Popri šume okolo elektromobilov sme zabudli na to odkiaľ vezmeme elektrickú energiu a koľko stojí

Počas šumu okolo elektrických automobilov si stále nikto nevšimol centrálny aspekt: odkiaľ sa vezme elektrický prúd, ktorý všetky tieto autá potrebujú? Pre takých protivníkov atómovej energie ako “zelených” to môže byť nepríjemné prebudenie.

Automobilový priemysel a energetická politika sú dnes v stave elektrickej eufórie. Volvo chce od tohto roku vyrábať len elektrické vozidlá. Tesla plánuje dobiť masový trh s automobilmi za približne 31 000 eur, VW chce zastaviť na 30 000 eur a tak ďalej. Francúzsko chce zakázať predaj naftových a benzínových vozidiel od roku 2040. Stručne povedané, klimatický summit v roku 2015 v Paríži ukazuje svoje ovocie – v budúcnosti patria cesty k elektromobilom.

Autá prejdú ročne 25 000 miliárd kilometrov

Základná otázka vyvstane keď uvažujeme o tom keď sa hovorí o zväčšovaní množstva vyrobených elektromobilov.  Odkiaľ zaobstaráme také množstvo  elektrického prúdu pre elektromobily?  Svet využíva približne 1,2 miliardy áut. K tomu pribudlo o 250 miliónov viac nákladných a iných vozidiel, ktoré v súčasnosti nie sú v centre pozornosti, ale podľa Medzinárodnej energetickej agentúry v posledných rokoch určujú vývoj spotreby paliva.

Tento obrí automobilový park by mal byť za niekoľko rokov prevedený na elektrický pohon. V tomto ohľade by mala byť potreba v  elektrickej energie v centre záujmu nielen ekonómov, ale aj technológov a ekológov. Elektromobil potrebuje približne 15 až 35 kilowatthodín na 100 kilometrov. Aby sme sa vyhli prehnaným odhadom, budeme používať hodnotu ukazovateľa  od 20 kW / h.

Pre ľahšiu orientáciu si môžete vziať nemecké údaje: za rok autá najazdia 750 miliárd kilometrov. Nemecko predstavuje približne 3,3% celosvetovej produkcie. Tak sa dostaneme na svet kilometrov okolo 25 000 miliárd kilometrov. Neberieme do úvahy nákladné vozidlá.

So spotrebou energie 20 kW / h na každých 100 km, za 25 000 miliárd kilometrov, bude potrebné veľké množstvo elektrickej energie 5000 miliárd kW. Toto číslo však možno ľahko vyjadriť jasnou formou: na výrobu 5000 miliárd kWh ročne je potrebné mať okolo 450 jadrových elektrární na svete, alebo 4000 riečnych vodných elektrární alebo 400 uhoľných elektrární, a tieto údaje vychádzajú z približne priemerných hodnôt.

Vráťme sa do Nemecka, ktoré v súčasnosti sústavne odstavuje jadrové elektrárne. Rozšíruje mobilitu na oblasť používania elektrických vozidiel. V oblasti osobných automobilov si bude vyžadovať ďalšiu výrobu elektrickej energie na súčasnú výrobu vo výške 140 miliárd kWh. Nemecko potom musí vybudovať 12 nových uhoľných elektrární na vytvorenie podmienok pre rozsiahlu elektrickú mobilitu. Elektrárne na hnedé uhlie však už predstavujú veľkú časť celkového nepriaznivého vplyvu na životné prostredie v krajine.

Nádej, že obnoviteľná energia môže zaručiť elektrickú mobilitu, nie je reálna. Napriek enormnému úsiliu v tejto oblast,i je napríklad výroba elektrickej energie z veternej energie napríklad rovná približne 77 miliárdám kWh ročne, pričom k nej 38 miliardami kWh prispieva aj slnečná energia. Okrem toho vietor a slnko nie sú nepretržitým spoľahlivým zdrojom energie, v dôsledku čoho sa hnedé uhlie neustále používa ako rezervné palivo.

