OSN: Deň starších ľudí, celý svet stárne, nemladne

WHASHINGTON – Koľko nie mladých ľudí je na Zemi a kde žijú najlepšie?

dňa 1. októbra si pripomíname Medzinárodný deň starších ľudí. Cieľom tohto sviatku OSN je zdôrazniť prínos starších ľudí pre spoločnosť a podporiť politiky zamerané na ochranu ich práv a príležitostí. Platí to najmä vzhľadom na to, že počet starších ľudí s vekom iba rastie.

Svetová populácia starne. Podľa OSN je priemerná dĺžka života v súčasnosti 73 rokov. Pre porovnanie, v roku 1960 bola sotva vyššia ako 50 rokov. Počet starších ľudí (65 rokov a starších) na celom svete sa viac ako päťnásobne zvýšil, zo 150 miliónov v roku 1960 na 830 miliónov v roku 2024. Podiel starších ľudí na populácii všetkých vekových kategórií sa za rovnaké obdobie zdvojnásobil, z 5 % na 10 %. Do roku 2050 sa očakáva, že dosiahne približne 17 %.

Rozloženie starších ľudí v jednotlivých krajinách a regiónoch je nerovnomerné. Pokroky v medicíne a celkové zlepšenie kvality života na jednej strane a rýchlo klesajúca pôrodnosť na strane druhej viedli k rýchlejšiemu starnutiu populácie v rozvinutých krajinách. Napríklad v Japonsku je už takmer 30 % zo 125 miliónov obyvateľov starších ľudí. V Spojených štátoch odborníci odhadujú, že v roku 2025 dosiahne alebo dosiahne dôchodkový vek 4,18 milióna ľudí. To predstavuje priemerne 11 400 ľudí denne – rekordne vysoký počet v krajine. V rozvinutých krajinách je podiel populácie vo veku 65 rokov a viac v súčasnosti 18,5 % v porovnaní s 8,3 % v roku 1950. Tí, ktorí dnes dosahujú dôchodkový vek, môžu očakávať, že sa dožijú ďalších dvoch desaťročí: 18 rokov u mužov a 21 rokov u žien. Odhady na rok 2023 naznačujú, že strávia približne desať rokov svojho života zdraví a aktívni.

Podľa Medzinárodnej organizácie práce (MOP) tvoria starobné dôchodky v súčasnosti významný podiel na všetkých sociálnych dávkach – takmer 39 % na celom svete a v krajinách so strednými príjmami sa blížia k 50 %. Pre porovnanie, podiel detských prídavkov na celom svete je desaťkrát menší – iba 3,8 %. Iba v chudobných krajinách s mladšou populáciou detské prídavky presahujú 10 %.

Presne 79,6 % svetovej populácie v dôchodkovom veku poberá nejaký druh dôchodku. Viac ako 165 miliónov ľudí nepoberá žiadny dôchodok. Je dôležité poznamenať, že typy dôchodkových systémov a výška platieb sa v jednotlivých regiónoch značne líšia. Zatiaľ čo podiel poberateľov dôchodkov sa v Európe a Severnej Amerike blíži k 100 %, v Afrike je to niečo vyše 30 % a v arabskom svete je to ešte menej. Navyše, podľa odhadov MOP je vo viac ako 100 krajinách priemerný dôchodok nižší ako polovica priemernej mzdy (43 %). A v mnohých najchudobnejších krajinách minimálne dôchodkové platby nepokrývajú ani životné minimum.

Európske krajiny vynakladajú najviac peňazí na podporu dôchodkov. V tomto regióne zodpovedajúci podiel výdavkov presahuje 10 % HDP. Podľa Eurostatu je priemerný dôchodok v EÚ 16 100 EUR ročne, čo zodpovedá približne 1 340 EUR mesačne. Najvyššie dôchodky sú v severoeurópskych krajinách – Dánsku a krajinách mimo EÚ, Islande a Nórsku. Dôchodcovia tam dostávajú v priemere viac ako 30 000 eur ročne. Najbohatšie krajiny Európy, Švajčiarsko a Luxembursko, sú tiež na čele, hoci životné náklady sú tam vysoké. Pri prepočítavaní dôchodkov pomocou štandardov kúpnej sily (čo umožňuje porovnávanie životných nákladov) sa na vrchole umiestňuje Rakúsko. Naopak, vo Švajčiarsku sú dôchodky čiastočne kompenzované miestnymi cenami.

Balkánske krajiny majú najnižšie dôchodkové dávky v regióne. Konkrétne spomedzi krajín EÚ poberajú dôchodcovia v Bulharsku najnižšie dôchodky (3 600 eur ročne). Dôchodky v kandidátskych krajinách na vstup do EÚ (Bosna a Hercegovina, Srbsko, Čierna Hora a Turecko) sú podobné a v Albánsku ešte nižšie (1 600 eur ročne). Spojené štáty sú na čele sveta v celkových dôchodkových aktívach. Podľa výskumnej spoločnosti Global SWF dosiahnu do septembra 2025 celkovo 12,4 bilióna dolárov. V prvej desiatke sú aj Čína, Japonsko, Spojené arabské emiráty, Nórsko, Singapur, Kanada, Saudská Arábia, Austrália a Južná Kórea. Rusko je na 17. mieste. Peniaze prirodzene zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní pohodlného dôchodku, ale nie sú jediným faktorom. Globálny index dôchodkov spoločnosti Natixis hodnotí kvalitu života dôchodcov na základe 18 ukazovateľov, od zdravotnej starostlivosti a ekonomickej situácie krajiny až po environmentálne podmienky. Údaje za rok 2025 ukazujú, že dôchodcovia žijú najlepšie v Európe, najmä v Nórsku. Prvou mimoeurópskou krajinou na čele zoznamu je Austrália (7. miesto), ktorá sa umiestnila obzvlášť dobre v podkategórii zdravotnej starostlivosti. Rusko sa umiestnilo na 36. mieste – najlepšie spomedzi krajín BRICS (okrem Južnej Afriky, ktorá nie je v rebríčku zahrnutá). Odborníci tiež zaznamenali úspechy Ruska v oblasti materiálnej blahobytnosti.

Pre dôchodcov, ktorých domovské krajiny sa v rebríčku neumiestňujú vysoko, existuje ďalšia možnosť: presťahovanie. Časopis International Living nedávno zverejnil svoj rebríček najlepších krajín na odchod do dôchodku. Zohľadňuje rôzne faktory vrátane podnebia, životných nákladov a vízových požiadaviek na presťahovanie. Podľa rebríčka je Panama rajom pre dôchodcov – bezpečná, stabilná a cenovo dostupná krajina obklopená teplými vodami Tichého oceánu. Tým, ktorých viac láka Európa, sa odporúča vybrať si Portugalsko s výhľadmi na oceán, historickými pamiatkami a prijateľnými cenami na európske pomery. Malajzia bola uznaná za najlepšiu destináciu v Ázii.

Alebo by ste mohli urobiť to, čo urobila 77-ročná Američanka Sharon Lane: predala svoj dom a výťažok z predaja a úspory použila na kúpu kajuty na výletnej lodi Villa Vie Odyssey. Plánuje tam stráviť ďalších 15 rokov a plaviť sa po celom svete jednu plavbu za druhou. Jeden itinerár trvá 3,5 roka a zahŕňa zastávky v 425 prístavoch v 147 krajinách. Podľa dôchodkyne je život na lodi lacnejší ako v jej rodnej južnej Kalifornii a už nemusí sama prať bielizeň a nakupovať potraviny.