na sféry vplyvu. Vznikla Nemecká spolková republika a Nemecká demokratická republika. O rozdelení Európy sveta sa hovorilo na konferenciách v Teheráne, Jalte a Postupime. To, že sa Československo ocitlo v sfére vplyvu Sovietskeho zväzu bolo aj zásluhou Spojených štátov amerických a Veľkej Británie. Sovietsky zväz, Veľká Británia a Sovietsky zväz boli spojencami v II. svetovej vojne. Okrem toho nie je vhodné spájanie činov politických elít  a každodenného života obyčajných ľudí. Bežní ľudia mali v tejto krajine dosť vlastných problémov s politickými elitami.

Moji dvaja najbližší priatelia zo strednej a vysokej školy mi až po takmer štyridsiatich rokoch prezradili, že boli z rodín veľkoroľníka a obchodníka. V čase socializmu sa mi báli povedať aj to, že ich rodiny na istý čas vysídlili na Sibír na prevýchovu. Boli radi, že prežili. Keď sa začala II. svetová vojna, mnohých uväznených a vyhnaných prepustili, ale… Ale museli bojovať v prvej línii frontu. Slobodu si vybojoval.

V Sovietskom zväze bolo niekoľko vĺn represálií. Prvá bola počas občianskej vojny po revolúcii v roku 1917. Potom prišla vlna represálií v rokoch 1937 – 1938 spojená s masovými vraždami. Tí čo len museli odísť na Sibír boli šťastní, že prežili. Museli robiť vo fabrikách a v kolektívnych poľnohospodárskych družstvách. Tí odvážnejší mi prezradili, že po skončení II. svetovej vojny J. V. Stalin začal novú vlnu represálií. Vtedy mali ich dedkovia a babky na chodbe kufre pripravené na to, že ak by ich poslali do pracovného táboru.

Piatou a poslednou skúsenosťou s Ruskom je to, že pätnásť rokov prednášam na Fakulte žurnalistiky Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova a Finančnej univerzite pri vláde Ruskej federácie. Väčšinou prednášam ako to funguje na Slovensku a v Európskej únii. Viem ako sa Rusko mení. Obyvatelia so súčasnou politikou súhlasia z jednoduchého dôvodu. Chcú, aby sa situácia nemenila preto, lebo transformácia v Ruskej federácii  bola spojená s výdajom potravín na lístky, prekvitaním vydierania, vrážd a ekonomických podvodov. Bola spojená s poklesom životnej úrovne, ale aj veľkou úmrtnosťou.  Rusi sa boja, aby sa táto situácia neopakovala. Aj ich deti s nimi zdieľajú podobné názory. Situáciu v strednej a východnej Európy je fakticky nemožné porovnávať s vývojom v Rusku. Na druhej strane treba povedať, že západné krajiny majú istý podiel na stave vzájomných vzťahov, ktoré viedli k novej studenej vojne. Vyprovokovali ho.

Akademický súbor piesní a tancov Ruskej armády A. V. Alexandrova.

A len tak na okraj. Nedávno sa objavilo na internete jedno klamstvo. Jeden článok tvrdil, že nevedno aký súd v Európe priznal, že neexistuje masaker poľských dôstojníkov v Katyni. Dňa 26. novembra 2010 štátna duma Ruskej federácie vydala vyhlásenie „O Katynskej tragédii a jej obetiach.“, v ktorej priznáva vinu za masové popravy poľských občanov zločinom stalinskému režimu, pričom dodáva, že priamu zodpovednosť za popravy niesol sám Stalin a ďalší vyšší predstavitelia krajiny. Niektoré dôkazy o zodpovednosti sovietskych orgánov zverejnil v roku 1990 Boris Jeľcin. Ako jeden z prvých predstaviteľov Ruska o Stalinovej zodpovednosti za masové vraždy hovoril verejne prezident Dmitrij Medvedev na jar 2010.

Čím boli spôsobené represálie, násilie a vraždy v Sovietskom zväze, Maďarsku, či Československu? Boli spôsobené jednoduchou tézou, s ktorou prišiel na pôde marxisticko-leninskej filozofie J. V. Stalin. Tvrdil, že sa vývojom socializmu zväčšuje triedny boj. Preto treba hľadať domáceho alebo zahraničného triedneho nepriateľa a bojovať proti nemu, či nebodaj ho aj zničiť. Téza o zlých liberáloch, protinárodných živloch, slniečkároch, či komunistoch a socialistoch nie je ničím iným pre upravenou tézou J. V. Stalina o narastajúcom triednom boji. Tieto tézy sú v súčasnom politickom jazyku a zväčšujú napätie spoločnosti.

To, že máme politika, ktorý nedá zahrať hymnu Ruskej federácie, či v minulosti počas osláv odišiel po tom, ako začal hovoriť veľvyslanec Ruskej federácie Alexej Fedotov, nie je záhadné. Bol  zväzákom v podniku kde pracoval. Podčiarkujem, je primitívnym zväzákom využívajúcim tézu J. V. Stalina o prehlbujúcom sa triednom boji. Jeho poradcom je primitívny zväzák, ktorý sa naučil niekoľko fráz nového politického jazyka a skladať detské slohové práce z viet typu ten a ten je zlodej…

Vojnenská prehladka Červej armády 24. júna 1945.

Spájanie osláv víťazstva nad fašizmom so súčasnou politikou Ruskej federácie nie je korektné. Stačí sa pozrieť na to čo sa deje v Izraeli. Mnohí obyvatelia Izraelu boli v sovietskej armáde. Nikto tam nespája niečo s niečim iným. V Izraeli sa oslavuje deň víťazstva 9. mája,

Čo má 27 miliónov ruských občanov, ktorí zomreli počas II. svetovej vojy spoločné s udalosťami v roku 1948, 1968, alebo v roku 2014?  Nič. Česť ich pamiatke. Žijeme aj vďaka nim…Bohužiaľ žijú s nami nami aj primitívni zväzáci.