Elektrické vozidlá umožnia opustiť fosílne palivá v cestnej doprave, ale vytvoria ďalšie problémy. Štátna politika regulácie dodávok energie zároveň dúfa, že využívanie obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny zaručuje dodávky elektriny. Odmietnutie využívania atómovej energie v Nemecku však už viedlo k výraznému zvýšeniu výroby elektriny z hnedého uhlia, pretože obnoviteľné zdroje energie nespĺňajú očakávania. Elektrická mobilita by mala vytvoriť predpoklady pre oživenie takých nosičov energie ako je atóm, ropa, lignit a bitúmenové uhlie. Tu sa objavuje  pre environmentálnu politiku Pyrrhovho víťazstvo.

Atómová energia sa v mnohých krajinách stretáva s odporom, ale napriek tomu sa používa. Týka sa to napríklad Spojených štátov, Francúzska a Spojeného kráľovstva, ako aj mnohých ďalších krajín. Možno tiež predpokladať, že vzhľadom na obrovskú potrebu vyplývajúcu z e-mobility, bude do ponuky elektrickej energie zapojené celé spektrum nosičov energie a alternatívne formy energie v oveľa väčšej miere, ako to bolo doteraz, ale aj tak budú schopné poskytnúť len zlomok výroby elektrickej energie.

Nákladné vozidlá spotrebujú 20% ropy

V tejto súvislosti by sa mala venovať väčšia pozornosť 250 miliónom nákladných vozidiel. Od roku 2000 sa spotreba ropy v tejto oblasti zvýšila viac ako vo všetkých ostatných odvetviach, ako je pohyb ľahkých vozidiel, leteckej doprave alebo priemysle. Približne 20 percent svetovej spotreby ropy, čiže 17 miliónov barelov denne, sa pripisuje nákladným vozidlám a má tendenciu sa zvyšovať. Vplyv na životné prostredie je enormný.

Niektorí dodávatelia, medzi nimi aj MAN a Mercedes, pracujú na vývoji elektrických kamiónov, preto by sa dalo očakávať, že v tejto oblasti bude e-mobilita výraznejšia. Čo sa dá očakávať v priebehu niekoľkých rokov, ale už teraz sa dá odhadnúť, že dopyt po elektrine prejde výrazným rastom.

Hybridné automobily bránia investíciám

Vzhľadom na túto perspektívu sa zdá nejasné, prečo sú v popredí záujmu iba elektrické vozidlá. Realistickejšie by bolo zamerať sa na hybridné riešenia, ktoré poskytujú kombináciu batérie s benzínom alebo naftou. Počas chodu automobilu na naftu alebo benzín sa nabíja akumulátor, takže závislosť od siete sa buď úplne eliminuje, alebo aspoň významne zníži.

Prostredníctvom tejto konfigurácie sa výrazne znižuje spotreba paliva, vyžaduje sa menej čerpacích staníc a vybitie akumulátora nezaťaží vodiča na ceste. Tiež nebudete musieť budovať nespočetné elektrárne po celom svete. Mnohí ekológovia sú proti názorom, ktoré nezabezpečujú úplné odstránenie fosílnych palív. Nezameriavajú sa na problémy s výrobou energie a prehliadajú, že hybridné riešenia pomáhajú riešiť problémy so zelenou energiou.

Priemysel využíva túto pozíciu, ktorú presadzujú aj politici: v dôsledku vnútenia elektrických vozidiel a opúšťania hybridných riešení bude potrebné vybudovať stovky elektrární a milióny čerpacích staníc. Elektromobily sú novinkou, ktorá dáva automobilovému priemyslu nový impulz a robí silný dojem na verejnosti, zatiaľ čo hybridné vozidlá nie sú vnímané ako vzrušujúce a moderné. Z tohto pohľadu je pochopiteľný dôraz na automobily plne poháňané elektrinou.

