Politico: Ukrajina reality show s každým obyvateľom
Po neuveriteľne úspešnej bleskovej kampani sa komikovi Vladimírovi Zelenskému podarilo získať podporu drvivej väčšiny Ukrajincov a v druhom kole prezidentských volieb, ktoré sa uskutoční dnes v nedeľu 21. apríla 2019, ho pravdepodobne vyhrá, píše americky portál Politico. Veľmi skoro uvidíme jedinečný politický projekt – reality show, na ktorej sa zúčastní každý. Autorom analýzy je Balázs Jarábik externý výskumník Nadácie Carnegie pre medzinárodný mier.
Reality show je typ televízneho programu. Ide o formát, ktorý je založený na zobrazení “reálneho” života. Základom je snímanie osôb, hercov aj nehercov, a to kamerami skrytými aj zjavnými. Princípy reality show sa ale prejavujú aj vo formátoch rozhlasového vysielania, v novinách, časopisoch, prenikajú do oblasti internetovej zábavy a tiež napríklad do divadelných predstavení.
V 40. rokoch sa v televízii prvýkrát objavili programy, v ktorých sa ľudia v neočakávaných situáciách objavovali. V roku 1948 sa na americkej televízii objavila show „Skrytá kamera“, založená na rozhlasovom programe Skrytý mikrofón z roku 1947, ktorá sa rýchlo stala populárnou. Po prvýkrát sa tieto programy začali nahrávať a vysielať v televízii a rozhlasovom vysielaní ako reakcie na správanie ľudí, ktorí sa podľa scenára ocitli v neočakávanej situácii. V roku 1950 boli v USA premiéry relácií Predbiehajúc čas a Príčina alebo efekt, zahŕňajúce obyčajných ľudí v rôznych výstredných súťažiach, kúsky a vtipy.
S reality show je spojený aj pzident, ktorého úlohu Zelenskij hral v komediálnom seriáli „Služobník ľudu“, inšpiroval milióny ľudí k myšlienke, že politika môže byť iná. Veľmi skoro uvidíme jedinečný politický projekt – reality show, na ktorej sa zúčastní každý. Prezidentom sa v seriáli stáva učiteľ s priezviskom Vasilj Petrovič Golovoborodko, čo sa prekladá ako Holobriadok.
Politico píše, že v tej chvíli, keď Ukrajinci verili, že Zelenskij by mohol vyhrať, pre súčasného prezidenta Urajiny Petra Porošenka, to bolo po všetkom. Ako zástupca starého systému, Porošenko nemohol zmeniť taktiku, aj keď v Kyjeve teraz koluje vtip, že nikdy nepracoval tak usilovne ako pod váhou hrozby Zelenského, ktorá visí nad ním.
Prezident Poroshenko sa pokúsil naplniť nemožné poslanie: svojimi prioritami podporil budovanie národa a vojnu namiesto toho, aby sa zaoberal ekonomiku a zaviedol efektívne riadenie. Ale Ukrajinci sú už unavení z vojny a status quo. Ako ukazujú prieskumy verejnej mienky, veľké množstvo Ukrajincov – 88% priaznivcov Zelenského a 76% priaznivcov Porošenka – hovorí, že chcú vidieť radikálne zmeny.
Pre Ukrajincov nebude ľahké splniť túto požiadavku. Vieme, že víťazstvo je už v Zelenského vrecku, ale nevieme, čo bude keď sa stane prezidentom.
Zelenského program zostáva dosť nejasný, ale v jeho politickej pozícii možno identifikovať niekoľko kľúčových prvkov: priamu demokraciu (chce schváliť zákon o referende), daňová amnestiu pre 5% a nové, prísnejšie pravidlá pre oligarchov.
Zelenskij tiež sľubuje, že sa zameria na úlohu štátu pri poskytovaní služieb a zároveň zníži stupeň priameho (tj reštriktívneho) vplyvu štátu na občanov. Mnohokrát sľuboval, že bude pokračovať v spolupráci s Medzinárodným menovým fondom – to je však pochopiteľné, pretože Ukrajina bude musieť svojim zahraničným veriteľom v rokoch 2019-2021 zaplatiť takmer 36 miliárd dolárov. Okrem toho sa Zelensky umiestňuje ako podporovateľ euroatlantickej integrácie.
Z veľkej časti však Zelenskij úspešne a účinne hral svoju úlohu, vyhýbajúc sa jasným odpovediam na väčšinu otázok a vyrovnávajúc sa takým spôsobom, aby sa odradila od skupiny ukrajinských voličov.
Politický program showmana je zámerne nejasný, takže sa môže postaviť ako centrista – odpoveď Ukrajiny na francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. A ak sa to Zelenskému podarí, nemalo by to byť považované za výsledok šťastnej zhody okolností – je to ýsledok zámernej politickej stratégie.
Ako píše Politico, Ukrajina má zmiešaný politický systém: prezident potrebuje na podporu svojej politiky podporu parlamentu.
Zelenskij sa bude musieť dištancovať od éry Poroshenko v predvečer parlamentných volieb v októbri. Aby sme to urobili, v prvom rade bude potrebné obnoviť poriadok v najmenej najmenej reformovaných inštitúciách – základoch Poroshenkovej politiky konsolidácie moci: Generálnej prokuratúry a tajných služieb (SBU). Tí ľudia, ktorých nový prezident vymenuje za vedúcich týchto inštitúcií, budú prvými príznakmi jeho skutočných zámerov.
Ďalší kolosálny problém bude prebiehajúca vojna v Donbass. Ak sa Zelensky stane prezidentom, jeho bezprostrednou úlohou nebude agresívna reintegračná kampaň pre tento región – takýto krok pravdepodobne spôsobí silný odpor tak v rámci Ukrajiny, ako aj Ruska – ale skôr pokus o zmrazenie tohto konfliktu. A túžba vyriešiť rozdiely, ktoré vznikli medzi Ukrajinou a jej západnými susedmi, ako je Maďarsko, Poľsko a Rumunsko, vďaka jazyku, identite a postoju k minulým udalostiam umožní Zelenskému získať rýchle diplomatické „víťazstvá“.
Najdôležitejšou výzvou pre Zelenského bude tá istá výzva, ktorej čelia jeho predchodcovia: ako sa dá zlomiť systém založený na prerozdeľovaní smerom k bohatým, zatiaľ čo monopoly na čele s oligarchami sa snažia o oslabenie štátu?