Politická ekonómia reálnej politickej strany

Politická ekonómia bolo pôvodne od 17. do konca 19. storočia označenie pre to, čo dnes voláme alebo anglicky economics…. Od druhej polovice 20. storočia sa výraz používa najmä buď ako synonymum ekonómie či len normatívnej ekonómie alebo ako akýsi kombinovaný odbor spájajúci ekonomickú teóriu a politické rozhodovanie a prípadne aj ďalšie sociálne odbory.

Jeden zo zakladateľov modernej politickej ekonómie Adam Smith napísal, že Adam Smith (1776) napísal, že ide o “odnož vedy potrebnej pre štátnika alebo zákonodarcu… politická ekonómia ponúka dve odlišné veci. Po prvé, že  zadováži dostatok príjmov alebo životné prostriedky pre všetkých obyvateľov, alebo že mu umožní získať taký príjem alebo životné prostriedky pre seba samého. Po druhé, že štátu alebo spoločenstvu zadováži dostatočný príjem pre verejné služby.

O vzťahoch politiky a reálnej ekonomiky hovorí aj teória politického ekonomického cyklu. Otázky spojené s vzájomným pôsobením politického života spoločnosti so situáciou v ekonomike krajiny, sa začali skúmať v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Teória politického ekonomického cyklu, hovorí, že ekonomické aktivity majú výkyvy, ktoré sú výsledkom vonkajšieho zásahu politických aktérov.

Modely politického podnikateľského cyklu zvyčajne predpokladajú volebnú konkurenciu. Teórii sa venoval americký ekonóm William  Nordhaus. Mimochodom  od roku 1985 je  spoluautor najznámejšej učebnice Paula Samuelsona Ekonómia. Ten predpokladal existenciu politického podnikateľského cyklu, ktorý je vyvolaný oportunistickým správaním, teda vyhľadávajúcim príležitostí pre naplnenie vlastných cieľov vládnuceho politika. Stručne povedané, ak politiky zasahuje do ekonomiky, tak kvôli tomu, aby bol znovu zvolený. Jeho opatrenia môžu mať dve povahy. Peniaze, ktoré obyvatelia, alebo podniky dali do rozpočtu buď dostávajú samotní obyvatelia, alebo podniky. Nepodľahnime ilúzii, že ak politici hovoria: my sme dali. Správne to znie my sme rozdelili len to, čo dali obyvatelia a podniky.

V modeli politického ekonomického cyklu sú dva subjekty: politik a volič. V každý moment volič dostáva určitý príjem. Činnosť politikov sa konečnom dôsledku financuje z finančných prostriedkov voličov, a v každý moment politik dostáva stály dôchodok, získavaný bez vlastnej ekonomickej činnosti, teda bezprácne.  Je to časť príjmu voliča, ktorý namiesto neho dostali politické strany. Ak politické strany dostávajú príjmy z rozpočtu, tak ich nedostali ich voliči.

Dnešné politické strany je možné hodnotiť z hľadiska počtu získaných hlasov, počtu členov strany a množstva peňazí, ktoré i zarobili voliči. V prípade akciových spoločností, ktoré sú na burze sa používa. Je to výnos na jednu akciu za rok. Predstavme si, že akciová spoločnosť má 1 milión akcií po 1 EUR. Je je 1 mil. EUR. Na jednu akciu pripadne 1 eur. Koľko zarábajú politici na voličoch?

Použijeme tento model na príklade politických strán v rokoch 2016 a 2020. Na prvom mieste z hľadiska výnosov na jedného člena strany je politická strana  Obyčajní ľudia a občianski kandidáti (OĽANO)  získalo v roku 2016 287 611 a v roku 2020 to bolo 721 166 hlasov. Malo 4 členov a z väčšilo ich počet na  45 členov. Každý člen získal 1 773 112 a potom  460 199 eur. Na druhom mieste je Magyar Közösségi Összefogás – Maďarská komunitná spolupatričnosť (MKO-MSO). Predchodca MOST-HÍD získal 169 593 hlasov. O štyri roky MKO-MSO volilo 112 662 občanov. MOST-HÍD mal 5 414 členov. MKO-MSO  má 53 členov.  Výnos MKO – MSO na jedného člena za posledné voľby bol 45 234 eur. V roku 2016 ešte existovala strana SMK Získala 105 495 hlasov a výnos na jedného člena bol 184 eur.

Na treťom mieste je z hľadiska výnosu na jedného člena strana Sloboda a Solidarita (SaS). Vo voľbách v roku 2016 získala 315 558 hlasov. Vtedy mala 154 členov a výnos na jedného člena 45 819 eur.  V  posledných voľbách 179 246 hlasov. Má 188 členov. Príjem na jedného člena strany je 29 118 eur.

Z hľadiska príjmov politickej strany v eurách pripadajúcich na jedného člena je nasledovné poradie, ktorom uvádzame výnosy najprv za voľby v roku 2016 a potom v roku 2020, samozrejme v eurách: Dobrá voľba (0/10 039), Za ľudí  (0/8 866), Kotleba – ĽSNS (54 043 / 4 834), Sme rodina (843 653 / 4 290), Progresívne Slovensko – Spolu (2 652), Smer – Sociálna demokracia (1 039/1 082), KDH (203/355), SNS (581/251).

Uvedené štatistické údaje hovoria, že politickú scénu opúšťajú politické strany, ktoré majú rozvetvenú sieť zastúpení vo všetkých regiónoch. Nahrádzajú ich formálne politické strany, ale reálne vlastne politické kluby s licenciou pre voľby do parlamentu. Tieto neveľké sekty, však nemajú také veľké ľudské zdroje, ktoré majú potenciál vyriešenia ekonomických problémov krajiny . Obsah ponúkaný politickými klubmi, či sektami sa preto zužuje na symboly, v ktorých namiesto racionálnych výrokov prevažujú emócie. Ako bude vyzerať výsledok ďalších  volieb, nebude záležať len od emócií, ale aj od toho, či budeme počuť len o minulosti, alebo dostaneme od koalície „na tanieri“, aj riešenie ekonomických, ale aj najmä sociálnych problémov.

Vladimír Bačišin

Vladimír Bačišin

Ekonóm, zaujímam sa o najnovšie teórie a výskumy doma a v zahraničí. Mám vlastnú firmu, ktorá sa zaoberá výskumami.