Populizmus je len rozosievanie nenávisti

Nenávisť je veľmi efektívna politická zbraň. Nikdy sa s ňou síce nedá vytvoriť spravodlivosť, nikdy neprinesie človeku pokoj, nikdy sa nezmení na nič dobré, ale dokáže sa šíriť ako oheň a priťahuje volebné hlasy.

Každý populizmus začína rozosievaním nenávisti. Pred mesiacom o tom hovoril František na medzigeneračnom stretnutí v rímskom Augustiniane. V tejto súvislosti premýšľam o vážnej otázke, či zápas s vášňami nenávistných populizmov môže byť vôbec úspešný? Nie je to nerovný boj? Skúsenosť nás učí, že politika založená na nenávisti vedie so železnou logikou k tragickým dôsledkom, ktoré jej síce napokon zlomia krk, ale za akú cenu!
Predsa však verím, že to tak nemusí byť vždy. Brutálne dejinné poučenia by mali byť pre nás odstrašujúcim príkladom, aby sme sa proti populistickej nenávisti vždy dôsledne postavili. I keď to dakedy vyžaduje nemalý kus odvahy, pretože nenávisť útočí tvrdo. Lenže ak chceme zabrániť konfliktu, nemôžeme postaviť proti nenávisti zasa len nenávisť s opačným znamienkom. Pápež radí, aby sme sa usilovali s porozumením pre ľudí okolo seba šíriť nenásilie, miernosť a vľúdnosť. “Tieto ľudské cnosti, ktoré sa zdajú byť nepatrné, sú schopné prekovávať i najkrutejšie konflikty,” povedal. Pokúšajme sa teda o ne, lebo inak aj tak nemáme veľmi na výber.

Ivan Šimko