Otázky bez odpovedí

Pozorní pozorovatelia si kladú otázku či elektromobily náhodou nemíňajú viac energie ako obyčajné automobily? Elektrická energia je premena prírodnej energie na elektrinu. Okrem toho sa musí udržiavať cesta, alebo prenos elektrickej energie k bodom spotreby. Potom prichádza nabíjanie batérií spojené s výrobou elektrickej energie.  Nie je to viac ako len samotná ťažba ropy, jej spracovanie, preprava k čerpacím staniciam, či spaľovanie benzínu a dieselového paliva v osobných, či nákladných automobilov? Odôvodnených odpovedí na tieto otázky niet.

 

Nedávno boli z environmentálnych kruhov počuť kritické hlasy o elektronickej mobilite, nie vo vzťahu k potrebe vybudovať početné elektrárne. Spochybňuje sa skôr výroba a využitie batérií potrebných na elektrickú dopravu. Články o zaťažení životného prostredia sa teda pri extrakcii surovín potrebných pre akumulátory ako je lítium, kobalt a nikel sa množia. Okrem toho sa obávajú, že nedôjde k poriadnej, čistejšej recyklácii  batérií.

Komplexná energetická politika

Faktory, ktoré  uvádzame, sa okrem iného nedostatočne zohľadňujú, pretože by sa malo predpokladať, že v praxi sa e-mobilita bude zavádzať pomaly, a preto sa v blízkej budúcnosti problémy nestanú akútnymi. V tomto zmysle sa oznámenia o zákaze benzínu a motorovej nafty na štátnej úrovni neberú vážne. Prevládajúcim názorom je, že elektrické vozidlá budú vytvorené teraz, a potom uvidíme.

Okrem toho sa v celej oblasti novej energetickej politiky zistilo, že pokrok sa dosahuje len vtedy, keď sa poskytujú objemové štátne dotácie, najmä na alternatívne zdroje energie. Akonáhle sú politici presvedčení, že ide len o pomoc na začiatku, ktorá sa po chvíli zastaví, vyskytnú sa zlyhania. Niektoré subvencie sa na začiatku využívajú len slabo, ako napríklad prémia v Nemecku pri nákupe elektrického vozidla.

Spor o dotácie je tiež málo užitočný. Zástupcovia alternatívnej energie, ktorí musia čeliť zníženiu vlastnej podpory, odsudzujú dotácie na fosílnu energiu. Táto dotácia nie je ani tak tak v platbách, ale predovšetkým v prepočte: výška platieb za škody na životnom prostredí a zdraví, ako aj otepľovanie klímy spôsobené používaním ropy, plynu a uhlia nie sú zahrnuté v cenách. Podľa výpočtu MMF tieto faktory zodpovedajú 4 miliardám dolárov ročne.

Namiesto toho je potrebná energetická politika, ktorá zohľadňuje všetky faktory, ktoré sa navzájom ovplyvňujú.  Elektrická mobilita by, samozrejme, mala byť vítaná, pretože najmä v mestách znižuje vplyv hluku a znečistenia. To sa však rovná rúhaniu, keď sa pozitívny účinok dosahuje len prostredníctvom dodatočného kritického zaťaženia životného prostredia uhoľnými elektrárňami. Samozrejme, že vietor a slnko sú príťažlivými zdrojmi energie, pričom nie je potrebné akumulovať elektrický prúd, tu by sa mali brať do úvahy limity. Odmietnutie atómovej energie je problematické, bolo by vhodnejšie ďalej zvyšovať bezpečnostné opatrenia, povinnú údržbu veľkých bezpečnostných zón okolo elektrární a skladovanie použitých palivových tyčí v elektrárňach.
V súčasnej dobe, ako slogany ako “preč s olejom, plynom a uhlím!” dominujú. ale aj  “Elektrické auto – to je riešenie!”, ktoré však neprispieva k skutočnému zníženiu znečistenia životného prostredia.