O’Neill: medzi ekonomickou teóriou a praxou
Známy britský finančník Jim O’Neill predpovedá tempo rastu svetovej ekonomiky v nasledujúcom desaťročí. Kto bude vodcom a kto bude musieť predpätie? Kto má základné problémy, ktoré treba riešiť? Čo čaká na krajiny BRICS a ktoré krajiny majú solídny potenciál? Za zmienku stojí aj presnosť prognóz autora v roku 2001.
Jim O’Neill je bývalý vedúci oddelenia správy aktív spoločnosti Goldman Sachs, bývalého obchodného tajomníka ministerstva financií Spojeného kráľovstva, a teraz predsedom Kráľovského inštitútu medzinárodných vzťahov Chatham House.
V marci som písal o rastúcom rozdiele medzi ekonomickou teóriou a ekonomickou situáciou v reálnom svete. Pripomenul som čitateľom, že ekonómia je stále spoločenskou vedou, napriek vyšším ambíciám, ktoré môžu tí, ktorí ju praktizujú, vážiť. Keď však dôjde k špecifickej otázke – čo presne poháňa hospodársky rast v dlhodobom horizonte – môžete formulovať pomerne presné predpovede so zameraním len na dve sily.
S výrazným stupňom dôvery je možné predpovedať budúce miery rastu ekonomiky krajiny, ak je známe, do akej miery bude populácia v produktívnom veku rásť (alebo klesať) a koľko produktivity porastie. Prvá premenná je pomerne predvídateľná na základe údajov o miere odchodu do dôchodku a úmrtnosti; ale druhá je menej jednoznačná. Navyše údaje o spomalení produktivity vo vyspelých krajinách po roku 2008 sa všeobecne považujú za ekonomické tajomstvo.
Ale je to naozaj záhada? Pozrite sa na nasledujúcu tabuľku, ktorá ukazuje mieru rastu HDP od 80. rokov v krajinách s najväčšími ekonomikami, ako aj v krajinách BRIC (Brazília, Rusko, India a Čína) a v „Ďalších jedenástich“ (N-11) najrozvinutejších rozvojových krajín.
Štvrtý stĺpec (2011 – 2020) ukazuje počty, ktoré sme predpovedali moji kolegovia a kolegovia v roku 2001, keď sme vymysleli skratku BRIC. Rozdiel medzi tým, čo sme predpovedali, a tým, čo sa skutočne stalo v tomto desaťročí (2011 – 2017 *), môžete vidieť. Za týchto desať rokov sme predpokladali globálny hospodársky rast na úrovni tesne nad 4% ročne, vzhľadom na rast v Číne a ďalších veľkých krajinách skupiny BRIC. Tento faktor vysvetľuje skutočnosť, že v rokoch 2001 – 2010 boli miery ekonomického rastu vyššie ako v predchádzajúcich desaťročiach, keď konštantné tempo rastu 3,3% ročne viedlo niektorých ekonómov k záveru, že svetové hospodárstvo dosiahlo svoj plný potenciál.
A teraz sa pozrite, čo sa deje v skutočnosti. Miera ekonomického rastu v USA, Veľkej Británii, Japonsku, Číne a (pravdepodobne) Indii sa ukázala byť blízko tomu, čo sme predpokladali. To však nemožno povedať o eurozóne, Brazílii a Rusku, ktorých zlé výsledky by sa mali vysvetliť nízkou úrovňou produktivity, pretože demografické trendy týchto krajín sa už zohľadnili v našich prognózach.
Stojí za zmienku, že ani jedna veľká krajina ani región nevykazovali lepšie výsledky, ako sme predpokladali v roku 2001. Ako možno vidieť z tabuľky, medzi skutočným a potenciálnym rastom môže byť určitá asymetria a tento nesúlad nie je náhodný. Práve naopak, v eurozóne, Brazílii a Rusku existujú jasne zásadné problémy, ktoré treba riešiť.
Áno, samozrejme, mohli by sme najprv optimisticky zhodnotiť dlhodobý potenciál týchto krajín. Taká je povaha akejkoľvek spoločenskej vedy. Odpoveď na otázku, či niektorý z nich bude schopný dosiahnuť silný nárast produktivity, však bude závisieť od rôznych faktorov vrátane politiky, ktorú presadzujú. Podľa súčasnej situácie, ak jeden z nich dosiahne tempo rastu, ktoré sme predpokladali na obdobie 2021-30, bude to príjemné prekvapenie.
