Pätinu detí na Slovensku ohrozuje chudoba
Napriek zlepšujúcej sa hospodárskej situácii a poklesu počtu osôb v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia situácia detí na Slovensku zostáva naďalej menej priaznivá. Deti sú podľa reprezentatívneho zisťovania príjmov a životných podmienok EU SILC 2017 demografickou skupinou, ktorú na Slovensku najviac ohrozuje príjmová chudoba (19,9 %, celá populácia 12, 4 %). Finančné noviny o tom informovala Zuzana Kusá zo Sociologické ústavu SAV.
Pretrvávajúca chudoba je u detí do 18 rokov dvakrát vyššia ako v celej populácii (15 % a 7,7 % v roku 2016) Riziko chudoby domácností s tromi a viac deťmi v roku 2017 vzrástlo (35,4 %) a v posledných rokoch je na Slovensku vyššie ako európsky priemer (v roku 2016 SR: 34 7 % a EU28: 26,9 %). Ukázalo sa, že 52,4 % jednorodičovských domácností a 42,1 % domácností s tromi a viac deťmi v roku 2017 nedokázalo čeliť neočakávaným výdavkom (34,6 % populácia SR); 30,2 % jednorodičovských domácností a 24 % domácností s tromi a viac deťmi si nemôže dovoliť každý druhý deň mäsité jedlo, rybu alebo hydinu (priemer SR 14,8 %). Hrozba exekúcií výrazne narastá v domácnostiach s vyšším počtom detí: nedoplatky na hypotékach, nájomnom, energiách, splátkach pôžičiek a pod. boli podľa EU SILC 2017 trikrát častejšie v domácnostiach so štyrmi deťmi a takmer šesťkrát častejšie v domácnostiach s piatimi deťmi ako v populácii SR
Objasnenie zvýšeného rizika chudoby detí
Vyššie riziko chudoby detí a osobitne chudoby a deprivácie jednorodičovských domácností a viacdetných domácností súvisí aj s nižšou účinnosťou sociálnych transferov v porovnaní s priemerom EÚ. Ak sociálne transfery znižujú chudobu detí do 18 rokov v EU 28 v priemere o 13,3 percentuálneho bodu, na Slovensku len o 8,4 percentuálneho bodu. Najmenej účinné sú pri znižovaní chudoby jednorodičovských domácností a domácností 2 dospelých s 3 a viac deťmi.
Nižší objem sociálnych transferov a následná slabšia ochrana viacdetných rodín a rodín s deťmi bez pracovného príjmu pred rizikom príjmovej chudoby a materiálnym nedostatkom – nie je len odrazom obmedzených možností verejného rozpočtu Slovenska. Je aj dôsledkom toho, že politika sociálnej ochrany ľudí bez príjmu je už takmer dve desaťročia založená na predstave, že sociálne dávky majú byť nízke, aby účinne motivovali dospelých k hľadaniu Údaje pochádzajú zo zisťovania EU SILC, ktoré na Slovensku zabezpečuje a garantuje Štatistický úrad SR. Údaje porovnávajúce situáciu v SR s priemerom EÚ pochádzajú z webu EUROSTATU, dáta o sociálnej ochrane sú čerpané z webu MPSVR SR a UPSVAR.
práce a zamestnaniu sa a že z nedostatočného uspokojovania základných potrieb detí možno robiť nástroj podpory zamestnanosti a výchovy k zodpovednému občianstvu. Výška životného minima nezodpovedá proklamovanému zabezpečeniu skromného ale slušného života a je hlboko pod úrovňou hranice rizika chudoby (graf č. 2). Navyše od reformy detských prídavkov a systému pomoci v hmotnej núdzi (2004) sa na Slovensku životné minimum negarantuje ani deťom.
Deti nie sú v domácom politickom diskurze a ani v rozhodnutiach Ústavného súdu vyzdvihované ako zasluhujúce si samostatné posúdenie a ohľad na ich existenčné a rozvojové potreby. Politika sociálnej ochrany neprihliada na Odporúčanie 2013/112/EÚ Investovať do detí: východisko z bludného kruhu, ktoré apeluje na obozretnosť „pri podmieňovaní rodinných dávok správaním rodičov alebo školskou dochádzkou detí a na vyhodnocovanie možných negatívnych dôsledkov takýchto opatrení“. Na Slovensku sú deti v núdzi trestané za pochybenia rodičov – v dôsledku krátenia dávky či odnímania príspevkov trpia nedostatočnou výživou či zvýšeným rizikom straty bývania.
Od roku 2014 je možné krátiť rodičovský príspevok a dávku pomoci v hmotnej núdzi za priestupky proti verejnému poriadku a občianskemu súžitiu, vrátane záškoláctva. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS/304-56 z roku 2006 o podaní prezidenta R. Schustera proti nezohľadňovaniu počtu a veku detí v reformovanom systéme dávok pomoci v hmotnej núdzi. V roku 2015 Ústavný súd odmietol podanie verenej ochrankyne práv namietajúcej proti kráteniu dávok pomoci v hmotnej núdzi , ak dospelý odmietne ponuku práce.
