Osud a voľba: M. Weber o modernej spoločnosti

Za zakladateľa sociológie sa považuje nemecký mysliteľa vedec Maximilian Carl Emil Weber, skrátene Max Weber (1864 – 1920).

Filozof František Novosád zverejnil monografiu venovanú Maxovi Weberovi. Jej titul je Osud a voľba. “Základným zámerom tejto práce je posilniť záujem o dielo Maxa Webera ako jedného z klasikov myslenia o spoločnosti a dejinách. Prečo práve o neho? Prečo práve o neho? Prečo čítame texty Maxa Webera, Georga Simmela a Emila Durkheima? A prečo za dôležité považujeme aj niektoré ešte staršie texty, napríklad tie čo napísal Karol Marx alebo Alexis Tocqueville? Dôvod je jednoduchý: títo myslitelia totiť videli určujúce sily moderných spoločností jasnejšie ako sme my schopní vidieť to dnes.” napísal v úvode knihy František Novosád.

Kniha pozostáva z ôsmich kapitol: 1: rámce možností; 2. veda ako reglementácia myslenia; 3. koincidencia racionalizácií; 4. genealógia kapitalizmu; 5. spor poriadkov života; 6. politika ako voľba a osud; 7. fenomén charizmy; 8. Max Weber na Slovensku.

Autor pripomína, že mnohé pojmy ako modernizácia, racionalizácia, charizma, odbožštenie, sociálna stratifikácia alebo ideálne typy patria do sféry myslenia nemeckého mysliteľa.

Weber formuloval trojzložkovú teóriu stratifikácie. Skladá sa z pojmov trieda, spoločenské postavenie a členstvo v politickej strane ako hlavné charakteristiky postavenia jednotlivca v sociálnej hierarchii. Weber rozlišoval medzi konceptmi triedy a spoločenskej triedy. Podľa “triedy” rozumel súboru ekonomicky určených vzťahov jednotlivca, vo všeobecnosti sa zhodoval s definíciou Marxa. Nerovnomerné rozdelenie ekonomických zdrojov spôsobuje nerovnomerné rozdelenie “životných šancí” a s tým je podľa Webera hlavnou podmienkou pre formovanie triedy.

Trieda majetných je podľa neho skupina poberateľov renty, ktorí žijú výlučne alebo prevažne z príjmov za prenájom domov, pôdy, alebo dividend z akcií. Sú protikladom triedy nemajetných: deklasovaných dlžníkov. Pre Webera bol triedny prístup oveľa zložitejším javom Doplnil konflikt medzi kapitalistom a zamestnancom opísaný Karlom Marxom novými prvkami. Je to konflikt medzi majiteľmi kapitálu a požičiavateľmi, medzi predávajúcim a kupujúcim. Zaviedol pojem sociálna trieda. Ten je založený na pozícii na trhu.  Podľa Maxa Webera sociálne triedy bojujú medzi sebou kvôli tomu, že hľadajú rôzne cesty určenia kontroly nad rôznym časťami trhu.: peniazmi, úverom, pôdou, rôzne výrobné odvetvia priemyslu, rôzne pracovné návyky.

Sociálny status sa chápe ako protiklad ekonomickej spoločenskej stratifikácii. Statusové skupiny sa nachádzajú v sfére kultúry. To nie sú štatistické kategórie, ale reálne spoločenstvá, ktorých členov spájajú spoločný štýl života a svetonázor, ktorých členovia sa identifikujú spolupatričnosťou so skupinou. Medzi triedou a statusovou skupinou je hlboká spojitosť. Akákoľvek úspešná, alebo vládnúca trieda sa organizuje do statusovej skupiny, ktorá sama seba idealizuje a nástojí na svojej výnimočnosti z hľadiska kultúry.

Treťou zložkou teórie stratifikácie sú strany alebo mocenské skupiny. Weber poukazuje na to, že boj politikov sa neobmedzuje len na boj ekonomických tried alebo statusových skupín, pretože majú svoje vlastné záujmy. Weberove strany sú “v dome moci”, to znamená, že obývajú štát; sú jasne oddelené od obchodných a finančných organizácií. Vo Weberovej terminológii úspešný štát povzbudzuje väčšinu obyvateľstva v rámci svojich hraníc, aby sa cítili členmi jednej statusovej skupiny – národa.

Pre toho kto sa zaujíma o ekonomiku, alebo aj ekonómiu, je zaujímavá kapitola s názvom genealógia kapitalizmu. Čo je to duch kapitalizmu? Racionalizácia ziskuchtivosti.  Autor tvrdí, že vývoj kapitalizmu podľa Maxa Webera súvisí s vývojom účtovníctva. Kapitalizmus môže mať úspech pri slobodnom vlastníctve všetkých výrobných prostriedkov, slobodnom trhu, určitý stupeň vývoja techniky. Weber kapitalizmus charakterizuje v troch rovinách: inštitucionálna štruktúra, dominantné typy sociálneho konania a motivačné štruktúry konania.

Každá kapitola z knihy je užitočná pre každého kto študuje, alebo sa profesionálne zaoberá spoločenskými vedami.

Kniha nie je len o Maxovi Weberovi, ale aj o myslení koncom XIX. a začiatkom XX. storočia, ktoré ovplyvňuje spoločenské vedy aj dnes.