Treba tiež poznamenať, že tempo rastu v Spojených štátoch a Spojenom kráľovstve sa blíži úrovni, ktorú sme predpokladali, a to napriek slabému nárastu výkonnosti. Je to spôsobené rýchlym nárastom zamestnanosti v oboch krajinách. Ale keďže úroveň zamestnanosti v nich dosiahla takmer historicky rekordne nízku úroveň a vládna politika sa rozvíja proti prisťahovalectvu, bude pre nich jednoducho matematicky nemožné dosiahnuť rovnaký rast zamestnanosti v nadchádzajúcom desaťročí. Aby sa zachovala celková miera rastu ekonomiky, produktivita sa musí zvýšiť.
Čo sa týka nasledujúceho desaťročia, v súčasnosti sa venuje veľká pozornosť Číne, kde sa začiatok spomalenia hospodárstva stal pre trhy jasným prekvapením. A nemalo to tak byť. Ako sme predpovedali takmer pred 20 rokmi, pre Čínu bude ťažké dosiahnuť mieru hospodárskeho rastu nad 5% v období 2021 – 2030 z jednoduchého dôvodu, že tempo rastu jej pracovnej sily dosiahne svoj vrchol. Pesimisti nepochybne nájdu potvrdenie o svojich názoroch na nadchádzajúce neuspokojivé správy o tempe rastu v Číne, ale optimisti môžu poukázať na to, že v nominálnom vyjadrení sú ročné miery rastu v Číne 5% v Nemecku ekvivalentné mieram rastu 15-20% v Nemecku. V tomto štádiu vývoja Číny by boli vyššie miery rastu niečo skutočne výnimočné.
Rovnako predvídateľná, India začne rásť oveľa rýchlejšie ako Čína, jednoducho preto, že jej pracovná sila sa ešte výrazne nezvýši. Skutočnou otázkou však je, či India môže uskutočniť vážne reformy, ktoré zvýšia produktivitu. Ak áno, potom sa môže stať jedinou veľkou ekonomikou, ktorá môže v nasledujúcom desaťročí prekročiť očakávania. Aj keď to však neurobí, India čoskoro predbehne Britániu a Francúzsko, stane sa piatym najväčším hospodárstvom na svete a v nadchádzajúcom desaťročí pravdepodobne predbehne Nemecko, prípadne v roku 2025.
Medzitým, ak Brazília a Rusko neznížia svoju závislosť od cyklických cien surovín, vždy zažijú obdobia silného rastu len vtedy, keď tieto ceny vzrastú. Rusko – s reformou alebo bez reformy – sa už v dôsledku svojej demografickej situácie posunulo k ďalšiemu neuspokojivému desaťročiu. Brazília by mohla dosiahnuť tempo rastu blízke tomu, čo sme pôvodne predpokladali, keby dokázala uskutočniť náročné sociálne reformy a reformu zdravotnej starostlivosti. Toto „ak“ je však veľmi veľké.
Pokiaľ ide o eurozónu, zdá sa, že sme príliš optimistickí, hoci sme predpokladali pokles potenciálneho rastu na 1,5%. Dnes väčšina autorov prognóz odhaduje potenciálny rast regionálnej ekonomiky na približne 1%. Ak sa Nemecko nepohne k modelu hospodárskeho rastu, ktorý sa bude viac zameriavať na domáci dopyt, potom sa takéto prognózy môžu ukázať ako pravdivé. Väčšina publikácií v tlači sa zameriava na klesajúci vývoz a priemyselnú produkciu v Nemecku, ale sektor služieb v tejto krajine je stále veľmi silný. Nemecko by malo, ako aj pre Európu, neustále a aktívne podporovať túto silnú stránku svojho hospodárstva.
Medzi krajinami, ktoré nie sú veľmi podobné, sú zoskupené do skupiny N-11 (väčšina z nich je v Afrike a Ázii), niektoré rastú veľmi rýchlo, napríklad vo Vietname. Ostatné krajiny – najmä Nigéria – majú vzhľadom na svoju demografickú situáciu vynikajúci potenciál, ale nebudú si môcť uvedomiť, či neuskutočnia významné reformy. A v tom majú niečo spoločné s mnohými rozvinutými krajinami.
